Hrad Ľubovňa si výstavou pripomína 700 rokov

Výstava predstavuje prehľad beletrie i odbornej spisby o hrade, vyobrazenia zo 16. až 18. storočia a dokumentárny film o histórii hradu. Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni si tohto roku pripomína 700 rokov prvej písomnej zmienky o hrade Ľubovňa.
 

Pri tejto príležitosti pripravili pracovníci múzea vo výstavnej sieni hradu Ľubovňa výstavu Sedem storočí hradu Ľubovňa. Výstava predstavuje prehľad beletrie i odbornej spisby, ktorá sa týka samotného hradu a okolia Starej Ľubovne. Návštevníci výstavy budú mať možnosť prečítať si ukážky z najznámejších literárnych diel, v ktorých sa spomína Stará Ľubovňa, či lokality na okolí.
 

Cieľom tejto časti výstavy je motivovať návštevníkov k čítaniu kníh a prostredníctvom beletrie i populárno-odbornej literatúry získať ďalšie poznatky o navštívenom mieste a oblasti. Ďalšia časť výstavy po prvýkrát predstaví na veľkoplošných fotografiách súbor najcennejších vyobrazení hradu Ľubovňa, ktoré sa zachovali zo 16. až 18. storočia.

Treťou zložkou výstavy je prezentácia najnovšieho dokumentárneho filmu s názvom Sedem storočí hradu Ľubovňa. Tento film prehľadne predstavuje najvýznamnejšie medzníky sedemstoročného vývinu hradu Ľubovňa.
 

Výstavu pripravilo Ľubovnianske múzeum v spolupráci s Ľubovnianskou knižnicou a na hrade potrvá do 31. decembra. Ľubovniansky hrad je najnavštevovanejšou expozíciou Ľubovnianskeho múzea. Ročne si ho pozrie okolo 100 000 návštevníkov, čím sa zaraďuje medzi najnavštevovanejšie hrady na Slovensku.
 

V súčasnosti Ľubovnianske múzeum dokončuje rozsiahlu rekonštrukciu renesančného paláca na hrade. Verejnosti by mal byť prístupný už budúcu letnú turistickú

Z Ľubovnianskeho hradu utiekol Móric Beňovský

Hrad v Starej Ľubovni bol postavený koncom 13. storočia a ako jeden z mála na Slovensku je prístupný celoročne. Je známy aj ako miesto, kde väznili vojaka, dobrodruha a cestovateľa grófa Mórica Beňovského, ktorému sa však z neho podarilo utiecť.
 

Pre Ľubovniansky hrad bol najvýznamnejší rok 1412. V marci sa tam stretli dvaja panovníci s manželkami a sprievodmi. Išlo o uhorského kráľa a rímskeho cisára Žigmunda a poľského kráľa Vladislava II. Jagellonského. Po predbežných rokovaniach podpísali 15. marca zmluvu o mieri a vzájomnej pomoci.
 

Vzťahy medzi obidvoma panovníkmi neskôr ochladli, pretože Žigmund podporoval nemeckých križiakov, proti ktorým bojoval Vladislav. Ten prijal hrad ako zálohu za peniaze, ktoré požičal Žigmundovi na pokračovanie vojny proti Benátkam.

Za požičaných 37-tisíc kôp českých grošov 8. novembra 1412 dostal do zálohu hrad Ľubovňa s panstvom, teda mestá Stará Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne, a k tomu ešte 13 spišských miest. Išlo o dočasný záloh, ale pretože Žigmund nemal z čoho peniaze vrátiť, predĺžil sa na 360 rokov, teda do roku 1772.
 

Záložné územie sa však nikdy nestalo súčasťou poľského štátu. Patrilo len panovníkovi, ktorý určoval správcov územia a tí sídlili na Ľubovnianskom hrade.
 

V roku 1553 Ľubovniansky hrad vyhorel. Potom bol na mieste niekdajšej kuchyne postavený mohutný Renesančný palác s rozmermi 28 krát 19 metrov. Nachádzali sa tam tri nadzemné a dve podzemné podlažia, boli tam tiež pivovar, stredoveká kuchyňa, spoločenské miestnosti a obytné podkrovie, nad ktorým sa nachádzalo obranné pásmo.

V polovici 18. storočia bola už z paláca ruina, pretože hrady v tom období neboli v móde. V takom stave bol až do roku 2008, keď sa začala jeho rekonštrukcia.
 

V roku 2005 sa po 350 rokoch na Ľubovniansky hrad vrátili poľské korunovačné klenoty. Výstavu replík vzácnych klenotov, ktoré tu boli uschované v rokoch 1655 až 1661 počas švédsko-poľskej vojny, otvorili v máji.

Presné miesto, kde v hrade boli klenoty ukryté, súčasníci nepoznajú, mohlo to byť v hradnej kaplnke, ktorá bola dobudovaná v roku 1647.

V máji 2011 sprístupnili skanzen na hrade Ľubovňa v Starej Ľubovni aj pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov. Približne rok tu študent Tomáš Demjan z Nitry pracoval na vodiacich líniách a maketách, aby si takto zdravotne postihnutí ľudia mohli aspoň čiastočne predstaviť, čo sa v skanzene nachádza. V ďalšej fáze projektu by malo dôjsť aj k debarierizácii hradu na základe modelu.

Zdroj:  http://korzar.sme.sk/c/5971076/hrad-lubovna-si-vystavou-pripomina-700-rokov.html#ixzz1S3us2p78