HRAD SPOJIL ĽUDÍ, KTORÍ SPOLU RÁSTLI, AJ TÝCH...

Hrad v Habure nikdy nestál. Dnes ho v obci majú, a to v podobe divadla. Skratka HRAD znamená Haburske Rodácke Amatérske divadlo. Pri jeho zrode stála PhDr. Daniela Palaščáková, PhD. Rodáčka z Habury vyštudovala personálny manažment na UPJŠ v Košiciach, FF v Prešove. Akademický titul získala na Ekonomickej univerzite, NHF v Bratislave v študijnom odbore Verejná správa a regionálny rozvoj. Vyše 20 rokov pracovala v Hlavnej redakcii Národnostno-etnickeho vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove - najskôr ako produkčná v hudobnej a umelecko-výchovnej redakcii, potom ako vedúca oddelenia reklamy a marketingu, vedúca ekonomiky, správy a personálnych vecí a naposledy ako zástupkyňa riaditeľa redakcie. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Katedre ekonomických teórií Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
 

Ako sa zrodila myšlienka založiť Haburské Rodácke Amatérske Divadlo?
V roku 2008 ma organizátori slávností Dni Habury, v zastúpení starostom obce Mikulášom Juščí-kom, oslovili s požiadavkou, aby som sa ujala dramaturgie a réžie uvedených slávností. Viedla ich k tomu zrejme skutočnosť, že som dlhé roky pôsobila v Hlavnej redakcii Národnostno-etnickeho vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove. Prejavená dôvera ma zaskočila a milo prekvapila. Požiadavka sa pre mňa stala veľkou zaväzujúcou výzvou. Po zrelej úvahe som sa uvedenej úlohy s rešpektom ujala. Pripravila som program pod názvom Habura, Habura, okrúhle selečko....“. Po skončení slávností som prišla s myšlienkou, aby sme o rok na Dni Habury pripravili program, v ktorom rodáci budú baviť rodákov. Habura vždy žila hudbou, spevom, tancom a divadlom, aj vďaka učiteľom, ktorí v minulosti pôsobili na Základnej deväťročnej škole, a tak o talenty nebola núdza. Myšlienka sa stretla s kladným ohlasom a iniciatíve sa medze nekládli. Stačila len ochota a odvaha zopár nadšencov a odvážlivcov, ktorí by vystúpili pred svojimi rodákmi. A tak o rok 11. júla na slávnostiach Dni Habury vystúpila skupinka siedmich rodákov po prvýkrát v programe Rodáci bavia rodákov so scénkou Schôdza zväzu haburských feministiek a s pesničkami Ridna mati moja, Mala baba kurku a Mij muž partizán a ja partizánka. Program sa páčil, čo nás motivovalo pokračovať. Vtedy vznikla myšlienka založiť amatérske divadlo rodákov obce Habura. Všetko to bolo hlavne o radosti zo stretnutia a zábave.
 

Skratka divadla vyznela ako HRAD...
Názov HRAD vznikol spontánne. Keď že divadlo založili haburskí amatérski rodáci, dostalo názov Haburske Rodácke Amatérske Divadlo. Až po stotožnení sa s jeho názvom sme si uvedomili, že skratka v konečnom dôsledku vyznela ako HRAD. Niektorí návštevníci Dní Habury sa pýtajú, kde sa v Habure hrad nachádza, iní zas pripomienkujú, že v Habure žiaden hrad nikdy nikde nebol. Ale čo nikdy nebolo, byť môže a ako vidíme, v Habure už HRAD je, aj keď len v podobe Haburského Rodáckeho Amatérskeho Divadla.
 

Ste jedineční v tom, že každé vystúpenie je premiérou...
Áno, snažíme sa o to, aby každé naše vystúpenie bolo premiérou. Minulý rok v rámci Dní Habury členovia HRAD-u vystúpili v programe Habura hrá, spieva a tancuje so scénkou Konkurz na riaditeľa starobinca obce Habura a s Let´s dance len pre Haburčanov. Celý program moderovali Štefan Hij z Bardejovskej televízie a členka HRAD-u Nadežda Chomová, rod. Zavacká, ako „družstevníčka Marja“, ktorá sa úlohy moderátorky zhostila veľmi dobre. V tomto roku sa HRAD predstavil večerníčkom pre všetkých Haburčanov pod názvom Haburská Ruža, ktorý bol humorne ladenou paródiou na rozprávku Šipková Ruženka. Snažíme sa prichádzať vždy s niečím novým, vtipným, zaujímavým. Haburskú Ružu členovia HRAD-u odohrali v dvoch častiach. Prvá časť bola premietnutá zo záznamu pomocou videoprojekcie na premietacom plátne a druhá časť bola odohraná naživo priamo na scéne. Za obraz, strih a zvuk bol zodpovedný môj bývalý kolega z rozhlasu v Prešove a dlhoročný známy Ing. Vladislav Sivý, ktorého týmto považujeme za odborného technického člena HRAD-u. Kostýmy nám požičal Marián Marko, riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, kde dlhé roky pôsobil ako dramaturg a režisér aj rodák z Habury Vasiľ Turok-Heteš, ktorému in memoriam na tohtoročných slávnostiach bola odhalená pamätná tabuľa. Ing. Vladislavovi Sivému a Mariánovi Markovi aj prostredníctvom novín chceme vyjadriť poďakovanie za pomoc a podporu nášho amatérskeho divadla.
 

Píšete scenár sama alebo je to kolektívne dielo?
Scenáre na Dní Habury píšem výlučne sama. Scenáre pre HRAD som začínala písať sama, avšak v tomto roku po prvýkrát sa scenár rodil v spoluautorstve s Nadeždou Chomovou, rod. Zavackou. V rámci HRAD-u je mojou pravou rukou. S Nadeždou, alebo ako ju ja volám Nadide, sme nadviazali na naše nádherne prežité detstvo plné zážitkov, prekvapení, huncútstiev a šibalstiev... Vnímali sme všetko, čo sa
okolo nás deje. Každý deň bol pre nás hlbokou myšlienkou s tematikou filmu, rozprávky, divadla, cirkusu alebo vlastných nápadov. Stavanie nových bunkrov či divadelných scén, hatenie hrádze na obecnom potoku a opravovanie skrýše bolo pre nás zaujímavým spestrením dňa, hlavne počas letných prázdnin. V zime sme vypracovávali návrhy na boj snehových gúľ, v lete budzogáňov, z „Bruklinu“ s nepriateľskými susedmi z „Lenivej ulice“ a iných paralelných ulíc „v potičkoch“ a po nociach sme kuli nové plány. Na takéto udalosti sa nezabúda. Tam sa tvorili naše predstavy, „prudko inteligentné“ kreatívne nápady, ktoré nám zostali až do dnešného dňa. Je neuveriteľné, ako sa nám veci vynárajú pred očami. To všetko chýba dnešným deťom, priestor na realizáciu svojich vlastných predstáv smerujúcich k pestrému a veselému životu, aby raz mohli, tak ako my, spomínať na nádherné chvíle detstva a následne to zúročiť vo veku dospelosti, stredného veku, staroby. Každé obdobie života má svoje čaro.....My z HRAD-u sme toho vizitkou.
 

Predstavte, prosím, našim čitateľom členov HRAD-u...
Pri zrode HRADU-u, okrem mojej maličkosti, stáli: Nadežda Chomová, rodená Zavacká, živnostníčka, žije v susednom Borove; MUDr. Tatiana Janošíková, rod. Zápotocká, má privátnu kožnú ambulanciu v Stropkove, žije vo Svidníku; Alexander Štec, pôsobí v oblasti stavebníctva, žije v Košiciach; Pavlína Ivanová, rod. Turok-Licková, vychovávateľka v Krízovom stredisku v Prešove, žije v Sedliciach; Iveta Prokopčáková, rod. Gajdošová, pracuje na protipovodňových opatreniach v Habure; Mária Onufráko-vá, rod. Havranová, po prvom vystúpení HRAD-u sa rozhodla ďalej s nami nepokračovať.V roku 2010 sa členkou HRAD-u stala Anna Jurečková, rod. Onufráková, administratívna pracovníčka na Obecnom úrade v Habure a v tomto roku pribudli Dušan Tomko, vodič v nákladnej doprave, žije vo Vranove n/T, v Habure si kúpil chalupu a PhDr. Milan Burcin, riaditeľ Domova sociálnych služieb v Kalinove, žije v Habure. Ako bývalý hudobník má na starosti predovšetkým hudobnú zložku. Pod jeho vedením a za jeho hudobného sprievodu sa členovia HRAD-u na tohtoročných slávnostiach mali možnosť predstaviť pesničkou Všytky Haburčane jak jedna rodyna, ktorú si pripravili vo vlastnej produkcii.
 

Kedy a ako prebiehajú nácviky, keďže ste roztrúsení...
Je pravdou, že členovia HRAD-u sú roztrúsení... Jedni prichádzajú do Habury častejšie, iní pomenej, poväčšine raz - dvakrát do roka, predovšetkým na Pamiatku zosnulých, alebo na iné rodinné príležitosti, či už veselé alebo smutné. Dni Habury sa pre nás stali akousi príležitosťou na pravidelné stretnutia rodákov, starých spolužiakov, priateľov a kamarátov. S Nadide sme v pravidelnom telefonickom kontakte, prípravu scenárov si vymieňame elektronickou poštou. Približne dva mesiace pred samotným vystúpením sa všetci stretneme, dohodneme harmonogram stretnutí a prejdeme pripravený scenár. Podľa možnosti sa stretávame spravidla tri až štyrikrát pred vystúpením. Avšak tieto stretnutia nie sú len o nácviku, ale sú sprevádzané spomienkami, humorom, zábavou, grilovaním, ale aj riešením rôznych každodenných problémov. Práve v tom spočíva čaro našich stretnutí. Generálka začína večer pred samotným vystúpením a končí v skorých ranných hodinách v deň samotných slávností.
 

Pridržiavajú sa herci striktne scenára, alebo aj improvizujú?
Herci sa poväčšine pridržiavajú scenára. Avšak zaujímavým javom v amatérskej umeleckej tvorivosti je improvizácia. Najmä na živých vystúpeniach je veľké množstvo priestoru pre improvizáciu. V našom prípade sa prejavuje ako nespútaná, neviazaná voľná komunikácia bez akýchkoľvek zábran. Členovia HRAD-u spolu na javisku komunikujú, podporujú sa, dopĺňajú a jeden druhého navzájom plne rešpektujú. Okrem svojej amatérskej hereckej zdatnosti sú tiež veľmi prispôsobiví, flexibilní, pre improvizáciu majú vynikajúci zmysel.
 

Ste dramaturgičkou a režisérkou programu Dní Habury, ktoré sú spojené so stretnutím rodákov. Ako vnímate a hodnotíte toto podujatie?
Po smrti mojej drahej a milovanej mamky do Habury chodím len zriedka. Dni Habury sú pre mňa jedinečnou príležitosťou pre kontakt s rodnou obcou, príbuznými, priateľmi, známymi, susedmi. Teší ma skutočnosť, že organizátorom tohto už tradičného a nádherného podujatia sa podarilo po rokoch spojiť tých, ktorí spoločne drali školské lavice, spolu rástli a prežívali detstvo a mladosť, ale i tých, ktorých do Habury priviala láska, zmena bydliska či povolanie. Dni Habury zároveň vnímam ako prezentáciu historického, kultúrneho a duchovného dedičstva obce. Stretnú sa tu všetci, ktorí sa venujú umeniu profesionálne, poloprofesionálne alebo na amatérskej úrovni a nie je im ľahostajné to, akým smerom sa v dnešnom svete umenie uberá. Hľadajú opätovný návrat k týmto hodnotám a chcú vo vzájomnej podpore hľadať nové inšpirácie.
 

Za odpovede ďakuje Mária Lopatníková