HRDÝ NA TO, ŽE SA DIELO PODARILO

 

Drevený chrám v Habure postavili zruční rodáci. Dušan Kantuľak je povolaním stavbár, skončil Strednú priemyselnú školu stavebnú v Bardejove, pracuje na stavebnom úrade a práca s drevom je jeho koníčkom. Už roky sa venuje rezbárskym a tesárskym prácam. O jeho zručnosti svedčia altánky v rodnej obci či ikonostas v neďalekom Ňagove. Najviac hrdý je na novopostavenú drevenú cerkov v Habure, vernú kópiu tej pôvodnej, ktorá stojí v Hradci Králové. Cerkov nielen staval, ale aj projektoval.

 

„Oslovil ma starosta Habury, išli sme do Hradca Králové, chrám sme zmerali, pofotili a veci zdokumentovali. Samozrejme, všetko sa zmerať nedalo, po streche sme nemohli chodiť. Doma som podľa fotografií a nákresov všetko prepočítal a zakreslil,“ spomína na začiatky. Základy chrámu urobila firma. Zrubovú časť postavil Dušan Kantuľak spolu s Pavlom Petríkom. Jedľové drevo, takmer 100 metrov kubických na chrám podaroval majiteľ opavských lesov Jiří Grosser, čestný občan Habury.

 

„Porezali sme ho na gátri v Borove. Čistého reziva sme spotrebovali okolo 60 metrov kubických. Najťažšie bolo urobiť lomené časti zrubu. Museli sme prísť na to, ako urobiť zárezy, aby drevo držalo pokope a vypočítať presný uhol, aby stúpanie išlo rovno. Dve či tri drevá sme pokazili a prišli sme na to,“ s úsmevom spomína staviteľ. Stavba zrubovej časti im trvala viac ako tri mesiace. Práce na chráme i celom areáli trvali vyše roka. Pôvodná cerkov bola postavená bez jediného klinca. „Ježiša Krista pribili na kríž klincami. V tej dobe bolo zákonom zakázané používať v chráme akékoľvek železo. Dokonca závesy na dverách neboli železné,“ vysvetlil Kantuľak. Podľa neho by bolo jednoduchšie postaviť chrám bez klincov, ale výstavba by sa predražila a predlžila. „S elektrickou vŕtačkou za päť sekúnd prevŕtate drevá a dubový kolík zabijete jednou ranou. Je to menej prácne ako päťkilovým kladivom tridsiatimi ranami zabiť 380-ku klinec. Dubové kolíky sú však pomerné drahé a navyše by sme ich museli vyrobiť,“ vysvetlil a dodal, že robili tak, aby klince nebolo vidno.

 

„Snažili sme sa ich schovať. V zrubovej časti neuvidíte jeden klinec. Šindle sa samozrejme pribíjajú klincami, je ich vidno. Robili to odborníci z firmy, ktorá ich dodala.“ Dušan Kantuľak sa skláňa nad majstrovstvom svojich predkov. „Neviem si predstaviť, ako to dokázali bez techniky. My sme síce manipulovali s drevom ručne, ale pri práci sme používali elektrickú pílu, vŕtačky, elektrické hoblíky. Vežičky sme urobili na zemi a vytiahli sme ich a položili pomocou žeriavu. Klobúk dolu pred zručnosťou niekdajších majstrov,“ hovorí s uznaním. Momentálne Dušan Kantuľak vyrezáva ikonostas do chrámu. „Kostra je už hotová. Začínam robiť výzdobu, stĺpiky a nápisy. Podľa fotografií si vzorku najskôr nakreslím, prenesiem na drevo a vyrezávam. Je to piplavá robota, ale do konca roka bude ikonostas hotový,“ prisľúbil.
 

Počas nedávnej vysviacky si drevený chrám v Habure pozreli stovky návštevníkov. Obdivovali majstrovstvo jeho staviteľov. „Teší ma, keď mi ľudia povedia, že sa nám podarilo pekné dielo. Je za tým rok poctivej práce,“ hovorí Kantuľak Na slová o talente reaguje slovami „Je to dar od Boha“.

 

- lop -