Hrycová o natáčaní Čiary: Východné Slovensko bolo oproti Ukrajine Hollywood

Hovorí aj o útrapách pri filmovačke.

KOŠICE. Na východnom Slovensku je už dohodnuté nakrúcanie troch filmov. Podľa kraja ide o prvý výsledok aktivity, ktorá tu chce pritiahnuť domáce aj zahraničné štáby.

„Verím, že čoskoro budeme môcť prezradiť, o aké filmy pôjde a akých hercov aj z Hollywoodu v našom kraji uvidíme,“ hovoril košický župan Rastislav Trnka (nezávislý) na nedávnej prezentácii Filmovej kancelárie Košického kraja.

Kým na Slovensku ide o prvý takýto koncept, v susedných Čechách ich funguje tucet.

Návratná investícia
Košický región sa pol roka pred jesennými župnými voľbami chce definovať ako „film friendly region“.

Vďaka ambasádorom ako Peter Kerekes, Dano Dangl či Wanda Adamík Hrycová sa o benefitoch kraja pre filmárov majú dozvedieť aj svetoví producenti.

Podľa odhadov župy každé jedno euro vložené do filmového priemyslu prinesie do regiónu 4 až 6 eur.

Filmárov chcú lákať aj na výhodný úvodný balík, v ktorom dostanú od štátu rabat 33 percent a ďalšie 2 percentá im poskytne kraj.

„Tridsaťpäť percent je zľava, pre ktorú sa filmárom oplatí porozmýšľať. Už teraz mame dohodnuté vďaka našej Filmovej kancelárii Košického kraja nakrúcania troch filmov, ktoré by sa inak v Košickom kraji netočili,“ myslí si Trnka.

Ide o dva slovenské filmy a jeden by mal byť v réžii hollywoodskej filmovej produkcie.

Konkrétnejšie mená plánujú prezradiť po potvrdení všetkých detailov spolupráce.

Úspech Čiary
„Je to veľká vec pre nás, producentov. Vždy keď sa rozhodujú, kde budú realizovať svoj projekt, potrebujú istotu, zázemie aj spoľahlivých partnerov. Regionálne filmové kancelárie sú práve tým prvým partnerom, ktorého vždy kontaktujú. Vedia odporúčať miesta, kde by sa dalo nakrúcať, kde bývať a všetky veci, ktoré sú pre producentov veľmi dôležité. Toto všetko je ideálne zabezpečovať z lokálnych zdrojov. Keď to bude fungovať dobre, regiónu to určite pomôže,“ povedala v Košiciach filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.

Má intenzívne skúsenosti s natáčaním filmu Čiara, ktorý mal premiéru pred piatimi rokmi.

Nakrúcal sa na viac než 40 rôznych miestach, prevažne na východnom Slovensku, napríklad v obciach Ubľa, Tibava či Zemplínske Hámre, dokonca aj na západe Ukrajiny - v Užhorode či Perechyne.

Filmári boli aj v kameňolome pri obci Beňatina v okrese Sobrance, v ktorom po zaplavení spodnou vodou vzniklo jazero s blankytne modrou vodou.

Film mal rozpočet 1,3 milióna eur a producentka zháňala prostriedky na jeho financovanie tri roky.

Napokon sa stretol s veľkou priazňou divákov, do kín prilákal takmer 330 000 ľudí a jeho tržby sa vyšplhali na približne 1,75 milióna eur.

Vďaka tomu sa stal dovtedy najúspešnejším slovenským filmom.

Útrapy pri natáčaní
Slovensko-ukrajinská koprodukcia si musela poradiť s viacerými náročnými úlohami.

Pri prechode slovenského tímu na Ukrajinu sa kamión s technikou zdržal na hraniciach 8 hodín, pri ceste späť až 10 hodín. Na colnici bolo treba spísať vyše 30- stranový dokument, ktorý obsahoval zoznam techniky prevážanej cez hranice.

„Cítila som veľkú srdečnosť na východe a toto je región, ktorý je známy veľkým srdcom, všetci boli hrozne milí a vďaka tomu mi vynahrádzali to, čo bolo hrôzostrašné. A hrôzostrašné to bolo preto, lebo infraštruktúra nefunguje pre nás ako producentov. Keď prídete točiť, so sebou vláčite vyše sto ľudí,“ hovorí Adamík Hrycová.

„Keď sme robili Čiaru, strávila som niekoľko týždňov na východe a potom som robila niekoľko týždňov na Ukrajine. Toto bol ešte Hollywood oproti tomu, čo bolo na druhej strane hranice. Potýkali sme sa s obrovskými problémami: s ubytovaním, s dopravou, prenájmami áut, cateringom, so všetkými vecami, ktoré stoja veľa peňazí. Plátali sme to a prekážky prekonali prostredníctvom milých, otvorených, príjemných a nadšených ľudí, ktorí nám veľmi chceli pomôcť,“ spomína producentka.

Našli nadšenie a pomoc
„Keď som potrebovala opraviť kostýmy, tak vlastne nám pomáhali tetušky z Tibavy, ktoré keď videli Milku Vášáryovú, tak boli také nadšené, že jej môžu opraviť kostým, že jej to robili samy. Ale tým, že boli takí úžasní, napokon výsledok nakrúcania bol hrozne fajn.“

Hrycová si myslí, že správnou motiváciou a nastavením podmienok tu môže časom vzniknúť filmárske zázemie pre jednotlivé profesie, ktoré donesie pracovné príležitosti.

„A tá robota príde, je jej stále viac, stále viac sa točí, je stále viac platforiem, kde sa streamuje a tie seriály sa musia niekde točiť. Sme mimoriadne zaujímaví pre nakrúcanie, máme dobre nastavené podmienky. Problém je, že vôbec neviem, akí sú tu tvorcovia a potenciál.Členov štábov z východu som mala len minimálne, mala som veľa Ukrajincov.“

Zuzana Bieliková zo Slovenskej filmovej agentúry chodí do zahraničia ponúkať Slovensko ako vhodnú destináciu, no stále sa stretáva s tým, že sa producenti pýtajú, kde sme a či máme more.

„V súčasnej situácii sa to ale výrazne zlepšuje. Aj napriek tomu, že nemáme filmové ateliéry, dokážeme ponúknuť také lokácie, ktoré nemusia tak veľmi dotvárať. Prídu na nejaký hrad alebo zámok a dokážu tam nakrúcať.“

Vybookovaná Bratislava
Adamík Hrycová zdôrazňuje, že v celej Európe je absolútna kríza a nedostatok filmárov.

„Stretávame sa s tým dennodenne, volajú nám producenti zvonku, ktorí tu chcú mať projekt a točiť, ale v Bratislave sú štyri zahraničné filmové produkcie v lete a chcú prísť ďalšie. No my ich nevieme vysanovať, neviem zostaviť štáb, ktorý by pre nich točil, mám niekoľko produkcií, ktoré boli pôvodne namierené na Ukrajinu a kvôli súčasnej situácii hľadajú iné priestory. Jedným som povedala, že prepáčte, ale nevieme. V lete tu chceli točiť celý film, 35 natáčacích dní, povedali sme prepáčte, nemáme ľudí.“

Loli paradičku dali „na pankáča"
Skúsenosti i nástrahy nakrúcania na východe pozná dôverne aj Marka Staviarska, producentka filmu „Loli paradička”.

Zdôrazňuje, že film robili „na pankáča“ teda s pomocou rodiny, priateľov a známych.

„Bolo to krásne, ale vyčerpávajúce,“ hodnotí dnes.

„Na východnom Slovensku filmári nie sú, to sme si zažili pred šiestimi rokmi, keď sme mali naozaj problém nájsť ľudí, ktorí by s nami ten film nakrúcali. Sú väčšinou v Bratislave, Prahe alebo ešte ďalej.“

Provizórium na dennej báze
Aj Staviarska stála pred otázkou, či po škole ostať v Bratislave alebo sa vrátiť domov do Prešova.

„Hovorila som si, že na východe audiovizuálny priemysel rozbehnutý nie je, tým pádom automaticky musím ostať v Bratislave. A môj otec mi povedal: Veci sa dejú tam, kde si. Zobrala som deti do Prešova a rozhodla som sa, že tam sa budú diať veci a začali sme s produkciou Loli paradičky. My, všetci debutanti, sme sa pustli s prázdnou peňaženkou do nakrúcania celovečerného filmu.“

Provizórne riešenia boli na dennom poriadku, drahú digitálnu klapku na východnom Slovensku pred šiestimi rokmi ani nezohnali.

„Pred dvoma dňami mi volal jeden produkčný, či neviem zohnať narýchlo nejakého zvukára, ale ani jeden z dvoch nemohol,“ ilustruje problém chýbajúcich profesionálov.

V ich filme bolo v scéne na jarmoku aj vyše 200 komparzistov. „Už to vyzeralo skoro ako naozajstné, nie punkové nakrúcanie vyskladané z pomoci mnohých kamarátov. Nie sú tu zvukári, nie sú tu vôbec osvetľovači.“

Príklad z Maďarska
Práve tu vidí šéf filmovej kancelárie Ján Melikant obrovský potenciál pre Košice.

Úspech ilustruje príklad z branže v Maďarsku, ktoré zaviedlo vratky pre filmárov ako prvé v našom regióne. Následne tam s touto motiváciou začali chodiť americké štáby, ktoré si tam postavili aj štúdiá.

„Na začiatku si nosili celé štáby z Ameriky, neboli tam žiadni profesionáli, nikto, pomaly aj vodičov si vozili. Dnes si volajú iba vedúcich a dokonca ani to nie. Dnes už Maďari robia na amerických projektoch, robia v Hollywoode, lebo si ich tam nosia a majú už Oscara. Vypracovali sa, je to cesta hodná nesledovania.“

Adamík Hrycová uvádza, že v niektorých krajinách funguje dotácia napríklad 100- tisíc eur a štáb sa zaviaže minúť v danom regióne 150-tisíc eur.

Podľa nej trpí Bratislava svojou polohou na okraji. „Nie je centralizovaná, na rozdiel od Prahy odkiaľ je všade blízko, a preto je veľký potenciál pre Košice a región mať tu filmársky hub. Košice sú druhé najväčšie mesto, Bratislava je príliš na západe. Je hrozne fajn mať takýto pevný bod na východe Slovenska.“

V Košiciach vidí aj inovátorstvo, ako keď počas mesta kultúry v roku 2013 pribudlo niekoľko kultúrnych stánkov.

„Také ani zďaleka v Bratislave nemáme. Máte tu najväčší slovenský filmový festival Artfilm, v lete Kino pod hviezdami, Košice sú akoby spojené mesto s filmom, paradoxne viac ako Bratislava.“

Jana Ogurčáková, redaktorka

zdroj:
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22937893/loli-paradicku-dali-na-pankaca-ciara-na-vychode-bola-oproti-ukrajine-hollywood.html

foto: 
Vanda Adamík Hrycová vidí na východe Slovenska veľký filmársky potenciál. (Zdroj: KSK)