Hudba je fenomén, ktorý patrí k hlavným atribútom môjho bytia

Meno Igor Kucer je v našom domácom prostredí pomerne dlhšiu dobu spojené s muzikalitou a výrazným hlasom tohto mladého tenoristu. Spolu s bratom Vladimírom „Voloďom“, rovnako talentovaným hudobníkom, boli od samej mladosti, vedení k umeniu a hlavne k hudbe, ktorá oboch sprevádza po celý život. Cesta Igora k opernému spevu však nebola od začiatku, až taká jednoznačná a priama. Napriek tomu je v súčasnosti vo svojej branži uznávaným operným umelcom, ktorého hlas mohli počuť diváci už od Japonska až po Mexico. Zúčastňuje sa koncertných turné po blízkych štátoch, ale o jeho talente sa prednedávnom a už po druhýkrát mohlo presvedčiť mexické publikum. O hudbe, osudovej ceste k opernému spevu a zážitkoch z nedávnej cesty po horúcom Mexiku, sme sa porozprávali s týmto charizmatickým hudobníkom a rodákom zo Svidníka.

Ako dlho sa už venujete spevu a hudbe?
Hudbe ako takej sa venujem vlastne celý svoj život a to vďaka vynikajúcemu rodinnému zázemiu, kde zaujímala hudba nepostrádateľné miesto. A ak hovoríme o speve v profesionálnej rovine, tak zhruba od svojich 25 rokov.

Vaša cesta k vašej osudovej láske opernému spevu nebola priamočiara. Ako by ste opísali genézu Igora Kucera ako operného speváka?
Začiatky boli také, že k opernému spevu som sa dostal úplnou náhodou a to vďaka husliam, ktoré som začal študovať na ZUŠ vo Svidníku. Následne na to som vyštudoval konzervatórium v Košiciach odbor husle a po ročnej prestávke strávenej v orchestri DJZ v Prešove som bol prijatý na VŠMU v Bratislave. Počas môjho stážového pobytu v Kyjeve som sa ako hobby popri husliach začal venovať aj spevu. A to už sme veľmi blízko môjho prerodu z huslistu na operného speváka. Za to vďačím hlavne svojmu prvému pedagógovi spevu V. Vatamaňukovi, ktorý ma presvedčil a hlavne nasmeroval k prijímacím skúškam na AMU P.I. Čajkovského, ktoré som úspešne absolvoval. Počas štúdia som mal obrovské šťastie na vynikajúcich pedagógov (V. Timochin, Z. Lichtman), ktorí týmto už defnitívne nasmerovali moju cestu operným svetom. Po skončení doktorandského štúdia v Kyjeve som mal možnosť taktiež absolvovať stáž u maestra A. Gusseva v Miláne.
 

Čo pre vás znamená spev, hudba a fascinácia hudbou?
Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou, ide vlastne o môj životný štýl, ktorý si neviem bez týchto atribútov bytia skoro ani predstaviť.

Kde všade ste v rámci svojich vystúpení vystupoval?
Ak sa vrátim k mojim začiatkom aktívneho pôsobenia na scéne, tak tie patria Divadlu P.I. Čajkovského v Kyjeve, kde som mal možnosť realizovať svoje prvé postavy (G. Rossini – Barbier zo Sevilly, gróf Almaviva; PI.Čajkovskij – Eugen Onegin, Lenskij). Po návrate na Slovensko aktívne spolupracujem s Národným divadlom v Brne, Štátnym divadlom v Košiciach, Komornou operou v Prahe. Z orchestrov by som spomenul Symfonický orchester rozhlasu a televízie v Moskve, Kyjevskú flharmóniu, 100 členný cigánsky symfonický orchester z Budapešti, komorný orchester Virtuosi di Praga, Košickú flharmóniu, orchester Zlaté husle atď. Čo sa týka štátov, svoje vystúpenia som absolvoval v Japonsku, Rusku, Taliansku, Poľsku, Maďarsku, Ukrajine, Českej republike a už spomínanom Mexiku.
 

Ako sa dostávate do kondície, aby váš hlas bol v poriadku a poslúchal?
Do kondície sa dostávam hlavne vďaka športu, ktorý je jedným z fenoménov dobrého fyzického, ale aj duševného zdravia. Z letných športov by som menoval cyklistiku, tenis, plávanie a zo zimných predovšetkým lyžovanie.

Kde všade ste v rámci svojich vystúpení vystupoval?
Išlo o koncertné turné pod názvom „Gala de opera“ pozostávajúce z 20 koncertov, ktoré sme absolvovali v najväčších kultúrnych centrách Mexika. Jeho nositeľmi boli okrem mňa ešte dvaja sólisti z Milána - baritonista Fernando Ciuffo (známy aj svojou spoluprácou s Placidom Domingom), sopranistka Sabrina de Moraes a komorný orchester Musica Minore, ktorého umeleckým vedúcim je taktiež svidnícky rodák Martin Petrík. Ide o vynikajúci orchester zložený z mladých absolventov JAMU v Brne. Taktiež sa na produkcii podieľal aj popredný slovenský klavirista Róbert Pechanec, ktorý s nami, ale už bez orchestra absolvoval 6 koncertov. Dramaturgia koncertov bola vystavaná hlavne z diel popredných operných talianskych skladateľov (G. Rossini, G. Donizetti, G. Verdi, G. Puccini až po neapolskú piesňovú klasiku Santa Lucia a Funiculi, funicula).

Bola táto vaša cesta len o kontakte s javiskom, alebo vznikol aj priestor na spoznávanie tejto krajiny?
Nič nie je krajšie, ak sa spája príjemné s užitočným, čo bolo asi aj leitmotívom celého nášho pobytu. Keďže sme absolvovali cestu naprieč celou krajinou, bol tam dostatočný priestor aj na spoznávanie špecifík, počínajúc nádhernou a rôznorodou prírodou (činné sopky, kaktusy veľkosti našich stromov, úžasný Karibik), svetoznámou kuchyňou a končiac bohatou históriou (napr. pyramídy v Teotihuacane).

Ako na vás reagovalo mexické publikum?
Reagovalo fantasticky, veľmi vnímavo a srdečne. V niektorých prípadoch sme zažívali priam rockovú atmosféru, ktorá nie je bežne vlastná klasickým koncertom.

Ak by ste mali porovnať, kde si viac diváci vážia umelcov, tu na Slovensku, alebo v zahraničí?
Asi všade rovnako, len iným spôsobom. Veľa závisí od mentality národa a ich zvykov. Rád by som
spomenul napr. japonské publikum, ktoré je veľmi vnímavé, avšak zvyknuté nedávať najavo svoje vnútorné emócie.

Sú Mexičania takí, ako ich poznáme z nekonečných telenoviel?
Môžem povedať, že sú veľmi otvorení, milí a emocionálne čistí. Svoje emócie dávajú najavo a zväčša nahlas. Myslím si, že s týchto reakcií boli dojatí aj moji talianski kolegovia, ktorí na podobnú odozvu nie sú zvyknutí ani v Taliansku. Boli to hlavne spontánne objatia, spoločné fotografovanie, či nekonečná autogramiáda. Takúto spätnú väzbu som osobné vnímal, ako veľmi pozitívny doping. Mexičania si okrem života a hudby, vedia vychutnávať aj jedlo. Ich svetoznáma kuchyňa je samozrejme pikantná, ale na druhej strane veľmi pestrá a chutná. Je potrebné si vybrať a človek má okrem zážitkov spojených s kultúrou a objavovaním krásy krajiny o zážitok viac, ak ochutná miestne špeciality (napr. guacamole – pomazánka z avokáda). Čo sa týka telenoviel, ide vyslovene o najbohatšiu elitu národa, ktorá žije v zakrytých haciendách a nehovorí skoro nič o reálnom živote v samotnom Mexiku.

Čo vám priniesla táto cesta a ako ju s miernym časovým odstupom hodnotíte?
Hodnotím ju výborne a to hlavne vďaka vynikajúcej organizácii celého turné agentúrou Kovac promocions v zastúpení p. Ladislava Kováča a jeho manželky Emílie, ktorí sa o nás nádherne starali a vytvorili tak ideálne podmienky na samotnú produkciu. Manželia Kováčovci (mimochodom pochádzajú z Bratislavy) patria už 15 rokov medzi promotérsku elitu v Mexiku. Zameriavajú sa na najkvalitnejšie umelecké telesá z celého sveta, ktoré s úspechom prinášajú mexickému publiku. Aj touto cestou by som sa im chcel ešte raz čo najsrdečnejšie poďakovať za ponúknutú šancu a skvelú organizáciu celého turné.

Aké máte plány na najbližšie obdobie?
Musím prezradiť, že po ukončení turné prišla ponuka na ďalšiu spoluprácu, ktorú by sme v dohľadnej dobe chceli zrealizovať. Veľmi ma mrzí, že po návrate na Slovensko bolo zrušené moje vystúpenie v Kyjevskej flharmónii pre českú a slovenskú ambasádu venované 20. výročiu Nežnej revolúcie z dôvodu chrípkovej epidémie. No nič to. Do konca roka ma čaká ešte rad vystúpení, tykajúcich sa hlavne vianočných sviatkov a Nového roka. Na to nadväzuje dominantný projekt roka budúceho a to príprava a realizácia môjho sólového albumu, ktorý realizujem s výdatnou a to nielen autorskou pomocou brata Voloďa. Hudobnú produkciu by mal zastrešiť vynikajúci slovenský klavirista, dirigent a skladateľ Juraj Tatár (známy aj produkciou albumu „Svet lásku má“ s Paľom Haberom, Karlom Gottom a Petrom Dvorským). Muzikantsky by sa mali na albume podieľať aj basgitarista Marián Gašpar, bubeník Marcel Buntaj a gitarista Ondrej Micík. V máji ma čaká turné v USA a Kanade a na jeseň v rámci projektu „Pontes“, by som mal absolvovať koncerty s komorným orchestrom Virtuosi di Praga. Na záver by som sa rád poďakoval aj touto formou neziskovej organizácii Euroeduca a bratom Hirčkovcom, ktorí výraznou mierou prispeli k realizácii projektu komorných koncertov „Arie antiche“.

-i.v.-