Hugo Boss – Hitlerov krajčír

Maciej Danowski

Dnes po celom svete známy Hugo Boss sa krajčírstvu venoval odjakživa. V 30. rokoch 20. storočia jeho firma bojovala s krízou. Osud sa zmenil, keď sa k moci dostal Adolf Hitler. Boss sa ako presvedčený nacista v novej realite rýchlo zorientoval. Vstúpil do NSDAP a jeho podnik nabral vietor do plachiet, keď začal šiť uniformy pre SS. Za slávou a peniazmi sa však skrývala otrocká práca väzňov z okupovaných krajín.

Po rokoch krízy a nezamestnanosti začalo Nemecko pod Hitlerovým vedením vstávať z kolien. Hospodárstvo zamerané na zbrojársky priemysel poskytovalo značnú zamestnanosť. Konštruktéri a zakladatelia firiem v tom videli šancu na rozvoj vlastných podnikov, často bez ohľadu na to, na aké účely sa ich výrobky používali. Medzi najznámejšie značky, ktoré ponúkali svoje služby Hitlerovi, patrili okrem iných Porsche, Bayer, Henkel či Siemens. Svoje miesto v rozvíjajúcej sa nacistickej vojnovej mašinérii si našiel aj krajčír Hugo Boss. Navrhol uniformy pre SS a Wehrmacht, ale nielen to. Obliekali sa u neho najvýznamnejší muži Ríše. Bol vzťah s nacistami receptom na úspech?

Ako krajčír strihá, tak mu látka stačí
Hugo Boss sa narodil v roku 1885 v nemeckom Metzingene. Od detstva pomáhal rodičom viesť rodinný podnik, ktorým bol obchod s odevmi. Firma prosperovala celkom dobre, šila oblečenie najmä pre robotníkov, hoci sa vyskytli aj objednávky na policajné či poštové uniformy. Všetko sa zmenilo s vypuknutím prvej svetovej vojny. Dvadsaťdeväťročný Hugo odišiel na front. Po štyroch rokoch sa vrátil do rodného mesta ako porazený, ale aj presvedčený, že osud vojny sa mohol vyvíjať inak, nebyť zlých rozhodnutí velenia.

Veteránom sa v povojnovej realite žilo ťažko. Vrátili sa do krajiny, v ktorej padla monarchia a všetky vojenské a administratívne štruktúry. Zaniklo aj mnoho podnikov a tie, ktorým sa podarilo prežiť, neochotne zamestnávali bývalých vojakov. To sa však netýkalo Huga Bossa, pretože sa takmer okamžite vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu. Nezmierený s výsledkom vojny, ako aj so sankciami, ktoré boli uvalené na Nemecko, sa rozhodol venovať tomu, v čom sa vyznal najlepšie – šitiu odevov.

Po niekoľkých rokoch premenil rodinný obchodík na dobre prosperujúcu odevnú firmu. Všetko išlo podľa jeho predstáv až do chvíle, keď nevypukla celosvetová hospodárska kríza. Tá priviedla nemeckého krajčíra na pokraj bankrotu.

Impérium ihly a nite
Situácia sa diametrálne zmenila na začiatku 30. rokov. Nová strana vedená Hitlerom – NSDAP – predstavovala druhú silu v nemeckom parlamente. Už predtým sa stranícke boje neviedli len politickými metódami, ale často pripomínali chuligánske bitky. Takmer každá strana si vytvárala vlastné bojové oddiely, napríklad na ochranu politických zhromaždení. Aby sa odlíšili, nacistické formácie nosili uniformy.

V čase krízy mal krajčír cenu zlata. S tým však nebol problém, pretože Boss, ktorý bol na pokraji bankrotu, podporoval Hitlera a vstúpil do NSDAP, čo nacisti dôsledne využili. Objednali si u neho značný počet uniforiem pre niekoľko formácií. Išlo predovšetkým o čierne uniformy SS, ale aj o sivé uniformy Wehrmachtu. Okrem toho objednávka zahŕňala aj odevy pre Hitlerjugend.

Takáto zákazka bola pre Bossa ako mana z neba. Jeho firmu to oživilo takmer okamžite – do takej miery, že bol nútený zamestnať niekoľko ľudí na pomoc. Netreba byť odborníkom, aby si človek uvedomil, že taká veľká objednávka bola spojená so značným ziskom. Ale išlo naozaj len o to? Roman Koester, autor knihy Hugo Boss 1924–1945, v rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu Deutsche Welle povedal:

Skutočnosť, že bol v roku 1931 členom strany, mu určite neuškodila, ale ak sa pozrieme na zvyšok Bossovej kariéry, je zrejmé, že do nej nevstúpil z ekonomickej kalkulácie. Namiesto toho je jasne vidieť, že bol presvedčeným nacistom.

Hoci aj ekonomické aspekty tu hrali úlohu. A pre Bossa boli určite dôležité. Na predaných uniformách v roku 1932 zarobil 80-tisíc mariek. O necelých osem rokov neskôr jeho príjmy presahovali milión mariek. Samozrejme, na začiatku spolupráce s nacistami sa o svoje zárobky musel deliť so zamestnancami, no neskôr v jeho šijacej dielni pracovali výlučne robotníci z okupovaných krajín. Väčšinou išlo o Poľky. Uprostred svetového konfliktu vybudoval Hugo Boss skutočné krajčírske impérium. Jeho firma zarábala obrovské peniaze na rozbehnutej vojnovej mašinérii, pričom šila najmä uniformy. Okrem toho mohol Boss pokojne premýšľať o nových, nevojenských projektoch, ktoré by mohol zaviesť po vojne.

Reklama nacistickyćh uniforiem Huga Boss

Nacistický krajčír
Takto rukami robotníčok a robotníkov Boss vyšíval nacizmus, pričom si získal lesk solídnej firmy a finančne bol ďaleko pred konkurenciou. Z výpovedí svedkov vieme, že celá továreň fungovala bezchybne. Na vyššie, vedúce pozície Boss zamestnával ľudí, ktorí sa otvorene hlásili k nacizmu. Takých potreboval aj na „dohliadanie na prácu“. O zvyšok sa starali ruky väzňov, predovšetkým žien. Tie, často bité, hnané do práce 12–18 hodín denne, ktorým nadávali do „poľských svíň“, mali nahrádzať šijacie stroje. Aké boli podmienky pre väzňov? Po rokoch si Jan Kondak, ktorý ako sedemnásťročný pracoval v Bossovej továrni, spomínal:

U Bossa vládli katastrofálne podmienky, ktoré ani v najmenšom neprospievali udržiavaniu hygieny. Všade boli vši a blchy. Jedla bolo málo. Mohli sme sa pohybovať len z tábora do továrne a späť. Počas náletov mi zakazovali ísť do krytu.

To sa však nepočítalo, dôležitý bol zisk a vynaloženie všetkého úsilia, aby bolo všetko včas ušité. Zmenilo sa to až s koncom vojny, keď bolo jasné, že osud Tretej ríše je spečatený. Vtedy sa Boss snažil zlepšiť podmienky pre väzňov. Prečo?

Po vojne
V apríli 1945 bol Metzingen, kde sídlila Bossova firma, obsadený spojencami. V súlade s procesom denacifikácie boli majitelia firiem nútení podrobiť sa previerke. Tá sa vykonávala na základe dotazníka, ktorý vypĺňala preverovaná osoba. Také veľké podniky ako Bossova firma boli kontrolované automaticky. Pravda veľmi rýchlo vyšla najavo. Krajčírsky podnik v službách nacistov bohatol na rukách stoviek väzňov a jeho majiteľ bol členom NSDAP. Boss bol postavený pred súd. Na procese tvrdil:

Nikdy som sa nestotožňoval s národnosocialistickou doktrínou a do strany som nevstúpil z vlastnej vôle. Avšak, aby som nestratil prijaté objednávky, musel som sa prispôsobiť a vstúpiť do NSDAP, čo mi bolo vlastne dôrazne naznačené.

Jeho vysvetlenia boli márne. Bossova firma bola zatvorená. Jemu samému bola uložená pokuta vo výške 100-tisíc mariek a bol mu zakázaný výkon podnikateľskej činnosti. Pre mnohých to bolo absurdné, ako v prípade väčšiny takýchto podnikov. Hlasnú odozvu vyvolal aj proces s predsedom predstavenstva IG Farben Alfredom Kruppom. Jeho koncern počas vojny dodával Cyklón B, ktorým sa zabíjali väzni v koncentračných táboroch. Kruppovi zhabali všetky peniaze, no podľa verejnej mienky to nebol žiadny trest, pretože o niekoľko rokov neskôr svoj majetok získal späť. Pre Bossa boli dôsledky prísnejšie, pretože nemohol viesť vlastnú firmu. Napriek tomu sa mnohí dožadovali prísnejšieho vyvodenia spravodlivosti.

Boss sa s hanbou v povojnovom Nemecku nemusel vyrovnávať dlho, pretože zomrel v roku 1948 vo veku 63 rokov. Jeho zať Eugen Holy sa rozhodol firmu, ktorá sa stala rodinným podnikom, oživiť. Vedenie v 60. rokoch prevzali jeho vnuci, ktorí na trh uvádzali stále novšie produkty a elegantné obleky. V roku 2011 sa firma rozhodla ospravedlniť rodinám osôb, ktoré boli nútené pracovať v Bossovej továrni počas druhej svetovej vojny.

Bibliografia:
Koester R., Hugo Boss 1924-1945, Mníchov, 2011
Skalska Z., SS i Wehrmacht nosili Hugo Bossa, tanky projektoval Porsche.
Design ako nástroj propagandy, wyborcza.pl (prístupné: 7.01.2023).
Hugo Boss – krajčír Hitlera, dookolarzeszy.pl (prístupné: 7.01.2023).

zdroj:
https://twojahistoria.pl/2023/01/11/hugo-boss-krawiec-hitlera/

foto: Boss navrhol čierne uniformy SS
zdroj: Bundesarchiv, Bild 146-1988-001-25 / CC-BY-SA 3.0

preložil: jLai