Humenčan Tomáš Leňo spoznával Srbsko objektívom fotoaparátu

Tomáš: O Srbsku sa u nás často hovorilo
Tomášov starý otec pochádzal zo zemianskej rodiny. Na štúdium medicíny odišiel v roku 1926 do Prahy, pretože sa v Bratislave neotvorila lekárska fakulta. "Okamžite sa zaradil medzi najlepších študentov. Čoskoro získal štipendium a absolvoval dva semestre na parížskej Sorbonne," hovorí Tomáš a pokračuje: "Doteraz sa zamýšľam nad jeho rozsiahlymi vedomosťami. Veď na tejto prestížnej univerzite zložil všetky skúšky vo francúzštine na výbornú." Dodáva, že starý otec sa vrátil do Prahy, vzal si Češku, a ako je už všeobecne známe, po druhej svetovej vojne, v roku 1946, sa stal primárom chirurgického oddelenia štátnej nemocnice v Humennom. Tomášov vzťah k Srbsku a Srbom sa vyvíjal úplne prirodzene. "O Srbsku, vôbec o Balkáne, sa u nás v rodine často hovorilo. Na starej volge z času na čas smeroval dedo s rodinou do starej domoviny. Do svojho Báčskeho Petrovca."
 

Slovákov vnímajú ako bratov
Pán Leňo priznal, že Balkán, hlavne so Srbskom a Čiernou Horou, ho priťahuje už viac ako desať rokov.
"Mám rád Srbov. Sadli mi. Isteže to nie je len rodinnými koreňmi. Intenzívne ich mentalitu spoznávam od roku 2004. Veľa vecí na nich obdivujem. Nadhľad? Záujem o kultúru? Schopnosť empatie? Všetko to dohromady. Najviac ma však prekvapilo, ako pozitívne vnímajú Slovensko a Slovákov. Berú nás ako bratov. V hoteloch, na colnici, v bežných rozhovoroch boli veľmi srdeční a až pri nich som si uvedomil, aké rozmery môže mať slovo pohostinnosť." Na Srboch obdivuje ich priateľskosť, no i schopnosť brať život z pozitívnej stránky. "Vedia vypnúť a zabaviť sa. Popoludní si len tak sadnú na kávu a zhovárajú sa o živote s priateľmi, známymi či rodinou. Nikam sa neponáhľajú."

Srbi zažili veľa neprávosti
Pán Leňo tvrdí, že sa napriek tomu vedia s osobnými či národnými krízami vnútorne vyrovnať, ale svoju nespokojnosť vedia dať aj patrične najavo. Vedia sa o svoju pravdu pobiť. Musia bojovať s množstvom klišé a neprávd, ktoré sa o nich neprávom šíria.  "Bolo pre mňa veľmi zaujímavé sledovať ich veľkorysosť. Vo všetkom. Srbi vedia odpúšťať, hoci ak sa pozrieme do ich histórie i nedávnej minulosti, zažili veľa nepochopenia a krívd. Či už v prvej či druhej svetovej vojne, keď sa prevažná časť obyvateľstva  jednoznačne postavila na stranu protifašistických síl. Alebo aj pri neoprávnenom vojenskom zásahu spojeneckých vojsk NATO v roku 1999, keď po 76 dní a nocí čelilo civilné obyvateľstvo a srbské vojsko bez akejkoľvek leteckej obrany bombardérom týchto armád. Napriek tomu im nechýba nadhľad a jedinečný zmysel pre humor," dodáva.
 

Láska k Balkánu sa prenáša z generácie na generáciu
V Srbsku nemá Tomáš Leňo žiadny problém s komunikáciou. "Veľmi rád sa s nimi zhováram. Začínal som síce so slovensko-chorvátskym slovníkom v ruke, lebo srbský som zohnať nemohol, ale po opakovaných cestách do tejto oblasti im dobre rozumiem." Láska k Balkánu sa zrejme v rodine Leňovcov prenáša z generácie na generáciu. "Veľmi ma prekvapilo, že tento slovník si odo mňa čoraz častejšie požičiava moja dcéra Yvette Nataly. Páči sa jej jazyk, zaujíma sa o ľudí, kultúru a zvyky. Možno to je tými génmi," smeje sa.
 

Novi Sad naňho urobil veľký dojem
Tomáš rovnako rád fotí krásy srbskej prírody, ako i mestský život. "Belehrad je v súčasnosti nepochybne zaujímavé mesto, hoci miestami pripomína betónovú džungľu. Je to jedno z najstarších osídlených miest v Európe. Môže sa pochváliť svojou vyše 7-tisícročnou históriou." Drží však aj smutné prvenstvo.  "Od svojho vzniku sa ho pokúšalo dobyť štyridsať cudzích armád a 38-krát musel Belehrad vstať z popola," hovorí Tomáš. Jemu osobne učarovalo iné srbské mesto. "Novi Sad na mňa urobil veľký dojem." Novi Sad s 300-tisíc obyvateľmi je podľa neho mnohonárodnostné mesto plné tolerancie od svojho vzniku. "Toto mesto dokáže inšpirovať. Je plné zaujímavostí," hovorí s nadšením. Uvádza kuriozitu, ktorú by sme v našich mestách márne hľadali. "Ak majú mestskí poslanci verejné rokovanie, pred radnicou je plno bicyklov. Je tam totiž tradíciou, že žiaden poslanec nemôže prísť na rokovanie inak, ako na bicykli. A dodržiavajú to všetci bez rozdielu. Je jedno, aké majú v garáži zaparkované auto," uzatvára rozprávanie.
 

Fakty
Vizitka Tomáš Leňa
Narodil sa 6. júna 1964 v Humennom, študoval na Gymnáziu v Humennom. Absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove v roku 1989. Po škole pracoval v kultúre, neskôr ako redaktor okresných Podvihorlatských novín. Pripravoval mesačník pre potreby štátnej správy. Šesť rokov viedol ako riaditeľ Vihorlatskú knižnicu v Humennom, kde prispel k jej nebývalej modernizácii, rekonštrukcii a obnove. Od roku 2008 pracuje v obchodných činnostiach a podniká.

Získal významné fotografické ocenenia. V roku 1986 v medzinárodnej fotografickej súťaži "FOTOGRAFIA  ACADEMICA" dostal najvyššie ocenenie - Medailu F.A., zároveň 1. miesto a dve mimoriadne ceny od spoločenských organizácií. O rok neskôr v tej istej fotografickej súťaži ako jediný z ČSSR získal 1. miesto. Na svojom konte má viacero prvých, druhých a tretích cien na celoslovenských súťažiach. Jeho fotografie sú v zbierke Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Vystavoval v mnohých galériách a výstavných priestoroch na Slovensku a v zahraničí, napr. v ústrednom výstavnom paláci Di Realle v Miláne, vo Viedni, v Prahe, Přemyšly a Novom Sade.

V súčasnosti pracuje s Jozefom Ondzikom na vydaní fotografickej publikácie o živote Rusínov v Európe.

ope