Humenskými chodníčkami kráčali po stopách Židov v Humennom

Zoskupenie Príď a poznaj Humenské chodníčky pritiahlo na prvé potulky Humenným prvých účastníkov, ktorí sa chceli od Juraja Levického dozvedieť viac o histórii židovskej komunity v Humennom. Organizátori si tému vybrali zámerne nielen pre jej obsažnosť, ale aj pre dianie na slovenskej politickej scéne. Humenné bolo totiž po stáročia mestom, v ktorom v dobrom spolunažívali kresťania so Židmi a dokázalo dať svetu významné osobnosti.

 

HUMENNÉ. Humenské chodníčky odštartovali uplynulú sobotu  témou Židia v Humennom. Usídľovanie Židov v Humennom sa datuje do roku 1670.V meste po stáročia žili, pracovali, podieľali sa na jeho rozvoji až do času násilnej deportácie do koncentračných táborov.

 

Účastníci podujatia sa stretli pred pamätnou tabuľou obetiam holokaustu pri Mestskom úrade na Kukorelliho ulici. Na mieste, kde kedysi stála synagóga. Podujatie otvoril jeden z organizátorov Humenských chodníčkov Ján Mičovský. Ocenil ochotu Juraja Levického, člena humenskej židovskej komunity, ktorý sa zhostil úlohy sprievodcu dejinami. Levický uviedol, že stoja na pietnom mieste všetkých Židov – Humenčanov. „V roku 2000 aj za prispenia môjho už nebohého otca sa odkryla táto tabuľa. Dokumentuje genocídu na humenských Židoch, ktorí boli v čase Slovenského štátu a fašistického vyčíňania odvlečení do koncentračných táborov smrti. Pred 2. svetovou vojnou malo Humenné okolo 5 500 obyvateľov, z toho okolo 2300 bolo Židov,“ povedal Levický. „Bohužiaľ, sa po vojne naspäť vrátilo 176 ľudí s tým, že niektorí sa vysťahovali do Izraela, Ameriky, Kanady. Medzi tými, čo sa vrátili, bol v roku 1945 aj Ladislav Grosman“ povedal.

 

Na mieste synagógy

Levický uviedol, že história židovskej komunity v Humennom bola veľmi bohatá, veď v rámci regiónu Zemplína bola jednou z najväčších. Nezabudnuteľne krásna bola podľa neho ortodoxná synagóga, ktorú po vojne zbúrali. „Pôvodne môj otec, ktorý robil 35 rokov riaditeľa Domu kultúry v Humennom, sa zastal tejto budovy a chcel tu urobiť Dom umenia, ale pomaly ho vyhodili zo strany, pretože vraj hlása ideológiu, ktorá nemá nič spoločné s komunistickou. Muselo sa to stať, budova, ako sa povie, padla za vlasť. Takže to bola veľká škoda, lebo tá synagóga bola jedna z najkrajších na Slovensku,“ povedal Levický.

 

Účastníci sa presunuli do centre mesta, do severnej časti Námestia slobody. „V centre mesta tvorili základ židovské domy, z nich sa po vojne zachovala iba časť. Boli tu obchody a lekárne mnohých Židov, textilné obchody, bolo tu veľa právnikov,“ spomínal Levický. Ukázal na dom, kde stála vychýrená lekáreň pána Fabiána, alebo na dom, kde sa narodil svetoznámy fotograf Jurij Dojč. Samostatnú pozornosť venoval domu, kde v podkroví bývala rodina Blanky Bergerovej, ktorá na konci 2. svetovej vojny zachránila 75 Židov, ktorých chceli nacisti v Starých horách zabiť. „Stala sa martýrkou a zaslúži si uznanie. Dali sme návrh na jej ocenenie Cenu mesta im memorian,“ povedal Levický. Ukázal na budovu súčasnej pošty, kde kedysi stál dom Rózy Lautmanovej, ktorý opísal vo svojej novele Obchod na korze Ladislav Grosman. Pred jeho pamätnou tabuľou Levický uviedol, že manželka pána Grosmana potvrdila, že na Humenné ako svoje rodné mesto spomínal ešte aj na smrteľnej posteli. Levický potvrdil aktivity vedúce k vzniku festivalu zameraného na židovskú filmovú produkciu. Niesol by meno slávneho humenského rodáka, ktoré sa často skloňuje aj s oscarovým ocenením filmového spracovania novely Obchod na korze, kde ako Tóno Brtka herecky zažiaril dnes už nebohý Jozef Kroner. Mičovský prečítal účastníkom pozdravnú esemesku od jeho dcéry herečky Zuzany Kronerovej. Pre pracovné vyťaženie sa nemohla Humenských chodníčkov zúčastniť.

 

Doslova ohurujúcim dojmom zapôsobil na účastníkov humenský židovský cintorín na Hubkovej s viac ako 900 hrobmi. Jeho obnova spočívala v odlesnení terénu a hlavne v dvíhaní hrobových tabúľ, z nich mnohé sú doslova umeleckými skvostami. Na cintoríne pútajú pozornosť hroby humenských rabínov, ako bol napríklad Jakob Spira, ktorého tu pochovali v roku 1873. Spočívajú tu členovia významných židovských rodín, akými boli Stern, Jozefovič, či Guttman. Levický uviedol, že aj napriek obrovskému úsiliu pri obnove cintorína sa ešte stále nepodarilo odlesniť jeho severozápadnú stranu, kde je najviac starých hrobových tabúľ. Účastníkom odpovedal na ich otázky súvisiace s obnovou cintorína, pohrebnými zvykmi či významom znakov na tabuliach. Uviedol, že odkedy je cintorín kompletne oplotený betónovým múrom, čiastočne prestalo jeho rabovanie a ničenie vandalmi. Miesto sa už niekoľko rokov stáva pravidelným cieľom návštev pozostalých z celého sveta. „Tak veľmi si ctia svojich predkov, že sem dokážu priletieť z New Yorku, len aby sa pri hrobe 20 minút pomodlili,“ povedal s tým, že najbližšie bude na cintoríne sprevádzať významnú americkú vedkyňu, ktorej predkovia boli Humenčania. Dodal, že pracujú na virtualizácii hrobových miest. Na cintoríne si prítomní pospomínali aj na pamiatku nebohého Juraja Levického, ktorý bol zakladateľom Humenskej hudobnej jari a zaslúžil sa o rozvoj kultúrneho a spoločenského života v povojnovom Humennom. Mičovský v závere prehliadky uviedol, že tému považuje za veľmi aktuálnu a zďaleka nie za ukončenú. Poďakoval Levickému za to, že ju dokázal priblížiť veľmi pútavým a živým spôsobom. Účastníci dostali na pamiatku účastnícky list a v príjemnej atmosfére debatovali o všetkom možnom pri ohni pri rybníku na Hubkovej.

 

Anna Kornajová, foto: korn

 

 

Zdroj:

http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/3050-humenskymi-chodnickami-kracali-po-stopach-zidov-v-humennom