Husák má už dve funkcie. Oslabí ho to v partaji?

Denník Pravda prináša seriál s názvom Tajné správy CIA o Československu. Opiera sa o odtajnené správy americkej tajnej služby, ktoré zostavovala od začiatku roka 1968 až do obdobia, keď v Moskve vládol Michail Gorbačov. Dnes zverejňujeme štvrtú časť seriálu.

Zdalo sa, že Gustáv Husák sa už zabetónoval pri moci. Po páde Alexandra Dubčeka presadzoval komunistickú normalizáciu spoločnosti a Leonid Brežnev mohol byť s ním spokojný, že urobil v Československu poriadok podľa sovietskych predstáv. Moskva v ňom už videla spoľahlivého spojenca, ale Husák mal odporcov vo vlastnej strane, ktorí by privítali ešte tvrdší postup, respektíve škrípali zubami, keď sa chcel aspoň v niečom správať zmierlivo.

Začiatkom leta 1975 bolo niečo viac ako šesť rokov odvtedy, čo v apríli 1969 Husák nahradil Dubčeka na čele strany. Tajná správa CIA v júni 1975 konštatovala, že má silnú pozíciu, pričom výsledky jeho práce uspokojujú Brežneva: „Zdá sa, že je najsilnejším mužom režimu po roku 1968.“ Američania však zároveň usudzovali, že to doma nemá vôbec jednoduché.

Zápas vnútri strany
Americká rozviedka sa domnievala, že 62-ročný Husák, ktorý podľa jej poznatkov má dobrý zdravotný stav, zostane pri moci neurčitú dobu (čiže možno až do smrti, alebo dovtedy, kým fyzicky a psychicky dokáže vládnuť). Na konci mája 1975 ho zvolili za prezidenta po vážne chorom Ludvíkovi Svobodovi, čo CIA hodnotila tak, že Husák si na tento post získal tichú podporu Brežneva.

Koncentrácia moci v rukách Husáka však neznamenala, že má jednoznačne zabezpečené postavenie, nazdávali sa Američania na základe dôverných zistení. Bez ohľadu na to, že mal veľké sympatie sovietskeho vedenia. „Veľvyslanectvo USA informuje, že jeho diplomatické kontakty v Prahe napriek tomu vo všeobecnosti odmietajú dospieť k záveru, že Husákova pozícia je neotrasiteľná.“

Najnovší vnútorný zápas ohľadne smerovania mal podľa CIA dve podoby. Na jednej strane Ústredný výbor KSČ, ktorý navrhol Husáka za prezidenta, sa vyhol odvolaniu zdravotne paralyzovaného Svobodu z predsedníctva strany. Tvrdé jadro (v podstate stalinisti typu smutne známeho Vasila Biľaka) preto nezískalo nádej posilniť si pozíciu o jednu dôležitú stoličku v najužšom vedení KSČ. Na druhej strane – aj keď Husák stál na čele strany – neuspel s predstavou, akí ľudia prichádzajú do úvahy, z ktorých by sa niekto mohol nasťahovať do Pražského hradu.

O čo išlo? „Husák, ktorý je umiernený, evidentne nedokázal podľa svojej predstavy presadiť vyhovujúceho nástupcu po Svobodovi,“ zdôraznila CIA.

Jednoznačne sa to dá chápať tak, že Husák navrhol mená, medzi ktorými nebol nikto z tvrdého jadra, prípadne ponúkal kandidátov, čo boli neprijateľní pre krídlo okolo Biľaka (vďaka pozícii v politbyre bol politickou dvojkou v KSČ, prinajmenšom tretím najvplyvnejším).

Kopanec nahor
Americká rozviedka naznačila, že kumulácia moci v rukách Husáka môže v skutočnosti vyhovovať biľakovcom. Možno to bol ich prefíkaný ťah, aby vytvorili patovú situáciu, z ktorej východiskom sa stalo jeho zvolenie za hlavu štátu.

Prečo, keď Husák už zastával dve najvýznamnejšie funkcie? „Bude zrejme čoraz viac zraniteľný vo vnútornej kritike. Nedokáže sa už naďalej naplno venovať riadeniu strany,“ nazdávala sa CIA. Dodala, že niektorí členovia vedenia KSČ to v tejto súvislosti – či už správne, alebo chybne – chápu tak, že povýšenie Husáka na Hrad je „kopanec nahor“ ohľadne možných rizík politického zápasu v straníckom zákulisí. O to viac, že v roku 1976 sa uskutoční zjazd KSČ, na ktorom sa nepochybne biľakovci pokúsia presadiť čo najviac zo svojich zámerov.

Alebo ešte oveľa viac? Nedá sa vylúčiť, že Biľak kalkuloval s tým, že by zjazd nepotvrdil Husáka na čele strany a zostal by len v reprezentatívnej prezidentskej funkcii. Na verejnosti sa na seba usmievali, ale realita vyzerala úplne inak. Na jednej strane stál Husák, ktorého počas gottwaldovského režimu odsúdili na doživotie (neskôr dostal amnestiu), na druhej strane stalinisticky zmýšľajúci Biľak. Navyše, kým prvý bol vyštudovaný právnik s výbornými rečníckymi schopnosťami, druhý nevzdelaný bol na posmech, lebo mal problémy so spisovnou slovenčinou. Ľudská chémia medzi nimi nebola, naopak, odpudzovali sa z mnohých dôvodov.

Ukázalo sa však, že Biľak sníval zbytočne. Moskva bola evidentne spokojná s tým, čo Husák dokázal doteraz urobiť a považovala ho za záruku ďalšieho prijateľného vývoja. CIA poznamenala, že určujúcim faktorom Husákovej budúcnosti bude podpora z Kremľa. Brežnev mu stále držal chrbát až do svojej smrti v roku 1982; videl, že na politickej šachovnici nemá zmysel vymeniť figúru, ktorá sa pohybuje podľa jeho základných predstáv.

Husák narazil na odpor proti rehabilitácii
S komunistickou normalizáciou síce Husák postupoval dôrazne – určite hlavne preto, aby si udržal podporu Brežneva – nezachádzal však do extrémov, ktoré by nepochybne potešili Biľakovo krídlo. Dokonca – aj keď zahodil do odpadkov Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou – pomýšľal na čiastočnú ústretovosť.

„Husák musí čeliť vážnemu problému zahojenia rán z roku 1968, keď viac ako 500-tisíc členov KSČ vyhodili zo strany po sovietskej invázii. Viaceré signály naznačujú, že sa prikláňa k uzmiereniu. Debatoval s predstaviteľmi tvrdej línie, ktorí sú proti jeho snahe rehabilitovať bývalých straníkov podľa posúdenia od prípadu k prípadu. Nie sú nijaké náznaky, že by vyhral tento zápas,“ informovala CIA.

Podľa zistení tajnej služby USA ešte ani v roku 1975 nebolo definitívne jasné, ako sa normalizačný režim postaví k Dubčekovi, ktorý vtedy už niekoľko rokov pracoval ako lesný mechanizátor v Bratislave: „Husák čelí veľmi nepríjemnému problému, čo urobiť so svojím predchodcom. Podľa niektorých správ mu Moskva zakázala rovnako súdiť ho, ako aj poslať do exilu.“ CIA dodala, že Husák preto stále rieši dilemu, pričom musí nájsť východisko, ako uspokojiť predstaviteľov tvrdej línie KSČ, ktorí sa dosiaľ túžia pomstiť Dubčekovi.

Americký konzulát v Bratislave asi nebude
Iná správa CIA z polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia sa venuje reakcii štátov východoeurópskeho bloku na schválenie dôležitého návrhu v americkom zákonodarnom zbore. Kongres USA v roku 1974 odsúhlasil takzvaný Jacksonov-Vanikov dodatok, ktorým podmienil fungovanie normálnych obchodných vzťahov bezproblémovým vysťahovaním občanov do zahraničia a dodržiavaním základných ľudských práv. (V prvom rade išlo o reakciu Washingtonu na to, že Moskva začala robiť veľké prekážky Židom, ktorí chceli legálne požiadať o odchod z krajiny, s čím predtým nemali veľké problémy.)

CIA informovala, že jeden z najzúrivejších ohlasov na novú americkú legislatívu zaznel v komunistických štátoch na pražskej pôde. Poukázala na rozhovor veľvyslanca USA so šéfom československej diplomacie Bohuslavom Chňoupkom. Okrem iného minister dal ambasádorovi jasne najavo, že v danej situácii môžu Američania zabudnúť na to, že by mohli rozšíriť svoje diplomatické zastúpenie v Československu, s čím sa pritom predtým takmer isto počítalo.

Washington vtedy plánoval otvoriť konzulát v Bratislave. Zišlo z toho úplne. Zastupiteľský úrad USA sa v slovenskej metropole neobjavil. Ani v neskorších rokoch. Až do pádu komunistického režimu americkí diplomati v Československu pôsobili iba v Prahe.

Miroslav Čaplovič

Zdroj:
https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481958-husak-ma-uz-dve-funkcie-oslabi-ho-to-v-partaji/

Foto:
Fotografia bývalého prezidenta ČSSR a generálneho tajomníka KSČ Gustáva Husáka počas otvorenia výstavy August 1968: Nádeje a vytriezvenia v priestoroch Slovenského rozhlasu, ktorou si Ústav pamäti národa pripomína 50. výročie Pražskej jari a invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Autor: SITA, Brano Bibe