I. SVETOVÁ VOJNA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 86. výročie ukončenia I. sve­tovej vojny. Presne pred 86. rokmi, 11. novembra 1918 bolo podpísané prímerie v lese pri Compiégne, ktorým sa ukonči­lo takmer päťročné zabíjanie. Pre väčšinu ľudí je prvá svetová vojna symbolizovaná ťažkými zákopovými bojmi na západnom fronte. Táto hrôzo­strašná vojna však zasiahla aj dnešné územie Slovenska a to hneď v prvých dňoch tohto konfliktu. Stalo sa tak 20. novembra 1914, kedy ruské vojská prekročili Lupkovvský priesmyk a ako prvé obce na našom území obsadili Ruské a Zvalu. Ofenzíva pokračovala v rýchlom tempe ďalej a 23. novembra 48. pešia devizia gén. Kornilova po svojvoľnom výpade obsadila mesto Humenné. Dlho sa tam však neohriala, lebo o päť dní len o vlások unikla obkľúčeniu a z Humenného ustúpila. Postupne sa ruské vojská pod náporom c. k. armády stiahli späť na hrebene vtedy už zasnežených Karpát. Po druhýkrát sa ruská armáda prebojovala na územie Slovenska v januári 1915 počas prenasledovania rakúsko-uhorskej armády, ktorá sa neúspešne pokúsila o ofenzívu. Boje prebiehali so striedavými úspechmi, raz na jednej a inokedy na druhej strane. Rozhodujúcim okamihom bolo až prelomenie ruskej obrannej línie pri poľskom meste Gorlica. Ruská armáda z obavy pred obkľúčením následne ustúpila aj z územia Slovenska. Potom sa už každým dňom vojnové udalosti vzďaľovali od územia Slovenska. Po vzdialení frontu od územia Slovenska musela rakúsko-uhorská armáda riešiť otázku padlých vojakov. Boli vytvorené špeciálne komanda, tvorené najmä zajatcami, ktorých úlohou bolo budovať vojenské cintoríny a pochovávať na nich padlých vojakov. Tieto komanda vykonávali svoju prácu nedôsledne, a tak sa v rokoch 1921 - 1923 rozhodla vtedy už československá vojenská správa napraviť tento stav a poverila četnícke stanice, na území ktorých sa nachádzali vojenské cintoríny, aby zmapovali jed­notlivé cintoríny a následne sa tieto cin­toríny mali rekonštruovať. Postupne začal záujem o tieto cintoríny slabnúť a po ešte strašnejšej druhej svetovej vojne sa na vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny takmer zabudlo. Na území Slovenska je viac ako sto takýchto cintorínov, na ktorých leží niečo vyše tridsaťtisíc vojakov. Väčšina týchto cintorínov je na pokraji zániku. Na týchto cintorínoch vedľa seba ležia vojaci rôznych _národností: Nemci, Rakúšania, Maďari, Česi, Slováci, Rusi a mnohí iní a majú spoločné len jedno, všetci bojovali a padli v Karpatoch. Mnohí z týchto padlých vojakov ani vevedeli za čo bojujú, narukovali a bojo­vali a aj preto si zaslúžia aspoň malý pomník, ktorý upozorní na to, že práve tu položili svoj život zo svojvôle iných.

Martin Dribňák,predseda KVH Beskydy