IBA ŽIVOT NEPOSTAČUJE

„Tvoriť umenie je ťažšie ako dolovať uhlie v bani. Samozrejme, pokiaľ sa na umelcov iba nehráme“ , povedal jeden môj známy. A predsa sa nájdu služobníci umenia. Potvrdzujú, že život sa im mali, nepostačuje. Sú poháňaní tajomnou vnútornou energiou tvoriť a tá im prináša radosť. Umelec totiž nie je schopný vložiť do svojho diela žiadne vyššie hodnoty než aké zodpovedajú kvalite, citlivosti, duchovnej hĺbke a čistote celej jeho osobnosti. Výstava akvarelov Ivana Gubika tieto úvahy potvrdzuje.  „Rusínsky Vladimír Komárek“, konštatoval Dr. Michal Bycko, kurátor MMUAW v Medzilaborciach, keď si prezrel diela autora. A skutočne, okrem umeleckej presvedčivosti a poctivosti formy oceníme na výstave aj charakternosť a stálosť tvorby. Zacítime skrytú človečinu.

Ivan Gubik (1958) žije v obci Pichne. Ľudovú školu umenia navštevoval v Snine. Po jej ukončení vyštudoval grafiku na Strednej umelecko–priemyselnej škole v Košiciach. V osemdesiatych rokoch pracoval v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku a Osvetovom stredisku v Humennom ako grafik. Od roku 1995 sa venuje reštaurátorstvu. Najprv v Renove Prešov a neskôr vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Popri tejto, na čas náročnej práci si priam programovo nachádza priestor pre vlastnú tvorbu. Rozvíja ju mimo veľkých kultúrnych centier, ušetrený ich rušivých vplyvov. Vystavené diela Ivana Gubika v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sú duchovnými prežívaniami vnímavého pozorovateľa, pretavenými cez autorovu senzitívnosť. Neha, krehkosť, čistota a nedopovedanosť diel umožňujú veľkú slobodu predstavivosti diváka i autora. Nenájdeme v nich vzdor a kritiku. Skôr vnútornú, tichú iróniu života, uznanlivé pochopenie,  detskú bezbrannosť, trpiteľský súcit, asketizmus a pokorné zmierenie. Nevšedná farebná poetika pastelových, lazúrnych tónov umocňuje primát virtuóznej kresby. Autor sa v nej zrieka všetkého nepodstatného, dekoratívneho a dostáva sa až na samú hranicu lineárnej autentickosti, dostáva sa k tej svojej Gubikovskej, nezameniteľnej výtvarnej skratke. Vycibrenosť línií a krehká farebnosť dáva jeho dielam osobité vyžarovanie. Autorove intímne výjavy sú zase obostreté akousi zvláštnou snovou atmosférou, ktorá často v podvedomí diváka prezrádza psychologické črty samotného autora. Introvert zvažujúci slová a nerád sa fotografujúci, ktorého bolo treba dlho presviedčať, aby v múzeu vystavil svoje akvarely. Ďakujem mu za správne rozhodnutie, pretože výstava Ivana Gubika, ktorá je predĺžená do 3. júla 2011, môže vnímavému divákovi veľa ponúknuť.

Daniela Kapráľová, kurátorka výstavy