Ide o provinčný komplex alebo megalomániu?

Každému občanovi Slovenska je jasné, že napriek "chrbát o chrbát" je Bratislava perifériou Viedne, čo za nič na svete nechcú dopustiť rodoverní "prešporáci", ale aj ich "klonovaní" prisťahovalci. Každý, kto iba trochu "načuchol" do problematiky kultúry vie, že tá "mekka" kultúry na Slovensku - Bratislava (dovolím si tvrdiť, že v globále veľmi mizerného sortimentu kultúry cez silu médií deformujúcej občana po celom Slovensku) "spapá" ročne toľko miliónov, ktoré ľahko vyvážia mištičku váh s nákladmi na "zvyšok" kultúry štátu. Každý oligofréniou minutý človek na Slovensku musí vedieť, že sortiment kvality kultúry ponúkanej z "mekky" je komerčno-otupujúci, (česť skutočne malým, ale dobrým výnimkám!!!), duchovne "astetetický" prevalcovaný "topkami" systémom "z večera do rána z Ivana pán". Každý štandardne vzdelaný človek vie, že Slovensko má zriedka naplnené Slovenské národné divadlo, a nechápe, prečo sa pri takejto pragmatickej orientácii štátu buduje ďalšie "národné" (ešte nedávno sme ich mali" dve: SND v Bratislave a Ukrajinské národné divadlo v Prešove). Každý štandardne orientovaný človek vie, že čo lepšie v kultúre na Slovensku bolo, "zutekalo" do Čiech alebo ešte ďalej, a čo lepšie zostalo, hosťuje a zožína ovácie v zahraničí. No a "každý prípravkar v MŠ vie, že Bratislava je iba hlavné mesto Slovenska a nie Slovensko, pretože to nekončí (možno ekonomicko-dotačne od štátu) v Trnave, ale ešte trochu ďalej za Ubľou (tiež na Slovensku !). NO MÁLOKTO CHÁPE, PREČO TOĽKO ŠUMU OKOLO JEDNEJ MEGALOMÁNII, keď nám pod rukami "horí" školstvo, zdravotníctvo, sociálne otázky atď. Iba predškôlkar by uveril, že pánom v "aréne" politiky ide o národ, o jeho identitu, divadlá, umenie, kultúru... (mimochodom Warholovo Múzeum v zapadnutých Medzilaborciach zviditeľňuje Slovensko oveľa viac ako 70% hercov SND v "mekke" za rozpočet od štátu v podobe "tringľu"), pretože tá identitná kultúra, umenie skutočného Slovenska s jeho etnickými špecifikami nefunguje "zabalzamované" v etnografických múzeách a pod., ale vďaka tým, ktorí ju zo srdca a za deravý groš udržujú živú a štát pozitívne reprezentujúcu (a nemyslím tým iba folklór a pod.) po celom svete. Nenosia róby, fraky, nepredvádzajú sa na ročných "operných" plesoch ako "šľachtici" iritujúc tak obyčajného človeka i intelektuála, ktorý ráta korunku ku korunke, ako fyzicky i duchovne prežiť. No a na záver? Načo o tom vôbec hovoriť?! Však o tom fakt každý nie iba teoreticky, ale v istých súvislostiach aj prakticky vie. Vie, že máme SND v Bratislave, a nechápe, načo nám monštrum, ktoré "mekkači" nevedia ani dokončiť, nieto ho dramaturgicky a percipientami naplniť. Ruskove slová o dedoch a babkách z Viedne, ktorí cestujú za kultúrou do Bratislavy, do SND (žeby iba za ňou? A čo jedlo, tovar, ceny...?) sú skôr varovaním ako iróniou. -Skutočne nám títo nie slovanskí dôchodcovia naše Slovenské národné divadlo v Bratislave ekonomicky nenaplnia. A duchovne? Nedajte sa vysmiať. To skutočne musí každý vedieť. Aspoň, že politici majú o čom hovoriť a retušovať tak drsnosť skutočnej reality života väčšinového voliča, ktorému problém okolo nového SND je úplne ukradnutý. Pretože on, "pospolit žije - hrá svoju úlohu vo svojej vlastnej dráme, vlastného divadla života. Scenárom a réžiou, ktorú mu píše prítomnosť. V celej svojej podobe.
Dr.Michal Bycko, PhD., výtvarný teoretik a muzeoedukológ