II. RUSÍNSKY FESTIVAL VO SVIDNÍKU

Rusínsky festival odštartovali výstavami

Výstava lemovských krojov
Úvod Rusínskeho festivalu patril dvom výstavám. V pondelok sa najprv uskutočnila vernisáž Národný kroj Lemkov v Strednej priemyselnej škole a druhou bol Hudobný fond Juraja Cimboru v Podduklianskom osvetovom stredisku.

Festival otvorili výstavou krojov v prítomnosti predsedu Okresnej organizácie Rusínskej obrody vo Svidníku Miloša Strončeka, ktorý zdôraznil, akú bohatú kultúru majú Rusíni v Poľsku a dokázali ju aj zachovať. „Sme jedni ľudia jednej národnosti, viery aj kultúry,“ myslia si obaja. Vystavené kroje pochádzajú z 19. storočia. „Rusínske lemkovské národné kroje sme zbierali postupne, pochádzajú z rôznych častí Poľska, od Krynice po Barwinek. Tieto, čo sa nám tu podarilo zobrať, sú staršie kroje, máme však aj kroje z vojnového obdobia. Ďalšie si môžete prísť pozrieť do nášho múzea v Zyndranowej, kde ich máme vystavených viac. Ľudia niektoré ešte nosia počas sviatkov. Aj ja som ich šil, ale tie novšie,“ prezradil riaditeľ Múzea lemkovskej kultúry v Zyndranovej Bogdan Gocz.

V pondelok si uctili aj tvorbu Juraja Cimboru
V priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska bola v pondelok aj ďalšia zaujímavá vernisáž. Výstava hudobného fondu Juraja Cimboru, ktorú pripravil člen Výboru pre národnostné menšiny Rady vlády SR Ján Kaliňák, obsahovala notové zápisy piesní, knihy, či magnetofónové pásky zo života skladateľa, textára, zbormajstra, dramaturga, folkloristu a učiteľa.

„Všetko je tu uložené. Bol to človek, ktorý mal zápal pre svoju prácu a muziku. Mal vzťah k poézii a nielen zbieral texty, ale mal talent ich aj napísať a zložiť k nim melódiu. Bol komponistom známym na celom Slovensku, jediný na východe, ktorý skladal a písal. Ešte doteraz nikto nenapísal starosloviensku liturgiu od A po Z. Je to veľmi pôsobivé. Toto bol jeho život. Na sklonku života si všetok materiál poukladal a vďaka tomu sa to zachovalo,“ vravel o ňom J. Kaliňák. Fond pochádza od netere Cimboru, Marty Petríkovej s manželom, ktorí bývajú v Prešove. „Jeho pani Zuzka nevedela, čo s tým budeme robiť, je to jeho celoživotná robota.  Písal od srdca, bol v tejto veci puntičkár. Robil to dovtedy, kým mu všetko sedelo, aj na úkor svojej rodiny. Som rada, že to bude v dobrých rukách a že sme sa tu zišli,“ prezradila. Stále ho podľa nej sprevádzali guma, ceruzka a papier. Ľudová speváčka Mária Mačošková s jeho piesňou získala prvé miesto na svetovej súťaži v Tunisku. Výstava potrvá až do júna.

Aj Fedor Vico obohatil festival
Súčasťou festivalu bola v pondelok večer aj vernisáž výstavy diel zo seriálu kresleného humoru Iľko Sova z Bajusova karikaturistu Fedora Vica. V Experimentálnom priestore Holičstvo vo Svidníku mal besedu, počas ktorej porozprával zaujímavosti zo svojho života aj tvorby, o existencii Rusínov i o dopade globalizácie na ich národné povedomie.

******
Roztoky počas festivalu ožili ľudovými remeslami
V stredu poobede Svidníčania navštívili ľudový dom v Roztokoch.  V rámci festivalu pripomenuli, ako sa kedysi žilo a aké ľudové remeslá sa v minulosti používali.

„Gazdovalo sa ťažko, ľudia sa vtedy veľmi trápili. Lenže bolo zdravé jedlo, nie také, ako teraz,“ tvrdí 77-ročná Roztočanka. Jej kamarátka a susedka Anna Pajkošová si spomína aj na susedku, ktorá tam bývala. „Tkala tu, snovala a všetku robotu robila. Maslo i mlieko si urobila. Zomrela už skôr, dcéra jej pomáhala.“ Pri roľníckom dome lemkovskeho typu sa priamo na dvore prezentovali niekoľkí remeselníci. Návštevníci si mohli zblízka vyskúšať tradičné rusínske nástroje. Pri akcii bol nápomocný Dominik Jurin. Kosenie ručnou kosou a klepanie predvádzal pán Stronček, ktorý ručne kosí aj doma. Kosil tak už ako chlapec. Je to podľa neho náročnejšie ako elektrickou kosačkou, no zdravšie.  „Aspoň nikto nekazí životné prostredie, do ovzdušia tak nejdú žiadne exhaláty. Keď bolo treba, všetci chlapi sme museli kosiť. Nebolo pomoci, aj keď mladí prišli z diskotéky, tak museli. Kosa sa musí najprv nabrúsiť a až potom sa môže kosiť. Keď sa ručne pokosí, aspoň je vidieť, že je pokosené,“ myslí si. Ďalšie remeslo zaujalo vďaka natkaných kobercom Anny Pagáčovej z Chmeľovej. Koľko kobercov vyrobí, ani nepočíta. Jej však z nich zostalo  málo. „Vraví sa, že krajčír chodí potrhaný, šuster bosý a vždy keď niečo vytkám, mám tých kobercov doma menej,“ smeje sa.

KOBERCE TKÁ UŽ OD DIEVČATKA
„Tkaniu kobercov sa venujem prakticky od detstva, naučila som sa to ako dievča. A kto iný by učil dcéry tkať, než mama. Bežne sa vtedy tkalo, krosná boli v každom dome. Niekedy neboli koberce, ale do izby dával každý pokrovce. Nemám obavy o pokračovanie, ide to u nás z generácie na generáciu. Hoci nie som profesionálny tkáč, ale amatér,“ tvrdí A. Pagáčová. Hlavne cez zimu bolo podľa nej tkanie bežné. Samotné tkanie je už jednoduchá záležitosť. „Dôležité je nasnovanie, čo nie každý ovláda. Moja mama to vedela veľmi dobre.“ Keď Anna nastúpila do dôchodku a vrátila sa do rodnej obce, skončila prácu v učiteľských službách po 38 rokoch. „Všetko si uskladníme, niekto po večeroch pasívne oddychuje a polihuje, my oddychujeme aktívne a tak, že zoberieme nožnice a striháme handry. Stále sme v pohybe.“  V jednej izbe má zložené krosná, zaučila však aj nevestu Slávku, ktorá má vlastné krosná. V obci Roztoky sa predviedli aj inými remeslami, ako filcovanie z ovčej vlny či výroba sviec.

BESEDOVALI PO RUSÍNSKY
V stredu dopoludnia predstavil Miloš Stronček z Okresnej organizácie Rusínskej obrody vo Svidníku žiakom v Podduklianskej knižnici knihu Príslovia i hádanky od deda i babičky. Pochádza od autora Michala Cocuľu, ktorý sa narodil v Dubovej. Síce na podujatie neprišiel, deti si to vynahradili živou diskusiou. Hovoril aj o potrebe rusínskeho jazyka, ktorý pri práci využíva herec, redaktor a moderátor Michal Iľkanin. Deti sa potešili, že medzi ne prišiel. „Rozprávajme sa tak, ako nám pusa narástla,“ povedal im. V tento deň sa konali aj ďalšie besedy, ale pre starších účastníkov. Rusinistika – viete, čo to znamená? s Annou Pliškovou a Kvetoslava Koporová si pripravila prednášku na tému Spolok rusínskych spisovateľov a jeho rola v pestovaní literárneho jazyka Rusínov. 

*******
Počas štvrtka si uctili pamiatku Juraja Laža
Štvrtok bol v rámci festivalu venovaný spomienke na čestného občana Svidníka, Juraja Laža. Najprv mu bola venovaná beseda, o niečo neskôr odhalili aj pamätnú tabuľu.

Veľká časť akcií Rusínskeho festivalu prebiehala v Podduklianskej knižnici. Vo štvrtok sa tam konalo aj spomienkové podujatie venované významnému svidníckemu rodákovi, rusínskemu národnému buditeľovi, bývalému poslancovi prvého československého zákonodarného zboru a filantropovi Jurajovi Lažovi pri príležitosti 85. výročia  jeho smrti. Diskusiu na tému Juraj Lažo a  jeho miesto v histórii Rusínov viedol Jozef Leľo, ktorý dal slovo i ďalším prednášajúcim. Táto osobnosť inšpirovala pri písaní svojej diplomovej práce besedujúcu Lenku Kolečavovú, ktorá sa stala pre mnohých veľkým impulzom. Mala dve priania – aby bola na počesť J. Laža odhalená pamätná tabuľa a aby bola po ňom pomenovaná aj ulica. Prvé sa jej v ten deň aj splnilo. Po besede sa uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule, ktorú umiestnili na budove lekárne Unicum oproti mestskému úradu. Spomienka na neho je vzácnou spomienkou aj pre jeho príbuzného Michala. „Hovorí sa, že keď pamätníci odchádzajú, nasledujú pochybnosti a potom zabudnutie. Pre nás ako Lažovcov je to veľká česť aj záväzok, aby sme jeho meno a myšlienky šírili ďalej. Vzdávam hold tomuto človeku. Žil život, za ktorý sa hanbiť nemusí. Keď sa na nás zhora pozerá, pomôžeme mu tým, že mu urobíme radosť, aby sa jeho myšlienky do ďalšej budúcnosti ešte skrášľovali a zlepšovali,“ 

ZATIAĽ MÁ TABUĽU, ULICU NAZVANÚ PO ŇOM NEVYLUČUJÚ
„Odkaz Juraja Laža je celý jeho život – bol statočný, dobrý. Veľmi veľa dokázal, či už v oblasti politickej, sociálnej, rusínskej, duchovnej, ale napísal jednu krásnu životnú knihu. Život nebol ani pre neho čiernobiely. Zažil veľa úspechov, možno aj neúspechy, ak sa mu niečo nepodarilo zrealizovať. Ale bol to stále človek pevný, ktorý bol pre nás vzorom. Aj pre tých, ktorí o ňom veľa nevedeli. Vchádza týmto dňom do histórie mesta verím, že už nebude občan, ktorý by nevedel, kto je Lažo,“ povedal o ňom Ján Holodňák.

PREMIETALI DOKUMENT
Večer bola v Holičstve ďalšia beseda s užhorodským historikom Dimitrijom Popom  o osudoch Rusínov počas Prvej svetovej vojny a premietali dokument „preosvjaščenyj...(Vasiľ Hopko, blahoslavený Rusín) v réžii Ivany Lempeľovej.     

*******
Piatkovú pohodu si Svidníčania počas festivalu užili naplno

Účastníkov Rusínskeho festivalu vo Svidníku čakal už od piatku bohatý program plný kultúrneho programu. V závere pracovného týždňa ich organizátori potešili  športom, filmom, divadlom i hudbou.

 V piatok dopoludnia hrali v areáli CZŠ sv. Juraja futbalový turnaj organizátori Rusínskeho festivalu a deti zo svidníckych škôlok. Popoludní sa v Experimentálnom priestore Holičstvo
 premietal dokument Vlčie hory. Slovenský filmár divokej prírody Erik Baláž spolu s kamarátmi Karolom Kaliským a Jozefom Fialom pátrali po vlkoch a putovali tri roky krížom Východnými Karpatmi, na území Slovenska, Poľska a Ukrajiny. „Je to príbeh o jednej z posledných divočín v Európe, kde každý tvor hrá svoju úlohu vo večnom kolobehu života a smrti. Táto krajina bola v minulosti známa ako Vlčie hory,“ uviedli o filme organizátori festivalu. Po premietaní bola v pláne i beseda. Podvečer sa v priestoroch Základnej umeleckej škole predstavil srbský divadelný súbor Etno klub „Odnjate od zabuca“ Kocur s predstaveniami Irina Hardi Kovačevič - „Oštri uhel“ a Georges Feydeau - „Pan Lovar“. Piatkovú festivalovú noc zavŕšili rusínske skupiny na amfiteátri The Other Blue, Orkiestra św. Mikołaja, Luiku a Sakumprásk.

******
Sobotňajší program vyvrcholil vystúpením SĽUK

Sobotný podvečer sa začal na Rusínskom festivale vystúpeniami pestrej zmesi súborov. Program vyvrcholil vystúpením Slovenského ľudového umeleckého súboru SĽUK.

Svidníčania si prišli vychutnať neopakovateľnú atmosféru počas Rusínskeho festivalu aj v sobotu. Nabitý folklórny program bol pripravený v dvoch festivalových blokoch, v ktorých nechýbal výber z tých najlepších folklórnych súborov. V prvej časti sa predstavili účinkujúci z detských folklórnych súborov Makovička, Chemloňáčik, Šariš, Šiňava, deti svidníckych škôlok, žiaci základných škôl a ZUŠ-ky. Vo večerných hodinách sa predstavili umelci z FS Šiňava a SS Ruňanka. V druhom bloku po dvadsiatej hodine nasledovali vystúpenia folkloristov zo súborov Makovica, Ruthenia, Chemlon a Hačure, KPD Karpati zo srbského Vrbasu, Duo Šurkaloví, speváčka Mária Mačošková a ľudový zabávač Jožko Jožka.

Vyvrcholením večera i celého sobotňajšieho programu bolo divadelné vystúpenie Tanec medzi črepinami, ktoré je adaptáciou rovnomenného filmu v podaní Slovenského ľudového umeleckého súboru SĽUK so známym hercom Marekom Ťapákom. „Je tu absolútny vrchol dnešného večera, na ktorý ste včera čakali,“ uviedli ich Svidníčania Michal Iľkanin a Vlado Čema. Podľa slov talentovaných rusínskych moderátorov prišli po prvýkrát.

 „Boli ste fantastickí, dobre sa nám u vás tancovalo. Ďakujeme, že ste boli s nami v túto nočnú hodinu,“ povedal Svidníčanom Ťapák, ktorý presvedčil divákov, že život je ako tanec medzi črepinami. Ich pôsobivé vystúpenie trvalo vyše hodiny, program sa skončil okolo polnoci. Večer sa konalo aj druhé predstavenie filmu Vlčie hory.

*******
Festival zaklincovali programom pre deti i dospelých

V nedeľu sa zavŕšil veľkolepý týždňový program v rámci Rusínskeho festivalu 2014 - festivalu kultúry Rusínov Slovenska. Publikum zo Svidníka i okolia zažilo vystúpenia, ktoré oslovili detských divákov aj dospelých. Program zavŕšil PUĽS a Šarišan.

Týždeň s festivalom prebehol vo veľkom štýle. Návštevníkov potešili nabitým programom plnom kultúry, umenia, zvyklostí a tradícií. V kultúrnom programe bolo sedem dní vyplnených všetkými zložkami - divadlom, hudbou, hovoreným slovom, spevom, tancom i ďalšími umeleckými prejavmi. Organizátori aj v druhom ročníku akcie potvrdili kvalitu a potrebu realizovania Rusínskeho festivalu. V záverečnom dni  nechýbala liturgia sv. Jána Zlatoústeho v cirkevnoslovanskom jazyku so vsuvkami v rusínčine, ktorá sa konala predpoludním. Popoludní začal festival vystúpením členov SĽUK s veselohrou Gašparko, ktorí do účinkovania zapojili i svidnícke deti. Aj v nedeľnom festivalovom bloku na amfiteátri patrilo popoludnie domácemu folklórnemu súboru Makovica a zoskupeniu Makovička a po druhýkrát si zaspieval a zatancovali aj bratislavský folklórny kolektív Ruthenia. Moderátori uviedli, že chlapci a dievčatá zo súboru, ktorý pôsobí dojmom exotiky, sa snažia o zachovanie a propagáciu rusínskeho folklóru. „Všade tam, kde chýba a kde ho ľudia nepoznajú.“ Vystúpili aj folkloristi zo súborov Hornád a Barvinok. „Vznikol ako mládežnícky školský kolektív, ktorý sa postupne rozrastal. Zameriavajú sa na tradičné zvyky obce Kamienka,“ prezradili M. Iľkanin a V. Čema. Podvečer sa prezentoval prešovský Šarišan a PUĽS. Na svoje vystúpenie sa už tešili. „Na Rusínskom festivale sa aj my predstavíme programom Duša plná ľudí. Len dúfajme, že to počasie vydrží,“ uviedli pred vystúpením na Facebooku.

Autor: mc

foto: Jozef Kopča

viac na:   http://www.rusinskyfestival.sk