Ikona z Topole zostáva zatiaľ v múzeu

(rok)

Topoľa/Prešov/Svidník - Ani skoro tri roky po právoplatnom rozhodnutí súdu, že vlastníkom vzácnej ikony zo 16. storočia je gréckokatolícka cirkev, nie je isté, či sa pamiatka po štyroch desaťročiach vráti do dreveného kostolíka v Topoli v okrese Snina. Múzeum Ukrajinsko-rusínskej kultúry sa totiž obrazu nechce vzdať a súdy sa nedokážu zhodnúť na tom, či povolia jeho vydanie cez exekúciu.

Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove zažalovalo múzeum v roku 1994. Ikony s názvom Poslidnij súd sa domáhalo na základe zákona o reštitúciách cirkevného majetku. Okresný súd vo Svidníku žalobu v roku 2002 uznal, po dvoch rokoch rozsudok potvrdil krajský súd.

Biskupstvo potom navrhlo exekúciu. Súd vo Svidníku najprv v januári 2005 návrhu vyhovel, ale keď voči exekúcii podalo námietky múzeum, uznal aj tie. Koncom novembra zase Krajský súd v Prešove toto rozhodnutie zrušil. „O námietkach múzea musí opätovne rozhodnúť prvostupňový súd," povedala hovorkyňa krajského súdu Gabriela Klenková.

Súdy dvanásť rokov riešia otázku, či obraz v múzeu je skutočne ikonou, o ktorú má záujem cirkev a či naozaj pochádza z drevenej cerkvi svätého Michala Archanjela v Topoli. Cirkev tvrdí, že je to tak a odvoláva sa na svedectvá pamätníkov aj historické pramene. „Ikona jednoznačne patrí na miesto, odkiaľ bola bez nášho súhlasu odobraná," povedal včera hovorca biskupstva Ľubomír Petrík.

Múzeum túto verziu odmieta. Jeho právnik na pojednávaniach tvrdil, že ikonu skrýval u seba istý Bobanič z Topole, ktorý ju daroval pracovníkovi múzea. „Bola veľmi poškodená, preto ju potom v múzeu reštaurovali. V takom stave sa musela nachádzať mimo kostola," hovoril.

Podľa rozsudku z roku 2002, ktorým svidnícky súd uložil múzeu povinnosť ikonu vrátiť, dôkazy, že pochádza z kostolíka, existujú. Jedným z nich je kniha Drevené kostoly východného rítu na Slovensku, v ktorej sa spomína, že v Topoli táto sakrálna pamiatka bola. V kostolíku sú aj stopy po klincoch. Sudca z toho usúdil, že tam ikona visela. Podľa neho je tiež rozhodujúce, že od roku 1950 do roku 1968 gréckokatolícke biskupstvo ako organizácia neexistovala, keďže komunistický režim na toto obdobie gréckokatolícku cirkev zrušil. „Okolo roku 1963 teda nemohla cirkev obraz predať, darovať ani vyradiť z inventára. Múzeum ho preto nemohlo nadobudnúť legálnym spôsobom," píše sa v odôvodnení rozsudku.

Múzeum však tvrdí, že biskupstvo od neho pôvodne žiadalo iný obraz, ktorý mal pochádzať z Topole. Práve tieto nejasnosti uvádza vo svojom odvolaní voči exekúcii. Názov tohto obrazu bol „Cárstvo, Mytarstvo a Peklo".

O jeho vydaní ešte v roku 1990 rokoval vo Svidníku s riaditeľom múzea farár z Topole. „Pracovník múzea mu vysvetlil, že takýto obraz sa v zbierke múzea nenachádza a že z Topole pochádza ikona Poslidnij súd. Až na základe tejto skutočnosti sa Farský úrad v Topoli dozvedel o existencii ikony a neskôr sa domáhal jej vydania," píše sa v zápise s rokovania odboru kultúry vtedajšieho Okresného národného výboru v Humennom.

Ikona Poslednij súd je najvzácnejším exponátom rusínskeho múzea. Podľa niektorých publikácií bola vytvorená technikou tempery priamo na mieste v Topoli v čase výstavby kostolíka neznámym miestnym ľudovým ikonopiscom. Zvláštnosťou bolo, že ju v polovici 16. storočia zhotovil na ľanovom plátne a nie na dreve. Ikona je prejavom viery v príchod Posledného súdu, jeho spravodlivosť, konečné skoncovanie s pozemským zlom, krajší posmrtný život. Súčasne je varovaním hriešnych pred mukami v pekle.