Impérium vybudoval aj podvodmi, záhadne zomrel na jachte. Kauza Epstein má aj československú stopu

Keď v lete roku 1939 oslávil šestnáste narodeniny, Československo už neexistovalo. Na území novovzniknutého Slovenského štátu sa ako Žid necítil bezpečne, a preto ako jediný z početnej rodiny zvolil odchod z krajiny a pešo sa vybral do Budapešti. Toto rozhodnutie mu pravdepodobne zachránilo život.

V maďarskej metropole sa ihneď zapojil do podzemnej siete československých emigrantov, ktorí organizovali odchod príslušníkov ozbrojených síl z územia protektorátu a Slovenského štátu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol pri jednej razii zatknutý maďarskou políciou. Pri prevoze pred vojenský súd, kde mal čeliť obvineniu zo špionáže, sa mu však podarilo na poslednú chvíľu utiecť z policajného antonu.

Z Maďarska potom unikol do Francúzska, kde sa ako iba sedemnásťročný stal členom československých vojenských jednotiek. V ich radoch sa zapojil do ústupových bojov na rieke Loire, kde bol zranený. Dostal sa do nemeckého zajatia, z ktorého po pár hodinách utiekol.

Francúzsko potom opustil a pridal sa k československým jednotkám vo Veľkej Británii. V ich radoch však dlho nepobudol – bol jedným z päťsto vzbúrencov, ktorí protestovali proti diskriminácii, prejavom antisemitizmu či z ideologických dôvodov.

Skupina odbojárov bola vylúčená z radov armády a internovaná, veľká časť však neskôr dostala šancu vstúpiť do britskej armády – a medzi nimi bol aj Ludvík Hoch. Teda vlastne Ivan du Maurier. V tom čase si totiž prvýkrát zmenil meno.

Ešte než dospel ku konečnej identite, teda ako Ian Robert Maxwell, vystriedal viacero variantov pseudonymov. Nebolo to z rozmaru, v prípade zajatia by mu ako občanovi okupovaného Československa, a navyše Židovi, hrozila poprava.

V uniforme britskej armády sa tri týždne po dni D zapojil do bojov vo Francúzsku. „Získam vojenský kríž. Znovuobnovím rodinu. Budem zarábať. Stanem sa premiérom Anglicka. A budem ťa robiť šťastnou do konca mojich dní,“ sľuboval svojej vtedajšej priateľke Betty Meynardovej, keď ju v decembri 1944 žiadal o ruku. Ako neskôr spomínala, nepodarilo sa mu z toho len jedno – stať sa ministerským predsedom.

Prvú časť sľubu splnil v januári 1945, keď mu Vojnový kríž za hrdinstvo osobne pripol poľný maršal Bernard Montgomery. Bol povýšený na kapitána a vďaka jazykovým znalostiam – hovoril po česky, anglicky, nemecky, maďarsky, rusky a francúzsky – slúžil pri jednotke, ktorá vypočúvala vojnových zločincov.


Maxwellove deti
Robert Maxwell mal so svojou manželkou Elisabeth celkovo deväť detí, len sedem sa však dožilo dospelosti. Maxwellovým najobľúbenejším dieťaťom bola dcéra Ghislaine, neskôr jedna z hlavných postáv Epsteinovej kauzy.
Synovia Kevin a Ian pôsobia v biznise, v roku 2019 spoločne založili think-tank s názvom Combating Jihadist Terrorism s cieľom lepšie porozumieť terorizmu a jeho príčinám.
Dcéry Isabelle a Christine sú podnikateľkami, ktoré spoluzaložili Magellan, jeden z priekopníckych webových katalógov a vyhľadávačov. Syn Philip je spisovateľom a na rozdiel od súrodencov sa drží v ústraní. Podobne žije aj dcéra Anne, ktorá sa kedysi bez úspechu pokúšala o hereckú kariéru.


Predovšetkým však pôsobil ako armádny cenzor pre všetku novovzniknutú tlač v britskej zóne Berlína. A prvýkrát sa tak dostal do kontaktu s odborom, ktorý sa stal jeho údelom. Keď potom v roku 1946 navštívil knižný veľtrh v Lipsku, vycítil príležitosť. Využil vtedy finančnú pomoc svojho svokra (manželka pochádzala z bohatej rodiny s predkami z hugenotského rodu) a založil firmu, ktorá do Británie začala dovážať nemeckú tlač.

Jeho zásadný úspech potom odštartovalo stretnutie s Ferdinandom Springerom, zástupcom významného rodinného nemeckého vedeckého vydavateľstva.

Práve vedecké publikácie zaznamenávali v povojnovej ére obrovský rozmach a Maxwell si toho bol vedomý. Britskej tajnej službe MI6 navrhol dohodu: pomôže mu financovať nákup vedeckého vydavateľstva a on spoločnosť využije na nadväzovanie kontaktov s vedcami po celom svete, vrátane tých za železnou oponou, a zhromažďovanie cenných informácií pre Londýn.

V roku 1951 s podporou MI6 kúpil malé vydavateľstvo Pergamon Press a podpísal zmluvu so sovietskou agentúrou pre autorské práva VOuAP. Začal vydávať anglické preklady sovietskych akademických časopisov. Pergamon premenil na globálneho giganta v oblasti vedeckého a technického vydavateľstva.

Kým na začiatku 50. rokov Maxwell vydával len tri vedecké časopisy, o 15 rokov neskôr ich už bolo 152 a v roku 1989 dokonca 386. To isté platilo o odborných knihách. Začínal s piatimi titulmi, ku koncu 60. rokov už počet vydaných publikácií dosiahol hranicu šesťtisíc a v roku 1987 dokonca 11-tisíc knižných titulov.

Podnikateľské úspechy mu priniesla ako jeho prirodzená inteligencia, tak aj dravosť hraničiaca s bezškrupulóznosťou. V roku 1955 napríklad vyšlo najavo, že spreneveril peniaze z jednej zo svojich hlavných firiem – presúval pôžičky, ktoré si na jej účet vzal, aby podporil iné časti svojho rodiaceho sa impéria.

Vzostup impéria
Počas štyroch desaťročí Maxwell vybudoval mocnú skupinu, tvorenú viac než 400 spoločnosťami. Vlastnil okrem iného tlačovú skupinu Mirror, vydavateľstvá Pergamon a Macmillan, jazykové školy Berlitz a tiež polovicu televíznej stanice MTV Europe. Patrilo mu množstvo tlačovín, vlastnil dva futbalové kluby, mal podiely v leteckých spoločnostiach a viacerých ďalších firmách.

Vstúpil takisto do politiky. Ako jeden z mála podnikateľov bol priaznivcom labouristov a v roku 1964 vyhral za túto stranu parlamentné voľby vo volebnom obvode Buckinghamshire. Poslancom bol potom šesť rokov, čo mu v mnohých ohľadoch pomáhalo aj v jeho podnikateľskej kariére.

Postupne získal na britskej mediálnej scéne obrovský vplyv a v 80. rokoch patril spolu so slávnym Austrálčanom Rupertom Murdochom k najväčším mediálnym magnátom. A ako takémuto sa mu dostávalo aj náležitej pozornosti od tých najmocnejších politických postáv.

Americkí prezidenti Jimmy Carter a neskôr Ronald Reagan ho privítali v Bielom dome, v Elyzejskom paláci bol hostený prezidentom Francoisom Mitterrandom a v Kremli postupne Nikitom Sergejevičom Chruščovom, Leonidom Iľjičom Brežnevom a Michailom Gorbačovom.

Niekoľkokrát zavítal aj do Prahy a opakovane sa stretol aj s prezidentom Gustávom Husákom, o ktorom chcel vydať biografiu. To prezident síce odmietol, ale súhlasil aspoň s vydaním svojich prejavov a statí.

S predstaviteľmi komunistického bloku udržiaval podozrivo skvelé vzťahy. V 70. rokoch prosperovalo jeho vydavateľstvo Pergamon Press aj vďaka vydaniu bestsellerov od sovietskych vodcov: vrátane piatich kníh od Brežneva a jednej od Andropova, vtedajšieho šéfa KGB.

Táto bohatá produkcia bola financovaná Moskvou. Na jednom stretnutí s šéfom KGB Vladimirom Krjučkovom sa tiež dohodlo, že Maxwell bude financovať prevádzku filmového štúdia v Moskve, ktoré bude produkovať filmy podľa scenárov KGB.

Záhadná smrť na jachte
Keď Maxwellova štvorposchodová jachta Lady Ghislaine vplávala na začiatku marca 1991 do New Yorku, zdalo sa, že je na vrchole svojej moci a vplyvu. Muž, ktorého majetok sa odhadoval až na dve miliardy dolárov, prišiel do mesta, aby dokončil kúpu najstaršieho amerického bulvárneho denníka New York Daily News a splnil si tak sen. V globálnom mediálnom boji sa chcel vyrovnať svojmu úhlavnému rivalovi Murdochovi.

O pár mesiacov nato však svet obletela správa, že Maxwell počas plavby na svojej jachte za záhadných okolností zomrel. Jeho telo sa našlo v mori neďaleko Kanárskych ostrovov.

Počas pár týždňov sa potom ilúzie o mocnom mediálnom magnátovi rozplynuli. Ukázalo sa, že Maxwell už dlhší čas prelieval peniaze medzi svojimi firmami, vyhýbal sa daňovým povinnostiam, podvádzal na burze a nakoniec vytuneloval viac ako 400 miliónov libier z penzijných fondov svojich zamestnancov.

Ako sa neskôr ukázalo, cesta k finančnému krachu jeho koncernu sa začala v roku 1988, keď kúpil americké vydavateľstvo Macmillan za 2,6 miliardy dolárov – čo bolo zhruba o miliardu viac, než na koľko oceňovali hodnotu firmy jej riaditelia.

Aby nákup financoval, požičal si od 44 rôznych bánk a finančných syndikátov. Keď potom na konci 80. rokov úrokové sadzby vyskočili, Maxwell zúfalo žongloval s miliónmi, aby udržal svoje zadlžené impérium nad vodou.

Na jeseň 1991 jeho dlhy prekročili miliardu dolárov a banky začali naliehať na vrátenie peňazí. Keď 1. novembra 1991 vyplával na svojej lodi, vedel, že jeho podvody budú čoskoro odhalené. O päť dní neskôr boli naplánované stretnutia s auditným výborom denníka Mirror, na ktorých programe bola otázka obrovskej diery v penzijnom fonde, a s guvernérom Bank of England, ktorý sa mal zaujímať o solventnosť jeho spoločností.

Vzápätí sa objavilo množstvo špekulácií, či jeho smrť bola samovraždou, nešťastnou náhodou, či dokonca dielom izraelského Mosadu. Podľa knihy novinárov Gordona Thomasa a Martina Dillona ho táto spravodajská služba odstránila, pretože ju vydieral. Keď vraj neprinúti izraelské banky k podpore jeho krachujúcich podnikov, vyzradí niektoré tajomstvá z predošlej spolupráce.

Pitva španielskych, no aj izraelských lekárov však hovorí o prirodzenej smrti, zapríčinenej „pravdepodobne srdcovým infarktom“.

Čo je isté, svojej rodine a zamestnancom narobil veľké problémy. S dlhmi vo výške 406 miliónov libier si jeho syn Kevin vtedy vyslúžil prezývku najväčšieho bankrotára v histórii. A väčšina jeho zamestnancov dostala z penzijných fondov len polovicu toho, čo mali nasporené.

Jachtu, na ktorej strávil posledné okamihy svojho života, pomenoval Maxwell po svojej obľúbenej dcére Ghislaine. Práve tú podľa svedectva britského obchodníka so zbraňami Stevena Hoffenberga zoznámil v roku 1988 s Jeffreym Epsteinom. O vzťahoch Maxwella s Epsteinom existujú len útržkovité svedectvá.

Podľa Jeana-Luca Brunela, ktorý bol jeden z mužov, ktorý Epsteinovi zháňal dievčatá (v roku 2020 bol zatknutý a rovnako ako Epstein sa potom našiel obesený vo svojej cele), práve vďaka kontaktom s mediálnym magnátom Epstein zbohatol. Podľa Hoffenberga vraj Maxwell s Epsteinom spolupracovali aj na kauzách týkajúcich sa „otázok národnej bezpečnosti“.

Francúzska historička Françoise Thomová potom upozorňuje na svedectvo ruského disidenta Alexandra Boota, ktorý považoval Maxwella za jednu z kľúčových postáv, ktoré pomáhali KGB v rokoch 1989 až 1991 dostať na Západ majetok komunistickej strany v hodnote desiatok miliárd dolárov – vrátane asi 50 miliárd v hotovosti, ktoré bolo potrebné „vyprať“.

„Epstein, so svojím talentom na daňové úniky a virtuozitou v offshore bankovníctve, do toho musel byť zapletený,“ píše Thomová.

zdroj:
https://www.sme.sk/svet/c/imperium-vybudoval-aj-podvodmi-zahadne-zomrel-na-jachte-kauza-epstein-ma-aj-ceskoslovensku-stopu

foto:
Robert Maxwell, otec Ghislaine Maxwellovej, ktorá pomáhala Epsteinovi pri obchodovaní s neplnoletými dievčatami.
(zdroj: GaHetNa, Wikimedia Commons)