Internátnej škole v Humennom chcú zrušiť internát

09.12.2011


Nad ukrajinskou Základnou školou na Lesnej ulici v Humennom sa sťahujú mraky. Po tom, čo poslanci mestského zastupiteľstva odhlasovali „riešiť rušenie“ internátu a školskej jedálne do 30. júna 2012, mrakov pribudlo.
Erika Bochinová: „Školu aj internát treba zachovať.  Orientáciu na rusínsky jazyk – upevnenú aj v názve školy - víta. „Som za to, aby sa tu rozprávalo viac po rusínsky. Sme Rusíni.“

Mesto ako zriaďovateľ vyčíta škole, že čerpá finančné prostriedky nad limit a na úkor iných mestských škôl. Riaditeľ sa sťažuje na negatívnu kampaň voči škole a tvrdí, že robia čo sa dá. Rodičia sú presvedčení o nutnosti a opodstatnenosti jej zachovania, pretože je široko-ďaleko jediná svojho druhu a pomáha ich deťom zachovať a nestratiť národnú identitu. Rada školy vidí riešenie v priestorovej reorganizácii v rámci objektu školy, navrhuje zmeniť jej názov a žiada poslancov, aby svoje rozhodnutie prehodnotili. Všetci sa zhodujú na jednom: zrušiť „podstatu“, teda internát, znamená likvidáciu školy.
 
Dôvody zrušiť internát a školskú jedáleň ku koncu tohto školského roka sú podľa mesta v prvom rade finančné.

„Rozpočet v zmysle všeobecne záväzného nariadenia nepostačuje na krytie základných mzdových a prevádzkových nákladov v jedálni a na internáte. Táto škola čerpala na prevádzku v minulom roku až 180 % finančných prostriedkov, čo je nad limit určený ministerstvom školstva,“ uviedla hovorkyňa magistrátu Slavěna Vorobelová.
 
Zápis prvákov bude
Do 30. júna 2012 bude škola v prevádzke ako doposiaľ. „Začiatkom roka 2012 bude prebiehať zápis žiakov do prvých ročníkov. Zároveň získame aj pravdepodobný údaj počtu žiakov od nového školského roka 2012/2013,“ hovorí.

Žiaci môžu podľa jej slov využiť ubytovanie na internáte strednej zdravotníckej školy, ktorá môže poskytovať aj stravovanie. Pre úplnosť treba dodať, že stredná škola ponúka len desať ubytovacích miest za štyrikrát vyššiu sumu. Aj napriek tomu hovorkyňa Vorobelová zdôrazňuje: „Mesto školu  rozhodne zrušiť nechce a týmito opatreniami sa ju snaží zachrániť.“
 
Nesúhlasné stanovisko k zrušeniu
Predsedníčka komisie školstva pri mestskom zastupiteľstve Alena Židová pripúšťa, že zrušenie internátu a jedálne môže byť pre školu likvidačné. Od vedenia školy očakáva koncepciu rozvoja, víziu do budúcnosti a ekonomickú analýzu.

„Žiadali sme pána riaditeľa, aby vypočítal plnú kapacitu školy a či pri normatíve, ktorý teraz dostáva, je schopný utiahnuť jej prevádzku. Situáciu musia prehodnotiť pracovníci na odbore školstva. Oni nám musia dať relevantné údaje,“ hovorí.

Myslí si, že škole by pomohla zastaviť niekoľkoročný pokles počtu žiakov orientácia na rusínsky jazyk, vyradenie zo siete národnostných škôl, prípadne zriadenie ďalšieho subjektu  - štátnej jazykovej školy.  „V súčasnej situácii nie je možné, aby fungovali pri tomto počte žiakov,“ tvrdí. Inou otázkou je, či má mesto podporovať „nehumenské“ deti, ktoré školu navštevujú. „Obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, sa na financovaní školy nepodieľajú. A kapacity našich škôl pokojne pojmú 78 žiakov, ktorí môžu v prípade zrušenia ísť do rozptylu,“ dodáva. Komisia však podľa nej súhlas k zrušeniu nedá.
 
Najviac škodí negatívna kampaň
Riaditeľ školy Ľubomír Jakub je presvedčený o tom, že škole „najviac škodí to, že sa robí proti nej veľká negatívna kampaň“. Najprv o sťahovaní, teraz o rušení internátu. Strata istoty  podľa neho odradila potenciálnych záujemcov o štúdium – prvákov i tých z vyšších ročníkov. „Sme škola internátna a rušia nám internát? Rušia nám podstatu. Sme regionálna škola, ktorá podchytáva žiakov z celého regiónu. Navrhoval som, aby sa hľadali možnosti financovania školy z kraja, z Bratislavy, aj z obcí, odkiaľ k nám deti chodia.  Žiaľ, v týchto názoroch som ostal osamotený. Zrušenie internátu je premyslený krok na likvidáciu školy,“ tvrdí riaditeľ Jakub. „Jednoznačne by sme podporili aktivitu, aby sme neboli národnostnou, ale slovenskou školou s rozšíreným vyučovaním jazykov – rusínskeho, ukrajinského, ruského. Na to však potrebujeme vybudovať zázemie. Chce to čas a priestor,“ hovorí riaditeľ. Je presvedčený o tom, že ak škola zanikne, žiaci sa do humenských škôl nepohrnú. „Vrátia sa do Sniny, do Medzilaboriec. Tu zanikne 30 pracovných miest. Peniaze na mzdy prichádzajú z Bratislavy. Ak sa zrušia, prídu už len podpory. Neviem, či je to tak lepšie. Z našej strany  sme urobili, čo sa dá,“ dodáva.
 

Zachovať a posilniť rusínčinu
Erika Bochinová, matka tretiačky a ôsmaka, zastupuje v Rade školy rodičov. „Školu aj internát treba zachovať. V okolí je to jediná národnostná škola a žije tu veľa príslušníkov rusínskej a ukrajinskej národnosti. Myslím si, že lepšie spropagovaná škola by mala ešte viac žiakov. Určite nie som za zrušenie. Deťom sa tu veľmi dobre venujú, som spokojná,“ hovorí. Orientáciu na rusínsky jazyk – upevnenú aj v názve školy - víta. „Som za to, aby sa tu rozprávalo viac po rusínsky. Sme Rusíni,“ dodáva.

Predsedníčka Rady školy, učiteľka Júlia Hermanová  tlmočí rozhodnutie rady z piatka 2. decembra. Tá rnesúhlasí s uznesením zastupiteľstva. „Bolo rýchle a nebolo prekonzultované s radou školy,“ vysvetľuje.
Rada predloží  návrh na racionalizačné priestorové opatrenia. „Chceli by sme zachrániť školsk ú jedáleň aj internát. Všetko by ostalo pod jednou strechou. Využil by sa priestor školského bytu, kancelárie, chodby, ktorú by bolo treba prehradiť. Predložíme potrebnú kalkuláciu,“ hovorí. Dodáva, že po likvidácii škôl v Habure, Novej Sedlici či Ruskej Porube je táto škola národnostným centrom.
 

Fakty
Vzdeláva deti z okolia Humenného
Základná škola internátna s vyučovacím jazykom ukrajinským s materskou školou na Lesnej ulici patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Humenné.
Je zaradená do siete národnostných škôl.
Keďže počet jej žiakov je nižší ako 150, nedostáva vyšší normatív na žiaka.
Špecifikom školy je internát, ktorý zo 78 žiakov školy využíva 24.
Škola vzdeláva 14 integrovaných žiakov, 21 detí pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Drvivá väčšina je z obcí Ublianskej a Uličskej doliny, ktoré na chod školy neprispievajú.
 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Parasko tiko mate rokiv?
-Štyracet pjať...!
-Ale tiko isto ste i pered trjoma rokami hvaryly...!
-Hvaryla, hvaryla, bo ja ne z tych, što jeden deň bisidujuť to a druhyj deň inše...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať