ISTORIA - Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom
Dedinka Tokajík v malebnom prostredí stropkovského okresu má v súčasnosti 108 obyvateľov. Svoje nové dejiny začala
písať po druhej svetovej vojne, keď vtedajší Tokalík ľahol popolom.
Počas II. svetovej vojny sa jeho obyvatelia aktívne zapojili do protifašistického odboja. V okolitých lesoch pôsobili partizánske jednotky Čapajev, Požarskij a Majorov. Prvá hliadka partizánov prišla do obce už 8. júla 1944. Miestni obyvatelia im poskytovali potraviny, šatstvo a podávali informácie o pohybe nemeckých vojsk. V polovici novembra 1944 fašistické jednotky zorganizovali proti partizánom nachádzajúcim sa v lesoch a obciach Ondavskej vrchoviny rozsiahly útok. V rámci neho kruto prenasledovali aj civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo. V nedeľu 19. novembra 1944 nacistická jednotka pod velením oberfeldwebla Kumana obsadila obec. Všetkých mužov sústredili pri kostole a potom ich pozdĺž potôčika Tokajec presunuli na lúku pod Pereliskom. Tu ich postavili do troch radov a veliteľ trestnej jednotky prečítal rozkaz. Na základe neho všetkých postrieľali. Bolo ich 34. Z nich dvom raneným - Michalovi Medvedzovi a Andrejovi Stropkovskému - sa podarilo zachrániť.
Ženy a deti fašisti vyhnali, dedinu vydrancovali a zapálili. Úplne zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Stáť zostali iba gréckokatolícky kostolík a jeden dom.
12. decembra 1944 zavraždených mužov pochovali na mieste skonu. Po návrate obyvateľov boli všetky obete exhumované a 4. apríla 1945 uložené do hrobov na obecnom cintoríne. Pozostalí sa ubytovali v pivniciach vypálených obydlí. S potravinami a šatstvom im pomohli ľudia zo susedných dedín. Potom si postavili provizórne chatrče, v ktorých žili skoro dva roky.
Za pomoci štátu bol postavený nový Tokajík. V dvojročnici sa vybudovalo 24 domov a ďalšie štyri obydlia. Pribudla tiež nová škola, pošta, budova miestneho národného výboru i iné zariadenia. Zaviedli elektrický prúd a prišiel autobus. V roku 1959, na mieste, kde Nemci zavraždili tokajíckych chlapov, postavili kamenný obelisk a na obecnom cintoríne pomník, ktorého autorom je Fraňo Gibala, rodák spod Dukly.
V Tokajíku sa nachádza aj múzeum v ktorom boli exponáty z II. svetovej vojny ako nemecká motorka so sajtkou, zbrane, oblečenie... Múzeum patrí pod Vojenský historický ústav v Bratislave. V roku 1995 expozíciu zrušili a presťahovali ju do Svidníka.
"Ostali nám iba fotografie. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo, že múzeum zoberieme pod obec. Dostali sme aj prísľub, že exponáty nám vrátia. Snažíme sa, aby to bolo čím skôr, lebo budova ktorá je už naša, chátra," povedala starostka Jana Medvecová.
Tokajík navštevujú deti zo škôl a chodia tu aj turisti. "Hlavne v lete tu zavítajú tí, ktorí si ešte pamätajú vojnové udalosti. Mali sme tu Nemcov, Talianov aj návštevu z Floridy, ktorá nám prisľúbila finančnú pomoc, keď otvoríme múzeum."
Tohto roku si pripomenú 60. výročie tragédie. "Chceli by sme, aby to bolo tentokrát slávnostnejšie. Pozveme aj významnejších ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť."
Napriek rokom tragické udalosti zostávajú v pamäti obyvateľov Tokajíka. Pamiatku na obete živia aj starostlivosťou o cintorín s pamätníkom a o miesto tragédie.
Počas II. svetovej vojny sa jeho obyvatelia aktívne zapojili do protifašistického odboja. V okolitých lesoch pôsobili partizánske jednotky Čapajev, Požarskij a Majorov. Prvá hliadka partizánov prišla do obce už 8. júla 1944. Miestni obyvatelia im poskytovali potraviny, šatstvo a podávali informácie o pohybe nemeckých vojsk. V polovici novembra 1944 fašistické jednotky zorganizovali proti partizánom nachádzajúcim sa v lesoch a obciach Ondavskej vrchoviny rozsiahly útok. V rámci neho kruto prenasledovali aj civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo. V nedeľu 19. novembra 1944 nacistická jednotka pod velením oberfeldwebla Kumana obsadila obec. Všetkých mužov sústredili pri kostole a potom ich pozdĺž potôčika Tokajec presunuli na lúku pod Pereliskom. Tu ich postavili do troch radov a veliteľ trestnej jednotky prečítal rozkaz. Na základe neho všetkých postrieľali. Bolo ich 34. Z nich dvom raneným - Michalovi Medvedzovi a Andrejovi Stropkovskému - sa podarilo zachrániť.
Ženy a deti fašisti vyhnali, dedinu vydrancovali a zapálili. Úplne zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Stáť zostali iba gréckokatolícky kostolík a jeden dom.
12. decembra 1944 zavraždených mužov pochovali na mieste skonu. Po návrate obyvateľov boli všetky obete exhumované a 4. apríla 1945 uložené do hrobov na obecnom cintoríne. Pozostalí sa ubytovali v pivniciach vypálených obydlí. S potravinami a šatstvom im pomohli ľudia zo susedných dedín. Potom si postavili provizórne chatrče, v ktorých žili skoro dva roky.
Za pomoci štátu bol postavený nový Tokajík. V dvojročnici sa vybudovalo 24 domov a ďalšie štyri obydlia. Pribudla tiež nová škola, pošta, budova miestneho národného výboru i iné zariadenia. Zaviedli elektrický prúd a prišiel autobus. V roku 1959, na mieste, kde Nemci zavraždili tokajíckych chlapov, postavili kamenný obelisk a na obecnom cintoríne pomník, ktorého autorom je Fraňo Gibala, rodák spod Dukly.
V Tokajíku sa nachádza aj múzeum v ktorom boli exponáty z II. svetovej vojny ako nemecká motorka so sajtkou, zbrane, oblečenie... Múzeum patrí pod Vojenský historický ústav v Bratislave. V roku 1995 expozíciu zrušili a presťahovali ju do Svidníka.
"Ostali nám iba fotografie. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo, že múzeum zoberieme pod obec. Dostali sme aj prísľub, že exponáty nám vrátia. Snažíme sa, aby to bolo čím skôr, lebo budova ktorá je už naša, chátra," povedala starostka Jana Medvecová.
Tokajík navštevujú deti zo škôl a chodia tu aj turisti. "Hlavne v lete tu zavítajú tí, ktorí si ešte pamätajú vojnové udalosti. Mali sme tu Nemcov, Talianov aj návštevu z Floridy, ktorá nám prisľúbila finančnú pomoc, keď otvoríme múzeum."
Tohto roku si pripomenú 60. výročie tragédie. "Chceli by sme, aby to bolo tentokrát slávnostnejšie. Pozveme aj významnejších ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť."
Napriek rokom tragické udalosti zostávajú v pamäti obyvateľov Tokajíka. Pamiatku na obete živia aj starostlivosťou o cintorín s pamätníkom a o miesto tragédie.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Rost narkomanstva už bezpokojiť i nas alkoholykiv...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať