ISTORIA - Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom

Dedinka Tokajík v malebnom prostredí stropkovského okresu má v súčasnosti 108 obyvateľov. Svoje nové dejiny začala písať po druhej svetovej vojne, keď vtedajší Tokalík ľahol popolom.

Počas II. svetovej vojny sa jeho obyvatelia aktívne zapojili do protifašistického odboja. V okolitých lesoch pôsobili partizánske jednotky Čapajev, Požarskij a Majorov. Prvá hliadka partizánov prišla do obce už 8. júla 1944. Miestni obyvatelia im poskytovali potraviny, šatstvo a podávali informácie o pohybe nemeckých vojsk. V polovici novembra 1944 fašistické jednotky zorganizovali proti partizánom nachádzajúcim sa v lesoch a obciach Ondavskej vrchoviny rozsiahly útok. V rámci neho kruto prenasledovali aj civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo. V nedeľu 19. novembra 1944 nacistická jednotka pod velením oberfeldwebla Kumana obsadila obec. Všetkých mužov sústredili pri kostole a potom ich pozdĺž potôčika Tokajec presunuli na lúku pod Pereliskom. Tu ich postavili do troch radov a veliteľ trestnej jednotky prečítal rozkaz. Na základe neho všetkých postrieľali. Bolo ich 34. Z nich dvom raneným - Michalovi Medvedzovi a Andrejovi Stropkovskému - sa podarilo zachrániť.

Ženy a deti fašisti vyhnali, dedinu vydrancovali a zapálili. Úplne zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Stáť zostali iba gréckokatolícky kostolík a jeden dom.

12. decembra 1944 zavraždených mužov pochovali na mieste skonu. Po návrate obyvateľov boli všetky obete exhumované a 4. apríla 1945 uložené do hrobov na obecnom cintoríne. Pozostalí sa ubytovali v pivniciach vypálených obydlí. S potravinami a šatstvom im pomohli ľudia zo susedných dedín. Potom si postavili provizórne chatrče, v ktorých žili skoro dva roky.

Za pomoci štátu bol postavený nový Tokajík. V dvojročnici sa vybudovalo 24 domov a ďalšie štyri obydlia. Pribudla tiež nová škola, pošta, budova miestneho národného výboru i iné zariadenia. Zaviedli elektrický prúd a prišiel autobus. V roku 1959, na mieste, kde Nemci zavraždili tokajíckych chlapov, postavili kamenný obelisk a na obecnom cintoríne pomník, ktorého autorom je Fraňo Gibala, rodák spod Dukly.

V Tokajíku sa nachádza aj múzeum v ktorom boli exponáty z II. svetovej vojny ako nemecká motorka so sajtkou, zbrane, oblečenie... Múzeum patrí pod Vojenský historický ústav v Bratislave. V roku 1995 expozíciu zrušili a presťahovali ju do Svidníka.

"Ostali nám iba fotografie. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo, že múzeum zoberieme pod obec. Dostali sme aj prísľub, že exponáty nám vrátia. Snažíme sa, aby to bolo čím skôr, lebo budova ktorá je už naša, chátra," povedala starostka Jana Medvecová.

Tokajík navštevujú deti zo škôl a chodia tu aj turisti. "Hlavne v lete tu zavítajú tí, ktorí si ešte pamätajú vojnové udalosti. Mali sme tu Nemcov, Talianov aj návštevu z Floridy, ktorá nám prisľúbila finančnú pomoc, keď otvoríme múzeum."

Tohto roku si pripomenú 60. výročie tragédie. "Chceli by sme, aby to bolo tentokrát slávnostnejšie. Pozveme aj významnejších ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť."

Napriek rokom tragické udalosti zostávajú v pamäti obyvateľov Tokajíka. Pamiatku na obete živia aj starostlivosťou o cintorín s pamätníkom a o miesto tragédie.