Itina porodila zubríča
O nového potomka sa pred vyše mesiacom rozrástla črieda zubra hrivnatého, ktorá na základe projektu reštitúcie spomínaného druhu žije v Národnom parku (NP) Poloniny. Zubríča sa narodilo 15-ročnej mamičke Itine. V súčasnosti sa spolu s ňou pohybuje v blízkosti slovensko-poľskej hranice. Vlani pribudla medzi obyvateľov Polonín Anna-Valentína. Zoológ Správy NP Poloniny Štefan Pčola dodal, že cestovateľ Arči, ktorým je 800-kilogramový zubor hrivnatý, pri pôrode neasistoval. Venuje sa potulkám. Tentoraz však nesmeruje na Spiš ako vlani, ale obdivuje krásy v okolí Veľkej Poľany nad Starinou. „Napriek tomu, že zubor je stádové zviera, ide o prirodzený jav, spojený s odchodom starších býkov na čas od ostatných členov stáda. Vždy sa však k čriede vrátia naspäť,“ doplnil Pčola.
V čriede v NP Poloniny žije osem zubrov spolu s cestovateľom Arčim. Polovicu stáda tvoria býky. Zámerom projektu reštitúcie bolo vrátiť uvedené zviera do južných svahov Karpát, čo prispeje k zachovaniu prírodného dedičstva a obnove prírodného bohatstva nielen Slovenska, ale celej Európy. Slovenský projekt je súčasťou celokarpatského projektu. Jeho cieľom je prepojenie existujúcich voľne žijúcich populácii, nachádzajúcich sa v Poľsku a na Ukrajine. Financie na realizáciu projektu v sume okolo 500-tisíc korún poskytli zahraničné zdroje, hlavne z Holandska. Zubry pochádzajú z chovov, ktoré sú súčasťou Európskeho programu ohrozených živočíchov, z Holandska, Švajčiarska a Talianska. Zubor hrivnatý unikol vyhubeniu začiatkom 20. storočia. V západnej, strednej a východnej Európe však prežilo iba 54 jedincov. Dvanásť zubrov z uvedeného počtu vytvorilo základ pre návrat zubra v neskoršom období.
/ZK, krátené/
V čriede v NP Poloniny žije osem zubrov spolu s cestovateľom Arčim. Polovicu stáda tvoria býky. Zámerom projektu reštitúcie bolo vrátiť uvedené zviera do južných svahov Karpát, čo prispeje k zachovaniu prírodného dedičstva a obnove prírodného bohatstva nielen Slovenska, ale celej Európy. Slovenský projekt je súčasťou celokarpatského projektu. Jeho cieľom je prepojenie existujúcich voľne žijúcich populácii, nachádzajúcich sa v Poľsku a na Ukrajine. Financie na realizáciu projektu v sume okolo 500-tisíc korún poskytli zahraničné zdroje, hlavne z Holandska. Zubry pochádzajú z chovov, ktoré sú súčasťou Európskeho programu ohrozených živočíchov, z Holandska, Švajčiarska a Talianska. Zubor hrivnatý unikol vyhubeniu začiatkom 20. storočia. V západnej, strednej a východnej Európe však prežilo iba 54 jedincov. Dvanásť zubrov z uvedeného počtu vytvorilo základ pre návrat zubra v neskoršom období.
/ZK, krátené/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ra-chuj, Vasyľu!!! holosno zakričal kamarat u Prazi v korčmi na Vasyľa, kiď pryňis kelner učtenku...
Korčma stychla, dumajuči, že pryšly rusky vypalnyci...
Korčma stychla, dumajuči, že pryšly rusky vypalnyci...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať