IVAN ČIŽMÁR: ĽUDOVÁ SVADBA RUSÍNOV VÝCHODNÉHO SLOVENSKA

Публікація обсягує ОПИС народного весіля, свальбы Русинів выходной Словаки з другой половины 20 стороча, коїо 250 народных співанок з мелодіями, добовы фотографії а на ЦД-діску автентічньї награвкы народных капел з Бардійова, Бенядиковец, Вышнього Верлиха, Вышнього Мірошова, Крайньой Быстрой, Крайньой Поляны, Кыйова, Ладоміровой, Меджілабірець, Пстрины, Порача, Торисок, Снины i Якубян.

Надієме ся, же книжка послужыть научно-освітнім і культурным діятелям, фолклорным колектівам, учітелям, школярям і шыткым любителям русиньской культуры.

Publikácia obsahuje: opis ľudovej svadby Rusínov z východného Slovenska z druhej polovice 20. storočia, okolo 250 ľudových piesní (s nápevmi), dobové fotografie a na CD-disku autentické nahrávky ľudových hudieb z Bardejova, Beňadikoviec, Vyšného Orlfka, Vyšného Mirošova, Krajnej Bystrej, Krajnej Poľany, Kurimky, Kyjova, Ladomirovej, Medzilaboriec, Pstrinej, Poráča, Torysiek, Sniny a Jakubian.

Sme pevne presvedčení, že publikácia poslúži vedecko -osvetovým a kultúrnym pracovníkom, folklórnym súborom, učiteľom, študentom a všetkým milovníkom rusínskej kultúry.

The content of this publication is a description of the folk wedding of the Rusyns from Eastern Slovakia dated from the second half of 20th century, about 250 folk songs (with tunes), period photographs and authentic recordings of folk music on CD from Bardejov, Benadikovce, Vysny Orlik, Vysny Mirosov, Krajna Bystra, Krajna Polana, Kurimka, Kyjov, Ladomirova, Medzilaborce, Pstrina, Porac, Torysky, Snina and Jakubany. We are strongly convinced that this publication will serve scientific-enlightenment and cultural workers, folkloric choruses, teachers, students and all lovers of the Rusyn culture.

RESUMÉ

Ivan ČIŽMÁR: „Ľudová svadba Rusínov východného Slovenska"

Severovýchodné Slovensko sa vďaka svojmu geografickému položeniu v strede Európy a v dôsledku zložitých historických podmienok vývoja stalo križovatkou kultúr, ktoré sa stretávali, vzájomne ovplyvňovali a šírili v rôznych smeroch. Toto územie je dlhé storočia i kolískou kompaktne tu žijúcich Rusínov, v súčasnej dobe pomaly vymierajúcich a asimilujúcich sa. Z týchto aspektov je postavený cieľ našej publikácie - sústrediť do jedného celku maximálne množstvo informácií z etnografického, etnomuzikologického charakteru o svadobnom obrade Rusínov na východnom Slovensku. Predstaviť tieto kultúrne hodnoty Širokej verejnosti pre ich rozvíjanie ako aj zachovanie identity pre budúce generácie.

Zvykoslovie je dôležitým prameňom poznania rodinného a spoločenského života, predstáv a názorov našich predkov o svete. V jednotlivých aktoch svadobného obradového komplexu je odzrkadlená evolúcia rodových a rodinných vzťahov od matriarchátu cez tradície a zvyky patriarchálnej rodiny a taktiež i spoločenské udalosti či život ľudu. Nachádzajú sa v nich historické prežitky pohanských i náboženských kultov, ako aj rôzne formy sľubu: ukradnutie nevesty, kupovanie nevesty, zmluvné í pytačkové formy získavania nevesty.

Z pohľadu ľudu svadobný obrad slúžil na založenie novej rodiny, jeho základné formy sú u mnohých národov rovnaké, ale v lokálnych odlišností nachádzame veľmi veľa. Prejavujú sa v piesňach, hudobných a tanečných materiáloch, choreografii, dramaturgii, spoločenskej psychológii ľudu i ekonomických možnostiach. Pôvodne najsilnejším faktorom, ktorý ovplyvňoval výber manželského partnera, bol moment hospodársky, ktorému sa podriaďovali ostatné - veková hranica, náboženské presvedčenie, uzatváranie manželstva v rámci jednej dediny a pod.

Pri existencii súkromného vlastníctva pôdy stáva sa tento moment najrozhodujúcejší a jeho vplyv na výber partnera trvá až do II. svetovej vojny. Až po nej, keď vo všetkých dedinách dochádza ku kolektivizácii pôdy, je hospodársky faktor postupne vytláčaný spoločenským, ktorý je založený na vlastnom a voľnom výbere partnera. Pri podrobnom sledovaní vidíme, že základným momentom k utváraniu a stabilizovaniu foriem rodinného zvykoslovia je predovšetkým sociálne zloženie spoločnosti. Existenciu rodinného zvykoslovia vo veľkej miere ovplyvňuje práve zloženie dedinskej spoločnosti.

Pri koncepcii opisu Svadobného obradu Rusínov východného Slovenska z obdobia druhej polovice 20. storočia sa vychádzalo z materiálov, ktoré boli získané počas mojej celoživotnej aktívnej činnosti ako hudobníka hraním na svadbách v rokoch 1952-1999 a terénnych výskumov na úseku kultúry národnostných menšín.

Niektoré obce, v ktorých sa robil výskum svadobného obradu, v súčasnej dobe sú už pred zánikom: Driečna, kde stabilne žijú už iba traja obyvatelia, v Suchej, Príkrej a Sarbove okolo sedem. V mnohých iných obciach počet obyvateľov stále klesá. Už z tohto aspektu pokladám za nevyhnutné tieto získané autentické folklórne materiály týmto publikovaním zachrániť.

Porovnávaním materiálov sa kládol dôraz na aspekt vzájomného obohacovania sa kultúr v prihraničných oblastiach a územiach, na ktorých žije obyvateľstvo viacerých národností: Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia a Lemkovia i Poliaci v susednom Poľsku. Pri skúmaní folklórnych materiálov je veľmi výrazne badateľný fakt vzájomného obohacovania sa ľudovej piesne, tancov a ľudovej hudby, ale i samotných svadobných obradov, ktoré sa často konajú za účasti zmiešaných komunít.

Opis svadobného obradu Rusínov východného Slovenska je spracovaný vo forme odborno-populárnej publikácie. Chronologicky zachytáva celý priebeh obdobia pred svadbou, svadobný ceremoniál ako aj zvyky po skončení svadobného obradu. Svadba je chápaná ako dynamický spoločenský jav na určitom stupni vývoja, ktorý sa neustále mení vplyvom historických, hospodárskych a spoločenských premien príznačných pre jednotlivé fázy každého obdobia

Obsahom publikácie je opis ľudovej svadby Rusínov východného Slovenska druhej polovice 20. storočia - okolo 250 ľudových piesní s nápevmi, dobové fotografie a na CD-disku autentické nahrávky ľudových hudieb.

„Prológ"
- letmý pohľade cez fotografie na čaro zimnej a letnej prírody, ako aj na nehostinné životné podmienky u Rusínov „V horách Karpatách..."

Úvodné poznámky, v ktorých sú uvedené hlavné edičné zásady transkripcie.

1. Z histórie svadobného obradu.
Obsahuje historické pramene a materiály týkajúce sa svadobného obradu, záznamu prvých textov piesní a melódií. V práci sú použité dostupné pramene rusínske, slovenské, české, poľské, ukrajinské, ruské, Rusínov z Juhoslávie, USA a Kanady, ktoré sa dotýkajú svadobného obradu Rusínov východného Slovenska. Chronologicky sú uvedené historické pramene, v ktorých je zmienka - opis svadobného obradu, svadobné piesne texty i nápevy doplnené o dobové fotografie:
1. Pisňa pro Štefana vojevodu... Blahoslav Ján, zapísaná v r. 1571, publikovaná v r. 1857,
2. V uhorskoj zemly vyše Bardova...,
3. O Ljašku... Juhasevič L, (1741-1814),
4. Divčatko, divčatko, bude z tebe mníška... KollarJ., 1834,
5. Naša mlada nevesta... Kolessa R, 1912,
6. Pryšol by ja do vas... Roščachovskyj M., 1929,
7. Treba by nam, treba... Krpelec, B., 1931,
8. Haničko, Haničko... Plicka, K., 1936.

2. Stretávanie mládeže.
Je pohľadom cez piesne na prierez činnosti mladých ľudí počas kalendárneho roka, pri ktorých sa dedinská mládež stretáva, spoznáva a hľadá si životného partnera:
1. A kumo, kumočko, lem my sja kumajme... na krestynoch,
2. Ľjuľaj, že mi ľjuľaj... kolýskova,
3. Korovičky moji... pastýrska,
4. Deje tot svjatyj Jan... Sobytkova.

3. Predsvadobné obdobie.
Opis príprav na svadbu a predsvadobných zvykov, „sprosiny", „ohlašky", „vitie vencov":
1. Vieme my vinočky...,
2. Blahoslovy mamičko...

4. Svadba.
Obsahuje podrobný opis svadobného obradu, „zahravanky", „vinčaňa", „Čepiňa," piesne „ladkaňa". Lyrické piesne viažuce sa k svadobnému obradu tvoria jadro celej tejto publikácie a sú uvedené pri každom akte svadobného obradu, ale i v kapitole.
Krátky opis svadobných tancov, ľudových hudieb, ich nástrojové zloženie, spôsob interpretácie, súčasná podoba ľudových hudieb, jedlá, nápoje a svadobné kroje sú uvedené na konci štvrtej kapitoly samostatne;
1. Ej, zahrajte, zahrajte, to t ostanij tanec...,
2. Vyberaj sja synu, ščaslyvu hodynu...,
3. Do vinčaňa išla, jak ruža červená...,
4. N asto ty tu pryšla, n asto ty tu sila...,
5. Jak zme mlodu čepyly...,
6. Pryšly nam prydanci...

4.24 Svadobné piesne.
V prvej časti tejto kapitoly sa uvádza iba „ladkaňa"- svadobné piesne, ktoré sa spievajú počas celého svadobného obradu a sú jeho leitmotívom:
1. Ladkame, ladkame...,
2. Zastáva naša krásna...,
3. Puste, že nas puste...,
4. Iši m lodí ne zahraly už jej slyzy zalivaly...,
5. Vinočku zelený j, jakjes mi zapropal...,
6. Oj, o ves, o ves...,
7. Už ja sja vydala, už ja nevistočka...
V snahe poukázať na kontinuitu melodiky i textov svadobných piesní „ladkaňa" Lemkov v Poľsku a Rusínov na východnom Slovensku uvádzam niekoľko piesňových ukážok:
1. Zyjdi Hospody z neba... (Komaňcza, 1965),
2. Ne budeme istý... (Krempna, 1965),
3. Wyberaj si a Hanciu... (Wierchomola, 1965),
4. Czom wy swaszki ne spiwate... Blechnarka (1965),
5. Pani mloda naša, de's dala venec? (Vysova, 1912).
Lyrické piesne sa neviažu k žiadnemu z aktov svadobného obradu, ale plnia zábavnú funkciu, spievajú sa za svadobným stolom pri svadobných hostinách, po ceste pre mladú nevestu, do tanca:
1. Ej, zahrajte, zahrajte tot ostatnij tanec...,
2. Karička, karička zo samých divočok...,
3. A svaškaja, svaška...
Ako príloha (separátne) sú spracované piesne s erotickým motívom, ktoré sa spievajú pri niektorých aktoch svadobného obradu, „čepenie," „pridanci" a „ukladanie mladomanželov na svadobnú noc":
1. Nespivaj, nespivaj...,
2. A za našov chyžov kopa siná...

Okrajovo sú zaznamenané praktiky mágie a čarovania -„vorožiňa" pri svadobnom obrade v kapitole

4.25 „Vorožky," mágia, čarovanie na svadbe.

5. Dokumentácia.
Významnú časť práce tvorí farebná i čiernobiela fotografická dokumentácia získaná pri výskumoch v teréne počas konania sa svadobných obradov, ale i v súkromných zbierkach starostov či svadobných rodín. Pri každej fotografii je uvedená pasportizácia: lokalita, rok vzniku fotografie, názov. Autor fotografie je uvedený v časti publikácie registre. V časti dokumentácia sú uvedené krátke ukážky - fotokópie rukopisov starostov, ktorí si pripravovali prejav starostu pri odoberaní ženícha, nevesty na sobáš a aj fotokópie sobášnych listov.

Na multimediálnom CD sa nachádzajú autentické nahrávky ľudových hudieb, spevákov či speváckych skupín z lokalít Beňadikovce, Bardejov, Kurimka, Krajná Bystrá, Ladomirová, Medzilaborce, Kyjov, Kamienka, Pstriná, Poráč, Svidník, Torysky, Semetkovce, Vyšný Mirošov, Vyšný Orlík. Hoci sa zdá, že spracovanie svadobného obradu je tu veľmi popisné a miestami až podrobné, robíme ho s úmyslom vyplniť týmto materiálom medzeru, ktorá vznikla doteraz torzovitým publikovaním jednotlivých svadobných obradov.

Ale samotné skúmanie ľudovej kultúru izolovane, bez spolupráce s inými vednými odbormi, je práve dnes nemysliteľné. Už aj samotný výtvarný prejav je úzko spätý so svadobným obradom, ako napríklad výšivky ručníkov, Čepcov, svadobných šatiek., ktoré si muselo každé dievča vyšívať samo.

Výtvarný prejav bol i je badateľný pri pečení svadobného pečiva „balec", „svaščanik".

Záverečná časť publikácie obsahuje zoznamy, slovník, resumé a fotodokumentáciu.