IVAN ČIŽMÁR SLÁVI ŽIVOTNÉ JUBILEUM

IVAN ČIŽMÁR (1936) - etnograf, hudobný folklorista a fotograf sa dožíva životného jubilea - 75  rokov.

Jubilant sa narodil 12.06.1936 v obci Suchá. Detské roky spolu s rodičmi a súrodencami prežil v obci Pstriná. Po skončení základnej Školy v Pslrinej a Krajnej Poľane odchádza do Dubnice nad Váhom. Vysokú školu ukončil v Prahe a Brne na Univerzite Jana Evangelistu Purkyne. Fotografovať začal ako pätnásťročný. Značne usmernenie a fotografický kumšt jubilant získal od profesora Karola Plicku, s ktorým sa po prvýkrát stretol na folklórnom festivale v Strážnici. Od toho času vzájomné dlhoročné a intenzívne kontakty s profesorom Karolom Plickom ovplyvnili smerovanie jubilanta na dokumentačnú fotografiu ľudovej kultúry. Dôkazom toho je aj prezentovaná v POS vo Svidníku  fotografická výstava:
„ Z POTULIEK S FOTOAPARÁTOM ZA ĽUDOVÝM KROJOM A ĽUDOVÝM ZVYKOM*
PO FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTIACH, FESTIVALOCH, SÚŤAŽIACH, PREHLIADKACH, SVADBACH, KERMEŠOCH A BOHOSLUŽBÁCH:
BARDEJOV - JAKUBANY - KUROV - SVIDNÍK - MEDZILABORCE - MIKOVÄ - MIROĽA - PSTRINÁ - SLOVENSKO - KRYNICA -ZYNDRANOWA - ŽDYŇA - POĽSKO - RUSKÝ KERESTUR -VRBAS - SRBSKO - ĽVOV- ROVNO - UŽHOROD - UKRAJINA.
 

Téma výstavy nebola autorom vybraná náhodne, veď ľudové kroje a ľudové zvyky sú nosnými atribútmi ľudovej kultúry každého národa i národnostných menšín. Kroje slúžili ako odev, estetický aj identifikačný prvok, čepiec na hlave ženy je znakom vydatej ženy. Zapletený vrkoč znak slobodného dievčaťa. Veniec na hlave nevesty, alebo dievčat znak družičiek na svadbe. Nosenie odevu v čiernej farbe, že dotyčný nosí smútok alebo cela rodina.

V mnohých prípadoch sa dala podľa ľudového kroja určiť oblasť, z ktorej doKčný pochádza, napríklad zo Spiša, Makovice, Laboreckej či Sninskej doliny alebo aj jednotlivé lokality.
 

V súčasnej dobe ľudové kroje a ľudové zvyky odchádzajú do zabudnutia. Tento proces sa začalo výrazne prejavovať po II. svetovej vojne, keď sa z dedín odchádzalo za pracou do priemyselných oblastí, keď už prestala podomácka výroba plátna z ľanu a konope, ktoré bolo základom pre výrobu ľudových krojov ako mužských tak aj ženských. Napomáhala tomu i zlepšovaná ekonomická aj finančná situácia dedinského obyvateľstva, odevy bolo možne kupovať v obchode a nemuselo sa prácne vyrábať, šiť, zdobiť výšivkami. V našom regióne sú dediny, v ktorých sa ešte ľudové kroje nosia a najmä ženské, sviatočné. K udržaniu životnosti kroja prispievali aj folklórne súbory, dedinské folklórne skupiny, detské folklórne súbory, ktoré pri zabezpečovaní krojov už nedodržali autentickú predlohu materiálu, strihu, výšivky. Prezentovanou výstavou, ktorá je dosť obmedzená priestorom, inštalovaných iba okolo 180 farebných fotografií, chceli sme verejnosti predstaviť širokú škálu pestrosti ľudových krojov a ľudových zvykov Rusinov, Ukrajincov a Lcmkov, konkrétne z lokalít: Jakubany, Jarabina, Kamienka, Šambron, Šariš. Jastrabie, Udol, Malý Lipník, Čiré, Torysky Kojšov, Poráč, Kurov, Rešov, Stcbnik, Rovné, Vyš. Mirošov, Svidník, Dubová, Miroľa, Pstriná, Veľkrop, Oľka, Krás. Brod. Habura, Medzilaborce, Voliča, Humenné, Pichne a Ulič Krivé.