Ivan Gašparovič: „Živite ľudie na blaho svita, všetkým Rusínom blahaja lita“

„Vážte si svoju kultúru, tradície, zvyky, vážte si svoju rusínsku reč, lebo to je najcennejšie, čo máte. Keď si zachováte svoju reč - prežijete ako národ ešte veľa rokov. Ak zrieknete sa svojho jazyka, najväčšie a najcennejšie bohatstvo stratíte aj seba. Ten národ, ktorý nemá svoju reč, nemá budúcnosť,“ povedal vážený hosť na svidníckom amfiteátri. A nad týmito slovami sa treba vážne zamyslieť. Udivuje ma, ako my, Rusíni, sa tak ľahko vzdávame svojho, hanbíme sa za svoju rodnú materinskú reč, pri stretnutí s inými hneď prestávame hovoriť po svojom. A hlavne, že aj so svojimi deťmi, keď ani sami dobre nevieme, rozprávame po slovensky. Považujeme rusínsky jazyk za niečo menejcenné, ponižujúce.

Ak nebudeme učiť svoje deti po rusínsky a hovoriť s nimi od malička vo svojej materinskej reči, tak rusínsky jazyk veru ovládať nebudú. Veď odkiaľ by aj vedeli, keď fakticky od samého narodenia, od kolísky rodičia s nimi komunikujú len po slovensky, akoby rozprávať so svojimi deťmi po rusínsky bolo hriechom. Najprv tá pliaga, keď rodičia, Rusnáci, rozprávajú so svojimi deťmi po slovensky, prišla len do miest a teraz to máme aj na obciach. Teraz na našich valaloch už nepočujeme, aby rusínske deti „bisidovali.“ Všetko po slovensky. A kto je tomu na vine? Samozrejme, že v prvom rade ich rodičia, ktorí si naivne myslia, že keď sa budú s deťmi odmalička rozprávať len po slovensky, to ich potomkovia sa stanú zrazu lepší, múdrejší, šikovnejší, vzdelanejší, vyspelejší a v budúcnosti dosiahnu vysoké spoločenské postavenie.

Teda rusínčina pre terajšiu mladú rusínsku generáciu sa už nikdy nestane rodnou materinskou rečou, lebo ich matere, ale aj otcovia, s nimi nikdy nerozprávajú po rusínsky, len po slovensky. Z toho vyplýva, že ich materskou rečou je nie rusínčina, ale slovenčina. A túto oni budú považovať za svoju rodnú reč. Nechcem byť zlým prorokom, ale keď sa situácia na Slovensku nezlepší, Rusínom sa tu život skomplikuje. A to preto, lebo základným atribútom každého národa je jeho rodná reč. Ak sa stratí jazyk, stratí sa aj národ. Bohatá klenotnica ľudovej umeleckej tvorivosti vybledne, hlboká studňa bohatého, nádherného, neopakovateľného, autentického folklóru vyschne, zaniknú naše piesne, tance, melódie, lebo sa nebudú vyvíjať, reprodukovať, napredovať... A samozrejme zaniknú aj naše festivaly, slávnosti piesní a tancov, lebo nebudú mať odkiaľ čerpať materiál...

Rusíni žijú tu, v Karpatoch, už vyše 1 000 rokov. Prežili vojny, epidémie, emigrácie, biedu, nešťastia, latinizáciu, germanizáciu, maďarizáciu, veľa spoločenských formácií, revolúcií, prevratov a zvratov, ale svoj rodný jazyk zachránili, toto svoje bohatstvo preniesli cez stáročia. Tak chráňme si, ako oko v hlave, svoj rodný rusínsky jazyk, naše obrovské bohatstvo, klenotnicu duchovnej kultúry, aby sme ju mohli odovzdať čistú a nepoškvrnenú našim potomkom, našej budúcej generácii. A pamätajme na slová nášho prezidenta Ivana Gašparoviča, ktoré povedal na svidníckom amfiteátri.

-Mikuláš Škurla-