Ivan Harajda, lingvista a prekladateľ

29. 1. 1905 sa narodil v Zaričove (dnes Ukrajina) Ivan Harajda, maďarsko-poľský lingvista rusínskeho pôvodu, prekladateľ, redaktor a vydavateľ. Maturoval v Székesfehérváre, právo vyštudoval na univerzite v Budapešti. Od roku 1929 bol štipendista poľskej vlády na Jagelovskej univerzite v Krakove, kde po štúdiu aj učil. Preložil klasické diela poľskej a maďarskej literatúry. Na začiatku 2. svetovej vojny ho ako občana Poľska postihol rovnaký osud ako jeho kolegov z univerzity. Spolu s nimi ho v roku 1939 zatkli a uväznili v koncentračnom tábore Saxenhausen. V roku 1940 ho ťažko chorého prepustili. Usadil sa v Užhorode, kde sa zapojil do kultúrneho života. Bol výkonný riaditeľ Podkarpatskej vedeckej spoločnosti, redaktor a vydavateľ jej vedeckého časopisu Zorja-Hajnal, ďalej literárnych časopisov Literaturna nediľa, Rus’ka molodež, série kníh v edíciách Ľudová knižnica, Detská knižnica a Literárnovedecká knižnica. Zostavoval veľké hospodárske kalendáre, publikoval monografie a preklady. Jeho najvýznamnejším prínosom bolo jednak vydanie Gramatiky rusínskeho jazyka v roku 1941, čím Harajda ukončil proces kodifikácie rusínskeho jazyka, a taktiež Všeobecnej bibliografie Podkarpatska. Zostavil poľsko-maďarský slovník, rusínsky slovník cudzích slov, pripravoval rusínsko-maďarský slovník. Po príchode Červenej armády na Podkarpatskú Rus’ ho 17. 11. 1944 zatkli osobitné jednotky sovietskej vojenskej kontrarozviedky SMERŠ operujúce v rámci tajnej služby NKVD. Zomrel počas vypočúvania 13. 12. 1944 na zlyhanie srdca vo väznici v Užhorode.

Autorka textov: Táňa Rundesová