Ivan Kováč, právnik, rusínsky politik rusofilského smeru

2. 6. 1912 sa narodil v Žariči (dnešná Ukrajina) Ivan Kováč, právnik, politik a pedagóg. Absolvoval Rus’ké gymnázium v Mukačeve, študoval na univerzite v Prahe, Poznani, Pécsi a Budapešti. V čase štúdia v Prahe organizoval rusínske rusofilské študentské spolky a pracoval ako redaktor rusínskych novín. V roku 1938 sa stal členom Centrálnej rus’kej národnej rady, podporujúc jej snahy o dosiahnutie práva na autonómiu Podkarpatskej Rusi, avšak so zachovaním integrity a suverenity ČSR. Po vymenovaní prvej autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi bol tajomníkom ministra Štefana Fencika. Rozpad ČSR a obsadenie Podkarpatskej Rusi Maďarskom bolo preňho tragédiou, ako politicky nespoľahlivý musel byť pod policajným dozorom. Po tom, ako Nemecko prepadlo ZSSR a Maďarsko vyhlásilo vojnu, ho poslali do pracovného tábora, no po totálnej mobilizácii v Maďarsku v roku 1933 ho povolali do armády a poslali na východný front. V roku 1944 pri ústupe maďarských jednotiek z Ukrajiny organizoval dezerciu rusínskych vojakov, bol však prezradený a hrozil mu trest smrti. Život mu zachránil rýchly prienik sovietskych vojsk na územie Maďarska. Od roku 1944 bol tlmočníkom v štábe 2. ukrajinského frontu. V januári 1945 ho dočasná maďarská vláda menovala za mandatára Maďarského Červeného kríža pre repatriáciu maďarských občanov z nemeckých koncentračných táborov sídliaceho v Prahe. Keď mu obnovili československé občianstvo, v Prahe začal oživovať rusínske študentské spolky. V roku 1948 ho zatkla ŠtB s obvinením z účasti na fašistickom hnutí a odovzdala ho sovietskej tajnej službe. V gulagu strávil sedem rokov. Vďaka Chručšovovým reformám bol očistený a mohol sa vrátiť do ČSR, tu si však odsedel ešte rok. Potom sa usadil v Košiciach, učil ruský jazyk na univerzite. Zomrel 12. 11. 2002.

Autorka textov: Táňa Rundesová