Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - HOMIČKOV Alexander a HOMIČKOV Nikolaj

06.03.2015

 
HOMIČKOV Alexander (pseudonym „Ruskij putnik iz severnoj Uhorščiny", Turjan, Kimval Turjanskij, A.J.G.) (* 1830 Čičarovce, dnes Slovensko,  † 15. 4.1892 Užhorod, dnes Ukrajina), právník, rusínský novinář maďarské orientace. Od studentských let byl literárně činný, člen Duchnovičovy literární společnosti Litěratumoje zaveděnije Prjaševskoje. Lyrické a duchovné básně publikoval na stránkách rusínských novin Cerkovnajagazeta, Vestnik, Karpat, Mesjaceslov. Zajímal se o rusinské a uherské dějiny, napsal rozsáhlou studii Istorija Uhorskija Krajiny, literárně zpracoval legendu středověkého uherského kronikáře Anonyma o dobytí maďarskými kmeny Užhorodu v roce 896 (Pokorenije Užhoroda). V novinách Karpat, které redigoval spolu s bratrem Nikolajem, publikoval sérii článků „ze života uhroruského lidu" Iz mojich zapisok, 1885). V podmínkách madarizace národnostních menšin v Uhrách se snažil přidržovat jakési střední linie, zůstat Rusínem a zároveň být uherským vlastencem.
 
HOMIČKOV Nikolaj (* 24.9.1833 Čičarovce, dnes Slovensko, † 28.4.1886, Užhorod, dnes Ukrajina), rusínský novinář maďarské orientace. Absolvoval duchovní seminář v Užhorodě (1855), profesor náboženství na užhorodském gymnáziu (1855-60), ředitel sirotčince pro děti z rodin duchovních (1860-71), ředitel Společnosti sv. Vasilije Velikého, hlavní inspektor lidových škol. N. Homičkov patřil k nové generaci rusinské inteligence, která se přiklonila k ideji velkomaďarského vlastenectví. Spolu s bratrem Alexandrem redigoval noviny Karpat (1873-86) a Magyar Kárpat (1875-77), na jejichž stránkách propagoval tuto ideu. Zároveň publikoval díla rusínských spisovatelů, rusinské lidové písně a pohádky, byl nařčen maďarizátorem mukačevským biskupem Š. Pankovičem ze šíření panslavismu a donucen k uznání správnosti politiky vytvoření jednotného maďarského politického národa v Uhrách.
 
prof. Ivan Pop

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Mamko, mamk... tam u naši kopi sina - holy ľude...! kričiť Marčika na Parasku.
-To naisto dajaky dykune, ďivočko moja...!
-Hej, teta može i dyka, ale ňaňko náš - domašňij...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať