Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - ORLAJ IVAN SEMJONOVIČ
ORLAJ Ivan Semjonovič (* 1770 Chust, dnes Ukrajina, † 17 2.1829 Oděsa, dnes Ukrajina), ruský veděc, lékař, pedagog rusínského původu. Rakouské osvícenství napomohlo vzniku vrstvy rusínských intelektuálů, kteří studovali zejména na vídeňské a Ivovské univerzitě. Domácí patriarchální prostředí podkarpatských komitátů nemohlo zajistit uplatnění jejich znalostí. Jen těžko hledali zaměstnání na různých akademiích v Uhrách, Haliči a Bukovině. Koncem 18. století se jim však naskytla možnost uplatnit své znalosti v Rusku, které vstoupilo na cestu opatrných reforem. Pro jejich uskutečnění Rusku scházeli vzdělaní odborníci. V petrohradských vládních kruzích vznikla myšlenka pozvat vzdělance slovanského původu z Rakouské monarchie.
Jako jeden z prvních do Petrohradu přijel vroce 1791 Rusín Ivan Orlaj, absolvent Ivovské a pešťské univerzity. V Rusku udělal skvělou kariéru. Stal se dvorním chirurgem, zakladatelem a organizátorem zdravotnického systému Ruska, vědeckým tajemníkem Medicínsko-chirurgické akademie, zakladatelem a šéfredaktorem prvního ruského medicínského časopisu, zakladatelem lycea v Oděse a Něžinu i členem několika evropských vědeckých společností. Pro ruskou vládu sestavil seznam (Zapiska hof-chirurga Orlaja, o někotorych karpato-russkych profesorach) dalších rusínských vzdělanců, kteří mohli
být pozváni do Ruska. Orlaj jako člověk doby romantismu byl učencem všestranných zájmů, zajímal se o dějiny jihozápadního Ruska, do kterého omylem zařazoval Království polské (Kongresówka), Halič, Volyň, Uherskou (Podkarpatskou) Rus, Sedmihradsko, Moldavsko a Valašsko.
Sebe považoval za „oddaného Rusína, opravdového syna své vlasti" Jehož povinností bylo informovat ruské vědce a politiky o problémech Karpatské Rusi a karpatských Rusů. Orlaj byl aktivním členem Společnosti dějin a starožitnosti ruských, napsal několik referátů o „karpatorossech", vypracoval projekt založení společnosti dějin jižního Ruska, do jehož činnosti by patřilo také zkoumání dějin Karpatské Rusi. Sdílel názory ruských slavjanofilů o jednotě a ruském charakteru východních Slovanů. Zajímal se o původ Maďarů, hledal stopy jejich pobytu na jižním Uralu, severním Kavkazu, na Donu a v černomořských stepích.
prof. Ivan Pop
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Seks je pro samciv jasnov prioritov, dokince i za cinu holoduvaňa. Toto vyskumaly za desjať rokiv učeny/vedci na hlystach... A to stačilo im lem pryty ku mi sja žvidaty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať