Ivetka Korčáková je Litmanovej zaviazaná

Publikom nabitá kinosála v Humennom. Žiaden americký kasový trhák. Naopak! Dokument bez mejkapu. O žene, ktorej sa ako dievčatku raz z lavičky v drevenej chatke na hore Zvir prihovorila krásna pani... Vyžarovala z nej duchovná krása a sálalo materinské teplo.

Český dokumentárny film režiséra Víta Janečka Ivetka a hora zvíťazil na Medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnych filmov Jihlava 2008 za to, že "čistým spôsobom sprostredkoval kontakt s metafyzičnom". Je výpoveďou Ivetky Korčákovej-Hudecovej, ktorá od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 sprostredkovala ľuďom posolstvá Panny Márie z hory Zvir v Litmanovej. Vo štvrtok ho mohli v premiére vidieť aj Humenčania. Naviac, po záverečných titulkoch pred nich predstúpila sama Ivetka s režisérom Janečkom. V publiku si našiel miesto aj Ivetkin manžel, členovia štábu, medzi nimi aj kameraman filmu Slovák Braňo Pažitka.

Čo zaujímalo ľudí?
Ivetka odpovedala na otázky z publika. Uviedla, že po konečnom videní v auguste 1995 nemala už žiadne iné zjavenia. V Litmanovej ale dostali s priateľkou Katkou ešte jedno tajomstvo, o ktorom nevie, kedy bude zverejnené. Modlitbu svätého ruženca pred prvým zjavením nepoznala. V deň prvého zjavenia sa o neho začala zaujímať a naučila sa ho modliť.

"Prvé, čo si Mária žiadala bolo to, aby sme na tú horu pozývali ľudí, a aby sa modlili ruženec," povedala. "Ako to vnímam ja je, že ruženec je dôležitý pre duchovný život. Teda pre tých ľudí, ktorí tak cítia."

Modlieva sa ho pravidelne: "V konečnom dôsledku dôverujem tomu, že Mária vstupuje do týchto okamihov."

Ivetka uviedla, že nemenej dôležitá je aj naďalej svätá spoveď, o ktorú žiadala Panna Mária pútnikov na Litmanovú a s tým súvisiaca čistota srdca. "Aktuálnym posolstvom práve pre túto dobu z toho miesta je práve Máriina prosba o to, aby sme si nechali darovať to, čo ona darovať chce," odpovedala na jednu z otázok.

Ivetka: Cítim sa Litmanovej zaviazaná
Na otázku ako vníma boj dobra a zla odpovedala, že to zlé, alebo ťažšie, čo sa jej v živote stalo vníma ako výzvu, že cez to môže vyrásť: "Že zlo tu nie je iba preto, aby ma zničilo, ale že ja cez neho môžem niečo lepšie pochopiť a môžem byť skutočnejšia."

Na margo toho, či sa aj v budúcnosti chystá hovoriť o svojich duchovných skúsenostiach povedala: "Cítim sa Litmanovej zaviazaná. Cítim sa zaviazaná tomu miestu. Do istej miery cítim povinnosť zdieľať s druhými to, čo sa tam stalo."

Miesto zjavení považuje za svoj domov.
Ivetkina životná cesta: Náhoda alebo predurčenie?
Režisér Vít Janeček, pochádzajúci z Vysočiny, dlhodobo žijúci v Prahe uviedol, že prvýkrát sa k téme zjavení na Litmanovej dostal počas štúdia na FAMU. Slovenský spolužiak spracoval krátky dokument o tejto téme ako ročníkovú prácu: "Fascinovalo ma to. Diskutovali sme o tom. Ležalo mi to dlho v hlave."

Prezradil, že na začiatku natáčania nevedel, čo z toho vznikne. Film má však veľký úspech ako na Slovensku, tak v Čechách. "Z toho filmu vyplývajú aj ďalšie témy," povedal.

Pre Korzár potvrdil, že sa aktuálne zaoberá filmovým spracovaním témy, ktorú mu ponúkol sám Ivetkin život. Po tom, čo s manželom odišla hľadať prácu do Anglicka, sa obaja uchytili v malom mestečku neďaleko Londýna. Zamestnali ju ako ošetrovateľku starých ľudí. Agentúra jej pridelila aj 90-ročnú pani zo Slovenska. Vysvitlo, že je to Helena Kordová, rodáčka z Litmanovej. Ako politická väzenkyňa sa starala o umučenú rádovú sestru Zdenku Schelingovú, ktorá v rokoch 1941-42 pôsobila aj v humenskej nemocnici. Bola jedinou korunnou svedkyňou pri procesoch jej blahorečenia. Ivetka je aj naďalej jej ošetrovateľkou.

(kor)