JAK NAD HABUROU TANCOVALA ARABKA IZ ŽYDUVKOV

 

Kedy to bolo? Veď to sa nemohlo stať.
Prepáčte mi, čitatelia týždenníka, ktorý práve čítate, môj rusínsky názov článku, ale chcel som upútať vašu pozornosť a prekvapiť človeka, ktorému tento článok venujem. Mnohí z vás ma poznajú a pre tých mladších sa stručne predstavím. Som výtvarník a galerista, pochádzam zo Stariny, žijem v Bratislave a vediem galérie pod svojim menom v Snine a v Bratislave. Keby som sa narodil v Amerike, tak by som bol ANDY SMOLÁK, rovnako ako náš Rusnák Andrij Varchola alias ANDY WARHOL.

Do kontextu života každého z nás patrí veľa ľudí z prostredia, v ktorom žijeme. Jedni sú bližší, druhí len tak známi, iných by sme chceli za priateľov alebo sa k nim aspoň priblížiť, so slávnymi odfotiť, tých štvrtých nevieme zaradiť a ľahko sa pripojíme k tým, čo ich ohovárajú a tých ostatných nemusíme ani nikam zaradiť. Vystačíme si s dvoma - troma kategóriami. Ale, ak sa niekto z tretej kategórie prehupne do druhej, už sa snažíme o jeho priazeň a nedaj Boh ho budeme žiadať aj o pomoc. A keď už bude v kategórii prvej, tak sa už s celebritami z obrazovky fotiť nechceme, ale s ním.
 

Sme vôbec takí ľudia?! Rečnícka otázka.
Jedného dňa mi zavolal Michal. „Počuj, ty tam v Snine robíš tie umelecké aktivity... a ty z čoho žiješ? Kde na to berieš peniaze?“ Zdvorilo a po slovensky. „Tak príď a pohovoríme“. Aj sme pohovorili, aj poobedovali, aj ako sa patrí, počastovali. „Ty, a v Habu-re by sme nemohli niečo spraviť? Výstavu umelcov. Aj guláš navaríme,“ povedal prezieravo. „Vieš, Michal, aj by sme mohli, ale keď nás všade volajú a umelcov je veľa. Od Číny cez Izrael, Kuvajt až po Argentínu.“ Tuším bol vtedy u nás umelec z Argentíny alebo Kuby? A Michal na to: „Hádam sa nepohryzú. Moslimke prekrstíme mäso na rybu a Židovku vytancujeme“.
 

A stalo sa. Objednali sme autobus zo Sniny do múzea Andyho a potom do Habury. Prišli aj džípy, aby starších vyviezli, i Dušan otočil dvakrát i starosta spieval a tancoval s Bulharkou a Rumunkou, i mne nebolo treba dvakrát hovoriť. A tak sa rozkrútil kolotoč tancov nad Haburou. Prípitky nemali obdobu. Predbiehali sa v nich aj starosta aj podnikateľ Dušan i harmonikár Boris hral o stošesť. Aj náš hostiteľ Michal, na ktorého si s odstupom času spomínam a pripíjam v Bratislave. Na zdravie, Michal Goroľ, priateľ, partner, sponzor, vnímateľ a podporovateľ kultúry. A predsa tancovali nad Haburou Arabka so Židovkou, Bulharka s Rumunkou, Holanďan s Ukrajinkou, iba na Rusa Vladimíra sme zabudli, ktorý ako správny umelec o hlade a smäde maľoval cerkov v Labirci.
 

akad. mal. Andrej Smolák