Jakubianci zo súboru Kečera spievali i Gagarinovi

Rázovitá obec Jakubany v staroľubovnianskom okrese je typická udržiavaním a zachovávaním odevov i zvykov svojich predkov. Iba máloktorá obec sa môže pochváliť takým silným vzťahom k ľudovým tradíciám a to hneď u všetkých vekových kategórií. A práve znovuzrodenie folklórneho súboru Kečera, ktorý úspešne fungoval v Jakubanoch už v roku 1963 a reprezentoval nielen obec na celoslovenských prehliadkach i v zahraničí, je toho dôkazom. Okrem toho, že začiatkom júla súbor predviedol v miestnom kultúrnom dome neopakovateľný program, prvý septembrový víkend si ich prídu pozrieť dokonca Slováci „spoza veľkej mláky".

Slávny grécky historik Herodotos raz do svojej knihy napísal tieto slová: „ V starovekom Egvpte žije bájny vták Fénix, ktorý sa obyvateľom slnečného mesta ukazuje len raz za 500 rokov. Tento vták s orlím telom a purpurovo-zlatým perím vždy, keď zacíti blízkosť smrti, obalí sa do zámotku z myrhy, škorice a nadrú, položí sa na oltár slnka a zhorí. Zhorí, aby sa z popola opäť zrodil...." A presne ako Fénix vstal prednedávnom z popola i kedysi veľmi známy a uznávaný jakubiansky folklórny súbor Kečera.

Vznik Kečery je úzko spojený s príchodom Michala Kundľu do ZŠ v Jakubanoch v roku 1962. Ako učiteľ hudobnej výchovy totiž zistil, že má jedinečnú príležitosť k založeniu detského súboru... „Deti veľmi pekne spievali, mali to v krvi," spomína na staré časy jeho zakladateľ, „spievali na poli, pri pasení kráv, pri práci, hrách... Ten pekný spev tak bolo treba už len choreograficky upraviť a dať na javiskovú formu."

Vystúpenia

FS Kečera sa divákom po prvýkrát predstavil na okresnej súťaži v r. 1962. A jeho vystúpenie muselo byť naozaj zaujímavé, pretože si ho všimla i Hanzalová zo Strážnice spolu s J. Olejníkom a zobrali ho do svojho detského programu.

„O rok sme tam vystúpili s programom Jánske ohne, kde sme boli spropagovaní slovami, že sa predstaví Jakubianska bomba," hovorí s úsmevom M. Kundľa. Ako dodáva, od tých čias sa jemu i členom pozdvihlo sebavedomie a začali sa zúčastňovať súťaží a festivalov ako na bežiacom páse - štyrikrát Strážnica, Kamienka, Východná, folklórne prehliadky v Tatrách, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Bardejove... V roku 1965 dokonca na celoslovenskej prehliadke obsadili 1. miesto a získali aj mimoriadnu Cenu televízie.

„Veľmi dobre si spomínam aj na vystúpenie na Orlickej priehrade, kde sme spievali prvému kozmonautovi Jurajovi Gagarinovi jeho pieseň „Vylecel Gagarin..."

Úžasná však musela byť i oslava 25. výročia založenia súboru pre vlastné publikum v roku 1987, ktorá však bola nanešťastie nahraná len na magnetofónovú pásku. O niekoľko mesiacov nato absolvovali „Kečeráci" ešte vystúpenia v Užhorode a Mukačeve a v roku 1990, ako jedno z posledných, i v bývalej Juhoslávii. A to podľa M. Kundľu stálo za to: „Celé štyri dni sme spievali a tancovali pre našich rodákov v Glogove a v rozhlase priamym prenosom i pre všetkých Slovákov v iných oblastiach Vojvodiny."

Potom prišlo obdobie pauzy, kedy sa až na sporadické vystúpenie malých skupín pri rôznych príležitostiach ne- dialo nič. Po dlhšej prestávke sa však čoraz častejšie začali ozývať hlasy starších členov, že by bolo potrebné na hrať na videozáznam celý program, aby ostala živá pamiatka na existenciu súboru a aby mali z čoho čerpať aj ďalšie generácie.

Znovu v činnosti

Vo februári 1995 sa tak začalo s opätovným nácvikom. Dával sa dohromady starý, pôvodný program rozšírený o nové čísla (vianočné zvyky, veľkonočné zvyky), objavili sa dokonca nové talenty. A keďže každé čakanie má svoj koniec, prišiel 9. júl 2005 a spolu s ním trojhodinové vystúpenie v miestnom kultúrnom dome. Podľa slov prítomných bol záujem taký veľký, že sa mnohí z nich do kinosály ani nedostali a museli ho tak sledovať pri otvorenom okne zvonku... Jakubiansky folklórny súbor však približne o mesiac (v sobotu 7. septembra) čaká ešte jeden tohtoročný vrchol -svadba podľa starých zvykov pre amerických Slovákov. „Bude to však len svadba a potom krátky program pre našich rodákov z USA i ostatných tam žijúcich Slovákov počas ich voľnej chvíle. Nám by síce viac vyhovovala nedeľa, lebo by sme mali väčšiu verejnú časť, ale to je, myslím, len otázka dohody," neskrýva aj tak potešenie vedúci Kečery, ktorý by po tejto udalosti mala viesť Anna Bondrová (dospelých) spolu s Evou Faberovou (mládež).

Ako nám ešte M. Kundľa na záver prezrádza, to, že FS Kečera vôbec vznikol a on pri ňom vydržal až dodnes, vďačí predovšetkým manželke. Tá totiž nielenže stála pri myšlienke vzniku, ale bola s ním aj pri mnohých nácvikoch a pomáhala mu i organizačne zvládnuť náročnú činnosť súboru.

(mv)