Jakubianski folkloristi v USA spevom a tancom dojali rodákov

 

Osemnásti členovia  folklórneho súboru Kečera z Jakubian sa nedávno vrátili z Ameriky, kde navštívili aj našich rodákov. So zážitkami sa s nami podelil Marek Guzlej, vedúci súboru, ktorý má na starosti mladých členov od 17 do 28 rokov.

 

Cestu do Ameriky plánovali už od minulého roku. Folklórny súbor tam pozvala rodáčka z Litmanovej Anna Dzadikova Scherry. Všetko sa to začalo odletom 17. septembra.

 

Vlani takto do USA vycestoval súbor Čirčanka z Čirča. Slováci v Amerike boli nadšení z ich vystúpenia a preto sa rozhodli pozvať ďalší súbor.

 

„Pri pozvaní sa rozhodovalo medzi nami a súborom z Kamienky. Nakoniec si vybrali nás,“ povedal Guzlej.

 

Vystúpenia sprevádzali veľké emócie

„Najväčšie emócie boli, keď sme začali spievať, vtedy mali ľudia slzy v očiach. Po vystúpení chodili za nami a pýtali sa, či nepoznáme ich známych na Slovensku. Mnohí hovorili už iba anglicky, iní sa s nami snažili rozprávať po rusínsky,“ zaspomínal si Guzlej.

 

„Na jednom vystúpení bolo okolo 400 a možno aj viac divákov,“ upresnil.

 

Najdlhšie vystúpenie trvalo 2,5 hodiny v Pittsburghu, koľko ľudí ich videlo na slovenskom festivale, to si ani netrúfol povedať.

 

Tri najsilnejšie zážitky

Zo zájazdu si priniesli aj tri silné príbehy.

 

Prvým zážitkom bolo, keď navštívili kostol, kde ich už čakal kňaz s chlebom a soľou. „Požehnal nám a poprial šťastný návrat. My sme mu zaspievali Mnohaja lita. Bolo vidieť, ako veľmi ho to dojalo a ako mu tiekli slzy.“

 

Nikdy nezabudnú ani na návštevu hospicu. Tam ich už čakal jeden rodák, ktorý veľmi chcel ísť na ich vystúpenie, ale tesne pred ním sa dostal do hospicu. Veľmi si želal počuť pieseň, ktorá je, ako povedal Guzlej, akousi slovenskou hymnou v Amerike –  Červená ruža trojaká.

 

„Keď sme mu ju spievali, pridal sa nielen on, ale ešte aj ďalšie dve-tri babky. Veľmi nám každý ďakoval, že sme im priniesli kúsok domova.“

 

Guzlej pridal aj tretí zážitok: „Prišli za nami ľudia, ktorí pochádzajú zo Slovenska, a to konkrétne za jednotlivými členmi nášho súboru. Podľa mien si ich vyhľadali ich príbuzní či známi a chceli sa rozprávať. Niektorí členovia súboru sa zľakli, ako si budú rozumieť, dohovárali sa rukami-nohami, ale porozumeli si.“

 

Stretli sa aj s Kiskom

Na slovenskom festivale v Holmdeli mal folklórny súbor dva vstupy. Dokonca si na nich počkal aj prezident Andrej Kiska. Hoci ohlásili už jeho odchod, počkal až do konca ich vystúpenia.

 

„Dokonca si s nami pískal. Nakoniec sme sa s ním a s ministrom zahraničných vecí odfotografovali.“

 

Vedúci súboru pridal ešte ďalší zážitok: „Po jednom z vystúpení prišla za nami dcéra 93–ročného starčeka a povedala nám, že cestoval dve hodiny, aby nás videl.“

 

Spoznávali Ameriku

Popri všetkých vystúpeniach navštívili Pittsburgh, Harrisburgh, Washington DC, Minersville, Johnstowne i New York, videli aj Niagarské vodopády.

 

„Vystúpení by bolo aj viac, ale to by sme tam boli ešte asi doteraz. Vystúpenia boli vyčerpávajúce, ale kvôli divákom sme vždy vyšli na pódium usmiati.“

 

Vystupovali s tanečnými pásmami ako krstiny, jánske ohne, pasenie kráv, pranie na potoku, trenie ľanu, zvyky na Ondreja, rukovanie regrútov, pred svadbou vitie venca a  čepčenie. Divákom v Amerike sa asi najviac páčili krstiny a čepčenie.

 

Z Ameriky sa členovia súboru vrátili 3. októbra.

 

Eleonóra Olšavská

 

Zdroj: http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7434152/jakubianski-folkloristi-v-usa-spevom-a-tancom-dojali-rodakov.html