Ján Gdovin z Brezova lieči ľudí bylinami už tridsať rokov
Bylinkár a ochranca prírody Ján Gdovin z Brezova (okres Bardejov) oslávil v kruhu blízkych jubileum. Najväčším darčekom je jeho kniha Zachráňme prírodu, lebo plače.
GIRALTOVCE. Známy bylinkár spod duklianskeho regiónu Ján Gdovin oslavoval v marci 80 rokov.
Pri príležitosti svojich okrúhlych narodenín vydal jubilant knihu s názvom Zachráňme prírodu, lebo plače. Vyše tridsať rokov života obetoval dvom poslaniam – práci s bylinkami a pomoci ľuďom prostredníctvom fytoterapie.
Venuje sa im aj vo svojej novej publikácii, v ktorej vyjadril blízky vzťah k svojej rodnej obci, Brezovu a k okolitej prírode.
Zároveň poukazuje na liečivú silu prírody, ktorú je potrebné podľa neho ochraňovať. Uvádza príklady zo sveta, ako sa o ňu starať.
Vychádza z dlhoročných skúseností so zberom liečivých rastlín, prípravou bylinných produktov a pomocou ľuďom so zdravotnými problémami. Exkurzom do histórie vyzdvihuje význam ľudového liečiteľstva.
Ocenenia k sviatku
Kniha je spestrená fotografickým dokumentárnym materiálom, ktorý vytvoril regionálny fotograf Ladislav Lukáč a niekoľkými zábermi ho doplnil novinár František Džalai, ktorý sa podieľal aj na grafickej a textovej úprave knihy.
Vydanie pripravila Regionálna rozvojová agentúra vo Svidníku pod vedením riaditeľa Mirona Mikitu a publikovalo ju vydavateľstvo Adin, s.r.o.
K osemdesiatke mu prišli do giraltovského podniku zablahoželať desiatky priateľov a blízkych.
Boli medzi nimi aj jeho svidnícki kolegovia z Oblastnej organizácie odbojárskej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, kde je členom šestnásť rokov.
Predseda SZPB Svidník Jozef Rodák mu za pôsobenie v organizácii odovzdal medailu M. R. Štefánika II. stupňa.
Osobitne mu zablahoželal aj primátor mesta Svidník Ján Holodňák, ktorý mu udelil pamätný list. Vyvrcholením akcie bolo uvedenie jeho knihy.
Lieky nazýva jedmi
Okresný bylinkár tvrdí, že príčinou smrti je u mnohých ľudí nezdravé stravovanie a nesprávne užívanie liekov.
„Hoci sa aj čaje považujú v nadmernom množstve za drogu, sú všeobecne zdravé a je možné ich kombinovať s liekmi. Naša generácia bola vychovaná na domácej strave, dostali sme zdravý základ, a aj preto sa starší dožívajú vyššieho veku, zdravie si udržujú. Dnes zomiera hlavne veľa mladých ľudí preto, že sa nevhodne stravujú a preháňajú to s užívaním liekov,“ tvrdí Ján, ktorý neužíva žiadne lieky a lieči sa len bylinkami.
Podľa neho u detí pestujeme v súčasnosti tento návyk už od útleho detstva. Sám má zdravotné problémy, ale ako vraví, tie prichádzajú s vekom. Byliny nielen zbiera, ale si ich doma aj šľachtí vo svojej záhradke. Potom si ich nasuší a balíčkuje.
„Všetky rastliny, ktoré rastú voľne v prírode, majú silné účinky, šľachtením sa trochu zmiernia. Po celý rok sa im venujem, máčam si ruky v hline. Je to náročná práca a nedocenená, ale krásna.“
Prvoradý je podľa neho vzťah k prírode a na to, aby ľuďom vedel poradiť, potrebuje aj určité vedomosti.
„Je dobré byliny poznať, ktorá na čo je a ktorá sa môže s čím miešať. Treba ich vedieť i správne zbierať. Zbierame ich tak, aby po nás v prírode niečo ostalo, aby sa všetko naraz nevytrhalo.“
Bylinami vyliečil blízkych
Zbieraniu sa začal venovať, keď chcel pomôcť rodine v ťažkostiach.
„Začal som s bylinkami pred rokmi, keď moja mama v šesťdesiatke vážne ochorela na rakovinu. Liečil som ju bylinkami a stal sa zázrak, žila do deväťdesiatky. Takých prípadov je veľa.“
Bylinkami „liečil“ aj mnohých hlásateľov, redaktorov či spevákov. Nezabúda na najmenších.
„Deti od troch rokov môžu byť bylinkové čaje v polovičnom množstve, na rozdiel od dospelých.“
Pozná aj špeciálne recepty, napríklad na výrobu kvapiek Amara, ktoré sa už v súčasnosti bežne nevyrábajú a sú vhodné na trávenie, žalúdok, zažívacie ťažkosti a pálenie záhy.
Pripraví vám čaje každého druhu, ale aj „elixír mladosti“, takzvanú „protinádorovú šťavu“ či mastičky na rôzne ťažkosti.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 16/2016, v predaji od 26. 4. do 2. 5.
Autor: Martina Cigľárová
Zdroj:
foto
Knihu bylinkára uviedli bylinkami. J. Gdovin (v str.) a krstní František Džalai a Miron Mikita.
Foto: LL
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
- Moja Paraska v postely lipša jak jej kamaratky, ne mať pryčinu na nych žarlyty/revnuvaty...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať