Ján Kaliňák hodnotí prvý ročník súťaže autorskej rusínskej populárnej hudby

„Realizácia nahrávok v rozhlase je komplikovaná a takmer nemožná“

Prvý ročník celoslovenskej súťaže autorskej rusínskej populárnej hudby vo Svidníku so skratkou RUS POP music Svidník 2006 sa konal 17. novembra v minulom roku na základe projektu Ministerstva kultúry SR pre národnostné menšiny. Prvý ročník zhodnotil autor a riešiteľ projektu Ján Kaliňák.

„Rusíni nemajú vytvorené žiadne podmienky na tvorbu a popularizáciu rusínskej modernej hudby a uvedomili si, že ani mať nebudú, kým si rusínsku populárnu autorskú hudbu sami nevytvoria. Avšak ako národnostná menšina, ktorá nemá svoj materský štát, Rusíni nemajú vytvorené žiadne podmienky na vlastnú tvorbu ani v jednom štáte, v ktorom žijú. Z toho dôvodu Rusínska obroda na Slovensku vytvorila projekt, ktorého cieľom je každoročne vyhľadávať autorov textov, melódií, aranžmánov autorských melódií, počítačových expertov na programovanú muziku, schopných a kvalitných hudobníkov a spevákov, ktorí by boli ochotní sa podujať na vlastnú tvorbu populárnej hudby v rusínskom jazyku,“ informoval Ján Kaliňák.

Cieľom tvorby rusínskej piesne je účasť autorov a interpretov piesní na súťaži, ale aj na koncertoch rusínskej populárnej hudby a hlavne je potrebné vytvorené piesne nahrať v požadovanej kvalite v Slovenskom rozhlase, aby vysielal tieto piesne v programe pre rusínske obyvateľstvo, namiesto ukrajinských, anglických, slovenských piesní a pod. Tým by sa povzbudzovalo sebavedomie Rusínov na svoju národnosť a kultúru.

„Realizácia nahrávok v rozhlase je komplikovaná a takmer nemožná, pretože Slovenský rozhlas nie je zatiaľ pripravený po organizačnej stránke, po stránke náplne práce rozhlasu, ani po finančnej stránke na nahrávanie a šírenie vlastnej autorskej tvorby a tak je odkázaný na anglickú a inú kupovanú muziku. Tento stav Slovenského rozhlasu považujeme za veľký celospoločenský hendikep v šírení kultúrnych hodnôt na území Slovenska, ale aj na úseku riadenia Slovenského rozhlasu vôbec. Slovenský rozhlas zabudol, že je slovenský a rusínska redakcia zabudla, že je rusínska.

Na tento nedostatok v riadiacej činnosti Slovenského rozhlasu sme prišli iba vďaka realizácii tohto projektu, keď sme sa dostali do kontaktu s riadiacimi pracovníkmi Slovenského rozhlasu a jednali o nahrávaní a vysielaní autorských rusínskych piesní,“ doplnil Ján Kaliňák. Podľa neho je veľmi zlé, ak v kultúre prevládajú plytké požiadavky na zisk nad historicky významnými požiadavkami na vznik vlastnej autorskej národnej tvorby a podpory vlastnej národnej kultúry a hrdosti na vlastný národ a jeho kultúru. „Je to veľmi zložitá úloha závislá od množstva postupných krokov. V skutočnosti pre vznik vlastnej národnej tvorby je nedostatok textárov a hudobníkov ochotných tvoriť a v slovenskom rozhlase je nedostatok pracovníkov zanietených za národnú tvorbu s úprimným záujmom pestovania národnej hrdosti u Slovákov, Rusínov aj iných národnostných menšín. Význam rozhlasu tým poklesol z národnej mediálnej inštitúcie na pouličného, národne bezmenného, tovarového obchodníka v rezorte kultúry. V rusínskej identite by sme až takú degradáciu národnej kultúry nechceli dopustiť.“

Realizácia projektu bola komplikovaná aj tým, že projekt realizujú ľudia amatéri, vo voľnom čase, po pracovnej dobe, dobrovoľne. Napriek týmto prekážkam a ťažkostiam sa začala pripravovať súťaž už od začiatku roka 2006, a to oslovením skladateľov textov a hudby. „Mnohých bolo potrebné presviedčať, že to zvládnu, vyžadovalo si to osobné návštevy u skladateľov, cestovanie na vlastné náklady. Vyžadovala sa metodická pomoc hlavne pri aranžovaní piesní a pri tvorbe hudobných podkladov na CD nosičoch. Mnoho hodín nezaplatenej práce bolo strávených pri elektrických klavíroch napojených na počítače. Mnohé skúšky so spevákmi, transponovanie hudby do vhodných stupníc podľa hlasového fondu spevákov. Technické zabezpečenie ozvučenia súťaže. Zabezpečovanie členov poroty, vytvorenie systému hodnotenia autorskej tvorby, vytvorenie tlačív na prihlášky, uzatvorenie dohôd o výkone autorskej činnosti, jednania s predstaviteľmi rozhlasu o účasť v porote a ďalších perspektívach autorských piesní. Pozvánky, scenár, výzdoba, emblém, znelka, organizačné zabezpečenie súťaže boli predmetom častých porád a jednaní. To všetko po pracovnej dobe,“ ozrejmil Ján Kaliňák problémy, s ktorými sa organizátori projektu borili.

Do realizácie celého projektu bolo zapojených 45 osôb. Do súťaže sa prihlásilo 29 novovzniknutých autorských rusínskych piesní. Na prvý ročník je to veľký úspech. Na 29 piesňach autorsky pracovalo 27 osôb. Boli hodnotené texty, melódia, hudobné aranžmány, hudobné výkony, spevácke výkony a celkový dojem. Z každej kategórie boli ocenené tri miesta. Poobede boli skúšky a nastavovanie aparatúry. Vo večerných hodinách bola súťaž. Sala kultúrneho domu vo Svidníku bola plná. Mládež bola nadšená a interpretov živo podporovala. „Zástupcovia rozhlasu prisľúbili, že v roku 2007 zabezpečia finančné prostriedky na nahranie piesní v štúdiu a zriadia súťaž - rebríček rusínskej populárnej hudby. Toto sa zatiaľ nerealizovalo,“ uzavrel Ján Kaliňák.

(pn, jk)