Je blízkosť hranice s Ukrajinou príležitosťou alebo bariérou pre rozvoj slovenského prihraničného územia?

Stav pripravenosti regiónu Slovenska hraničiaceho s Ukrajinou (do 50 km od hranice) na rozvoj prostredníctvom spolupráce s Ukrajinou bol predmetom 11- mesačného prieskumu Karpatského rozvojového inštitútu. Pozornosť bola sústredná na faktory pripravenosti na rozvoj, ktoré súvisia so spravovaním územia. Šlo o posúdenie schopnosti inštitucionálneho rámca (tvoreného najmä samosprávami, regionálnymi rozvojovými agentúrami, neziskovými organizáciami, vzdelávacími nštitúciami a pod.) podporovať rozvoj spolupráce s Ukrajinou, rozsahu a stupňa zapojenia podnikateľov do rozvoja, strategického dôrazu na spoluprácu s Ukrajinou na úrovní miestnych a regionálnych samospráv, úrovne a kvality už existujúcej spolupráce s Ukrajinou a rozsah a účinnosti využívania nenávratných finančných zdrojov na podporu a realizáciu aktivít zameraných na spoluprácu s Ukrajinou.

 

Na základe výsledkov prieskumu je možné konštatovať, že stav pripravenosti na rozvoj regiónu prostredníctvom spolupráce s Ukrajinou nie je dostatočný v žiadnom zo skúmaných faktorov. Je potrebné, aby sa mestá v prihraničnom regióne stali lídrami a iniciátormi rozvoja s dôrazom na spoluprácu s Ukrajinou a aby si na to vytvorili priaznivé prostredie. Prieskum ukázal, že v súčasnosti svoje rozvojové činnosti zameriavajú viac menej výlučne na svoj kataster a prakticky v žiadnom zo skúmaných rozvojových dokumentov (Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja 16 miest) nie je priorita kladená na rozvoj či umožňovanie spolupráce s Ukrajinou a ani pri cielených rozhovoroch ich zástupcovia nepovažovali blízkosť hranice s Ukrajinou za konkurenčnú výhodu. Pomerne zarážajúce bolo zistenie, že chýbajú rozvinuté systematické fungujúce podnikateľské aktivity v rámci prihraničného regiónu, a to tak smerom na Ukrajinu ako aj opačným smerom, a častokrát aj vedomosti a informácie na ich nadviazanie a udržiavanie. Ukazuje sa,  že bude nutné vytvoriť mechanizmus pre poskytovanie kvalitných poradenských služieb v regióne, a to tak pre podnikateľov ako aj pre verejnú správu a ďalšie subjekty (defragmentáciou, koordináciou, špecializáciou a posilnením odbornosti ich poskytovateľov).

 

Existujúci rozsah a kvalita cezhraničnej spolupráce v súčasnosti trpí nedostatkom zdrojov, motivácie a iniciatív a jej  zameranie a rozsah sa tak mení podľa momentálne dostupných nenávratných finančných zdrojov. Nenávratné finančné zdroje, v regióne považované za kľúčové pri financovaní rozvoja prostredníctvom cezhraničných aktivít spolupráce s Ukrajinou, nie sú efektívne ani účinne využívané - počet už realizovaných projektov je nízky, s minimálnym dopadom na trvalý rozvoj regiónu. Rovnako minimálna je úroveň vzájomnej informovanosti o projektoch a chýba aj systém koordinácie podávania, odmeňovania a implementácie projektov.

 

Rozvoju regiónu prostredníctvom spolupráce s Ukrajinou by významne pomohlo cielenejšie zameranie nenávratných finančných zdrojov, najmä však ich koordinované využívanie formou na seba nadväzujúcich projektov, odvíjajúcich sa od skutočných potrieb územia. Napriek tomu, že sú notoricky známe obmedzenia pre rozvoj spolupráce prihraničného územia Slovenska s Ukrajinou, samotné možnosti a potenciál pre spoluprácu sú stále veľmi veľké. Prieskum ukázal, že existuje viacero opatrení na miestnej a regionálnej úrovni na zlepšenie súčasného stavu, ktoré si nevyžadujú časovo a finančne náročné kroky, resp. si nevyžadujú ingerenciu z národnej úrovne. Ide predovšetkým o nárast uvedomenia prospešnosti spolupráce, zmenu prístupu, viac vedomostí a skúseností, či zmenu spravovania na miestnej či regionálnej úrovni v prospech rozvoja cezhraničnej spolupráce priamo v danom území.

Ing. Alena KOZLAYOVÁ,
Ing. Erika LEPEŇOVÁ,
Karpatský rozvojový inštitút, Košice