Jediná slovenská škola v Poľsku o rok skončí

Jediná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Poľsku na budúci rok končí. Dôvodom je nedostatok prváčikov. Slovenský jazyk sa od budúceho školského roku bude v obci Nová Belá, kde jediná škola svojho druhu stojí, vyučovať už iba ako nepovinný predmet.

Pedagóg Dominik Surma je slovenskej národnosti. V škole v Novej Belej učí dvadsiaty rok slovenský jazyk a telesnú výchovu. Zároveň je zástupcom riaditeľa pre slovenské triedy. Začiatok tohto školského roka má preňho trpkú príchuť. Kvôli malému počtu detí v slovenských triedach na budúci rok skončí jediná základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Poľsku. O prácu tak prídu minimálne dvaja učitelia.

Kedysi to bolo naopak
"Túto školu otvorili v roku 1945 a odjakživa bola s vyučovacím jazykom slovenským. Neviem si predstaviť, že to tak od budúceho školského roka nebude," hovorí so smútkom v hlase dlhoročný kantor.

Žiaľ, čísla nepustia. Vlani sa do slovenských tried neprihlásilo ani jedno dieťa, v tomto roku to boli tri, ale to na otvorenie samostatnej triedy nestačilo. V škole, kde sa v šiestich ročníkoch učí spolu 140 žiakov, je v slovenských triedach iba 18 detí. "V treťom ročníku máme dvoch, vo štvrtom piatich, v piatom štyria, v šiestom ročníku sedem žiakov," vyratúva zástupca riaditeľa.

S nostalgiou spomína na časy, keď bolo v škole viac slovenských ako poľských detí. "Pamätám sa, a nie je to tak dávno, že dva ročníky poľských detí sa učili v jednej triede," pripomína otec dvoch detí, ktoré tiež vyštudovali v slovenskej triede. Jeho dcéra dokonca v slovenskom jazyku maturovala. Teraz je to naopak. Slovenské deti z viacerých ročníkov sú vzájomne pospájané. Tretiaci sa učia so štvrtákmi, piataci so šiestakmi. A spočítať ich môžete na prstoch dvoch rúk.

Chýba národná hrdosť
Dôvodov, prečo škola s vyučovacím jazykom zanikne je niekoľko. Surma poukazuje na štyri hlavné. "Chýba výchova k národnej hrdosti v rodinách. Po druhé, veľkou konkurenciou slovenčiny sú západné jazyky, najmä angličtina a nemčina. Po tretie, tým, že sa do slovenských tried hlási málo žiakov a sú zmiešané dva ročníky dohromady si rodičia myslia, že kvalita výuky je horšia. No a po štvrté, musím povedať, že nám nepomáha ani Slovensko. Napríklad nechcú prijímať žiakov na stredné a vysoké školy," vyratúva poľský Slovák, ktorý vyštudoval v Bratislave. Dodáva, že nepomohla ani školská reforma, ktorá rozdelila ročníky na 1 až 6 a 7 až 9.

To, že zanikne škola s vyučovacím jazykom slovenským, sa nepáči ani rodákovi z Novej Belej Jánovi Kurnatovi: "Som Slovák. Hrdo sa hlásim k tomuto národu. Veď celú rodinu mám na Slovensku. Keď sa nebude učiť po slovensky v škole, budú musieť deti učiť ich rodičia."

Slovákov čoraz menej
U našich severných susedov sa momentálne k slovenskej národnosti hlási približne 2 000 ľudí. Väčšina z nich žije v obciach, ktoré pred druhou svetovou vojnou patrili vtedajšej Československej republike. Časť z nich býva v Sliezsku a Krakove, kde má sídlo aj spolok. Slovenský jazyk sa okrem Novej Belej vyučuje na základných školách v Krempachu, Niedzici, Kacwine, v Jurgowe a v gymnáziách (ekvivalent nášho druhého stupňa - poznámka redakcie) v Krempachu, Nižných Lapzsoch a Bialke Tatranskej, avšak ako nepovinný predmet.

Slovákov je však čoraz menej. Väčšina sa dobrovoľne včlenila do majoritného obyvateľstva. Jeden príklad za všetky. Pred 50 rokmi bol v Novej Belej percentuálny pomer Slovákov voči Poiakom 90 ku 10, dnes je to 20 ku 80.

Oliver Ondráš