Jediný moskovský vodca, ktorý ustúpil 

Gorbačov sa dostal k moci pred 40 rokmi, vďaka nemu máme slobodu 

Zbyněk Petráček 

Stojí teraz za to hovoriť o Michailovi Gorbačovovi? Zrejme nie. Pre zarytých antikomunistov bol jednoducho boľševik, v podstate rovnaký ako tí pred ním. Pre zarytých rusofilov či komunistov bol de facto zločincom, ktorý pochoval Sovietsky zväz. O tom sa nemusíme hádať. Dôležitejšie je niečo iné. Gorbačov bol posledným „veriacim komunistom“ pri moci. Veril v komunizmus ako univerzalistickú ideu. Veril, že jeho prejavom nemusí byť strach dovnútra (policajný štát) alebo navonok (agresívna superveľmoc, ktorá si do svojej sféry vplyvu berie čoraz viac územia). A jeho víziou bol oveľa slobodnejší režim než ten, ktorý nám vládol za normalizácie a ktorý privádzal do šialenstva husitov a Jakeša. 

Dnes si pripomíname 40 rokov od zvolenia Michaila Gorbačova za generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. To je už len krôčik od histórie. Pre nás je dôležitejšia iná vec. Bolo to druhýkrát od roku 1945 a naposledy v histórii, keď väčšina Čechov s nádejou vzhliadala k moskovskému vodcovi. Dnes si na to spomínajú už len tí, ktorým je okolo päťdesiatky a viac. Ale pozor, toto nie je len výlet do histórie. Dosť ľudí dnes bagatelizuje ruskú - Putinovu - inváziu na Ukrajinu. Bez problémov ich nájdeme aj na Slovensku. Erik Kaliňák, europoslanec a poradca premiéra Fica, povedal, že ak by Rusi na Ukrajine došli až k Užhorodu, Slovensko by malo „konečne spoľahlivého suseda“, spoľahlivejšieho ako Ukrajina. Ficov minister obrany Robert Kaliňák zase povedal, že obrana proti ruskej invázii je vlastne kontraproduktívna, pretože „keď Rus odíde, tak vždy odíde“. 

Hlasy tohto typu, hoci nie z takých vysokých pozícií, zaznievajú aj u nás. Preto je užitočné osviežiť si niekoľko vecí. To, čo povedal minister obrany Kaliňák, je skutočne pravda. Ale pravda to bola len za Michaila Gorbačova. Gorbačov bol jediným vodcom v Moskve, ktorý prinútil armádu a štát, aby sa stiahli z krajín, ktoré Moskva tak či onak - hrajúc sa na osloboditeľa od nacizmu, priameho okupanta alebo podnecovateľa invázie - získala do svojej sféry vplyvu. Bol to Gorbačovov Sovietsky zväz, ktorý sa vojensky stiahol najprv z Afganistanu, potom zo strednej Európy vrátane Československa, potom z Pobaltia atď. Nestratili sme mier, ale získali sme slobodu. Na konci studenej vojny opustil cudzie územie len Gorbačov.

Často sa opakuje, že studenú vojnu vyhral Západ, že Moskva bola de facto ozbrojená. To je pravda. Ale keby bol na mieste moskovského vodcu niekto iný ako Gorbačov, slobodu by sme tak rýchlo a hladko nezískali. Priznajme si to. Takže ešte raz, nielen pre ministra Roberta Kaliňáka. Argument „raz odíde Rus, vždy odíde Rus“ je silne prekrútený. Platil - ak nepočítame november 1945, keď Červená armáda po druhej svetovej vojne opustila Československo - výlučne za Michaila Gorbačova. 

Zničil moje životné dielo, povedal Gorbačov o Putinovi podľa novinára 

My sa svojho nevzdáme. 
Ale čo to vlastne je? Práve preto Gorbačov tak leží Vladimírovi Putinovi v žalúdku. Nie je náhoda, že prezident Putin považuje cára Mikuláša II. a Michaila Gorbačova za najhorších ruských vodcov. Putin je veľkým fanúšikom geografie a máp a pri hodnotení vodcov vychádza z máp, teda z vývoja územia na nich. Pozrite si historické mapy a zistite, kde boli hranice Ruska na začiatku vlády Mikuláša II (1894) a po nej (to, že Poľsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva získali slobodu, je pre Putina mínus). Pozrite sa, kde boli hranice sféry vplyvu Moskvy na začiatku Gorbačovovej vlády (1985) a po jej skončení (1991). Nebyť Gorbačova, zdôvodňuje Putin, Moskva by nestratila Pobaltie, Ukrajinu, stredoázijské či kaukazské republiky ani strednú Európu od Poľska cez Československo až po Bulharsko. 

To nie sú len výmysly. Putin - a značná časť Rusov - to má jednoducho v hlave. Nedávno na otázku matky vojaka zabitého počas „špeciálnej vojenskej operácie“ povedal, že na Ukrajine Rusko rozhodne neustúpi: „Nepotrebujeme nič cudzie, ale svojho sa nevzdáme.“ To je podstata veci. Nevzdávame sa toho „nášho“. Ale ako presne definujeme „naše“? Myslí sa tým časť Donbasu a Krymu? Celý Donbas? Celú Ukrajinu? Alebo snáď všetko, čoho sa Michail Gorbačov vzdal - podľa Putina neuvážene, dokonca zločinne? V tejto otázke stále panuje neistota. A ak niekto hovorí, že takéto uvažovanie je len prejavom západnej hystérie, je užitočné pripomenúť, čo sa z Moskvy ozývalo ešte v prvej polovici februára 2022: že strašenie ruskou inváziou na Ukrajinu je len prejavom západnej hystérie. Nad tým všetkým sa môžeme zamyslieť pri príležitosti 40. výročia nástupu Michaila Gorbačova k moci. 

Predstava „veriaceho komunistu“ dnes väčšine ľudí pripadá smiešna. V skutočnosti sa mohla zdať smiešna aj cynickým normalizačným orgánom v Československu v roku 1985, vtedajšej štátostrane a jej kádrom. Dnes už nemá zmysel pýtať sa, čo si o Gorbačovovi myslela Kateřina Konečná, líderka KSČM a strany Stačilo! V tom čase mala štyri roky. Pre niektorých by však bolo zaujímavé vedieť, čo si myslel jej otec, poľnohospodársky tajomník Okresného výboru Komunistickej strany Československa v Novom Jičíne. Nemal už vtedy obavy o svoje privilégiá? Nenadáva dnes na Gorbačova, podobne ako Putin?

zdroj:
https://www.lidovky.cz/nazory/michail-gorbacov-robert-kalinak-erika-kalinak-sovetsky-svaz-perestrojka.A250311_140927_ln_nazory_lgs

foto: Michail Gorbačov, perestrojka.
zdroj: https://ed-glezin.livejournal.com/1107585.html