Jevgenij Sabov, gréckokatolícky kňaz, pedagóg a rusínsky kultúrny činiteľ

1. 10. 1859 sa narodil v obci Verb’jaž (dnes Ukrajina) Jevgenij (uvádzaný aj Jevmenij) Sabov, gréckokatolícky kňaz, pedagóg a rusínsky kultúrny aktivista. Študoval na gymnáziách v Užhorode, Mukačeve, Prešove a Levoči. Absolvoval užhorodský duchovný seminár, potom pôsobil ako profesor ruského jazyka na užhorodskom gymnáziu. Napísal populárne učebnice, či už gramatiky, alebo dejín rusínskej literatúry. Jeho „christomatija“ bola dlhú dobu jediným zdrojom poznania rusínskej literatúry. Ako jeden z prvých deklaroval svojbytnosť Rusínov, ich odlišnosť od východných slovanských národov – od Rusov a Ukrajincov. Bojoval za zachovanie rusínčiny ako osobitného vyučovacieho predmetu na stredných školách. Tento boj prehral a odišiel na farnosť do Sevľuše (dnešný Vinohradiv na Ukrajine). Od roku 1917 bol arcidekanom v Ugoči. Po pripojení Podkarpatskej Rusi k ČSR ostro vystúpil proti nasadzovaniu ukrajinských emigrantov do škôl a kritizoval činnosť proukrajinského spolku Prosvita. Spoluzakladal a stal sa čestným predsedom Spoločnosti A. Duchnoviča. V konkurenčnom jazykovom boji prepožičal svoje meno ďalšej jazykovej učebnici rusínskeho jazyka – gramatike určenej pre stredné školy Podkarpatskej Rusi vydanej v roku 1924, ktorej skutočným autorom bol však haličský rusofil Alexander Grigoriev. No rovnakým spôsobom postupovala aj ukrajinská strana, keď gramatiku podpísanú Augustínom Vološinom zostavil v skutočnosti ukrajinský haličský emigrant Ivan Paňkevič. Sabov vydal okrem iného aj zaujímavé spomienky na obdobie Rakúsko-Uhorska. V júni 1930 sa odohral atentát, ktorý naňho spáchal člen ukrajinskej teroristickej organizácie UVO, následkom čoho sa ťažko zranil. Zomrel 3. 11. 1934 v obci Vinohradovo, ktorá bola v tom čase na území ČSR, dnes je to Vinohradiv na Ukrajine.

Autorka textov: Táňa Rundesová