Jozef Kriško, plukovník rusínskeho pôvodu, účastník najtvrdších bojov na Dukle

22. 11. 1909 sa narodil vo Vyšnom Orlíku vo Svidníckom okrese Jozef Kriško, vojak, významný účastník najtvrdších bojov na Dukle. Po okupácii Československa a vzniku slovenského štátu utiekol a ilegálne prekročil hranice do ZSSR. Zatkli ho orgány sovietskej tajnej služby NKVD a odsúdili na tri roky do gulagu. V roku 1942, keď sa dozvedel o budovaní československej vojenskej jednotky na území ZSSR, sa prihlásil do jej radov. Bojoval pri oslobodzovaní Kyjeva, kde bol ťažko zranený. Zúčastnil sa na bojoch na Dukle, kde sa vyznamenal v bitke o kótu 534 i v samotnom Duklianskom priesmyku. Po prekročení hraníc ho pri Vyšnom Komárniku opäť ťažko zranili, potom sa takmer tri mesiace liečil v Kyjeve. Od januára 1945 bol veliteľ práporu pre výcvik nováčikov v Humennom. V tejto funkcii pokračovala jeho ďalšia bojová cesta v hodnosti kapitána cez Moravu až do Prahy. Hoci ako príslušník československého armádneho zboru odhodlane bojoval za oslobodenie, osud mu neprial. Po februárovom prevrate 1948 sa naň a ďalších odbojárov vykonštruovala protištátna činnosť známa ako spiknutie tzv. příbramskej skupiny. Odsúdili ho na tri roky, ale aj po odsedení ho režim naďalej prenasledoval. V roku 1950 mu bez rozsudku odobrali hodnosť kapitána a degradovali ho na vojaka. Pracoval už len ako stavebný robotník. Robil najpodradnejšie práce, zamietli mu aj invalidný dôchodok navrhnutý lekárskou komisiou. Spravodlivosť prišla po zmene režimov v Československu v roku 1989. Bol rehabilitovaný a povýšený do hodnosti plukovníka v zálohe. V kraji pod Duklou sa 4. 10. 1992 zúčastnil na oslavách 48. výročia operácie na Dukle a vo Svidníku, kde bol členom oficiálnej delegácie ministerstva národnej obrany aj Českého zväzu bojovníkov za slobodu. Dostal mnohé vysoké vojenské vyznamenania a medaily. Zomrel 16. 10. 1993 v Prahe.

Autorka textov: Táňa Rundesová