Jozef Lauruský a jeho fotografická CESTA za poznaním Boha

Fotograf – dokumentarista Jozef Lauruský, rodák z malebnej dedinky Ruské umiestnenej na pomedzí troch štátov (Poľsko, Ukrajina, Slovensko), dedinky, ktorá vymizla z mapy Slovenska v dôsledku výstavby vodného diela v Starine, dedinky, ktorá prostredím, prírodou, zvykmi, rituálmi a životom svojich obyvateľov kreovala dušu citlivého a vnímavého chlapca cez rozprávky, piesne a modlitby mamy i cez životné príbehy a osobný statočný postoj otca.

Tieto devízy vložil do vlastného života i fotografickej tvorby, ktorá sa stala jeho osobným i osobnostným vyznaním v komunikácii so svetom i sebou samým. V zobrazovaní krajiny a ľudí, ktorí ho sprevádzajú na ceste života. Na ceste, na ktorej nie je nikdy sám. Vníma prítomnosť Stvoriteľa v ľuďoch, ktorí ho obklopujú, v životných situáciách, v láske, radosti i bolesti, v tichu, pokore a uvažovaní o zmysle svojej úlohy v mozaike sveta. Cíti posvätnosť, jedinečnosť i obmedzenosť času, v ktorom má naplniť svoje poslanie. Verný svojmu vnútornému presvedčeniu a náboženskému cíteniu hľadá často nezachytiteľný okamih, ktorý ho spája s Transcedentnom v snahe prekročiť zobrazované klišé. Momenty výrazu oduševnených tvárí ponorených do modlitby, žehnajúce ruky kňaza, zábery z náboženských obradov, pútí, ekumenických stretnutí, ale i takmer „apokalyptických“ pohľadov na zanikajúcu dedinku svojho detstva, keď sa v zábere oproti sebe stretnú buldozér, zvyšky drevených trámov a kríž s korpusom alebo kríž uprostred snehom zaviatych opustených domov s porozbíjanými oknami. Tieto fotografie sú už ponorené do inej obsahovej roviny a prvotný vnem je iba opisný.

Čiernobiela škála väčšiny vystavovaných prác ponúka divákovi meditáciu a vlastné dotvorenie vnímaného zážitku. Lauruského tvorba reflektovaná cez emocionálny náboj a osobnú angažovanosť tak nenásilne vedie vnímateľa do hodnotového sveta, ktorý ho sprevádza a kultivuje. V čase veľkonočnej prípravy a slávenia pre kresťanov najdôležitejšieho tajomstva Radostnej zvesti je Lauruského fotografická výpoveď dôvodom pre naše stíšenie. Výstava sa koná v Átriu Teologickej fakulty KU v Košiciach, jej spoluorganizátorom je Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom.

Jozef LAURUSKÝ
Narodil sa 28.10.1953 v Ruskom. Povolaním automechanik, fotografuje od roku 1972. V rokoch 1980-1983 absolvoval trojročný fotografický program diaľkovej školy fotografie pri Okresnom osvetovom stredisku v Humennom. V rokoch 1988 – 2005 sa fotografii venoval profesionálne. Po roku 2000 sa začal zapájať do rozsiahlejších domácich i zahraničných fotografických projektov.

Žije v Humennom. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení v súťažiach celoštátneho charakteru.  Prínos tvorila jeho účasť v projektoch: Presídľovanie a výstavba vodnej nádrže v Starine ( 1982 – 1987 ),  Warholova ulica( 1988), Portréty miest ( Przemyśl, Ľvov, Humenné – 2000 ), Umelci (2002, 2003), v roku 2007 bol cyklus jeho fotografií zahrnutý do výstavnej a publikačnej aktivity Slovenskej národnej galérie v Bratislave pod názvom: Stratený čas? Fotografický dokument na Slovensku v rokoch 1969 – 1989. Absolvoval niekoľko autorských výstav v Humennom, Bardejove, Snine, Michalovciach, Przemyśli, Egeri. V roku 2010 skompletizoval a vystavil rozsiahly autentický dokumentárny príbeh o rodnej dedine pod názvom Svedectvo spod Pľaše, v ktorom priniesol sugestívnu výpoveď o hraničnej situácii v živote jednotlivcov i celej dedinskej komunity v čase ich „vykoreňovania“ ale aj o ich návratoch na pôvodné miesta. Venuje sa portrétnej, reportážnej a krajinárskej tvorbe. Viac ako 20 rokov sústreďuje svoju pozornosť na sakrálne témy, ktoré vo vystavenom celku a autorskom komplexe predstavuje verejnosti po prvýkrát.

Mária Mišková