Jubilujúca Mária Girová-Vasková
GIROVÁ, Mária, *11.09.1943, Ruské (vysídlená obec), okr. Snina, kultúrna dejateľka, národná poétka, speváčka a aktívna dopisovateľka do rusínskej periodickej tlače a rádia. Jej poézia vyšla v zborníkoch "Trňová ruža" (2002), Rodné hniezdo (2008) a Spomienky srdca (2022).
*******
Archív (2008)
Tvár, ale hlavne hlas Márie Girovej - Vaskovej (1943), rodáčky z Ruského, obce od 80-tych rokov zaradenej k ďalším šiestim vysídleným kvôli Starinskej priehrade, sa za svojho života pohybovali v oblasti kultúry. Nielen v samotnej Snine, kde po vysídlení našla nové bydlisko, ale i v celom tunajšom regióne. Celý svoj zrelý život pracovala ako aktívna profesionálna kultúrno-osvetová pracovníčka až do roku 1993, kedy odišla do predčasného dôchodku.
Naskytla sa jej takto príležitosť byt' v kontakte s deťmi, mládežou i dospelými v oblasti záujmovo-umeleckej tvorivosti. Zakladala a viedla ľudové spevácke kolektívy, v ktorých aj sama účinkovala. Rada spomína na kolektívy Stakčínčanka, Starinčanka, Sninčanka, Dúbravka a Javorina. Neraz sa s nimi prezentovala nielen doma, ale aj v zahraničí, v susednom Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Pre propagáciu osvety zo svojho prostredia rada spolupracovala so Slovenským rozhlasom a jeho Národnostno - etnickým vysielaním, prispievala do regionálnych národnostných novín, ba vlastne stále je v tejto oblasti aktívna o čom svedčia Ľudové noviny, časopis Rusín, Inforusín, Rusínsky národný kalendár či Rusínsky literárny almanach. Za túto svoju prospešnú činnosť dostala v 80-tych rokoch minulého storočia ocenenie od Slovenského zväzu novinárov a Slovenského úradu pre tlač a informácie v Bratislave. Popritom sa M. Girová venuje písaniu vlastnej poézie a prózy. Hlavné motívy, ktoré ju inšpirujú, sú problémy obyčajného človeka, planéty, ale sú to aj jej osobné zážitky. Je to napríklad ťažko znášaná otázka vysídlenia z rodiska, strata najdrahšej osoby matky a nakoniec i strata práce ktorú ľúbila. Aktívne sa venuje aj spoločenskému životu. Vykonávala funkciu predsednícky Okresnej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku v Snine. V súčasnosti je na čele Okresnej organizácie rusínskeho kultúrneho spolku Alexandra Duchnoviča v Snine. Tieto, ale aj ďalšie témy a životné cesty Márie Girovej, sú zobrazené v jej básnickom debute rusínskej národnej poézie pod názvom „Rodné hniezdo", ktorá vyšla práve teraz v auguste. O vydanie zbierky sa zaslúžilo občianske združenie Rusín a Ľudové noviny v Prešove. Aký je odkaz autorkinej knihy? Autorka ju adresuje hlavne obyčajnému človeku, svojim rodákom z Ruského i celej Starinskej doliny, tam, kde žijú dobrí, pracovití ľudia so širokým srdcom a kedysi s prázdnymi peňaženkami. Kraj niekedy zabudnutý Bohom i ľuďmi, jej rodné hniezdo, je podľa Márie Maľcovskej, zostavovateľky knihy, rusínstvo, ako fenomén znovuzrodeného, zabudnutého i utláčaného národa. Poézia prvej vydanej zbierky Márie Girovej - Vaskovej spája ľudí veriacich v dobro.
(jk)
*******
Archív (2008)
Tvár, ale hlavne hlas Márie Girovej - Vaskovej (1943), rodáčky z Ruského, obce od 80-tych rokov zaradenej k ďalším šiestim vysídleným kvôli Starinskej priehrade, sa za svojho života pohybovali v oblasti kultúry. Nielen v samotnej Snine, kde po vysídlení našla nové bydlisko, ale i v celom tunajšom regióne. Celý svoj zrelý život pracovala ako aktívna profesionálna kultúrno-osvetová pracovníčka až do roku 1993, kedy odišla do predčasného dôchodku.
Naskytla sa jej takto príležitosť byt' v kontakte s deťmi, mládežou i dospelými v oblasti záujmovo-umeleckej tvorivosti. Zakladala a viedla ľudové spevácke kolektívy, v ktorých aj sama účinkovala. Rada spomína na kolektívy Stakčínčanka, Starinčanka, Sninčanka, Dúbravka a Javorina. Neraz sa s nimi prezentovala nielen doma, ale aj v zahraničí, v susednom Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Pre propagáciu osvety zo svojho prostredia rada spolupracovala so Slovenským rozhlasom a jeho Národnostno - etnickým vysielaním, prispievala do regionálnych národnostných novín, ba vlastne stále je v tejto oblasti aktívna o čom svedčia Ľudové noviny, časopis Rusín, Inforusín, Rusínsky národný kalendár či Rusínsky literárny almanach. Za túto svoju prospešnú činnosť dostala v 80-tych rokoch minulého storočia ocenenie od Slovenského zväzu novinárov a Slovenského úradu pre tlač a informácie v Bratislave. Popritom sa M. Girová venuje písaniu vlastnej poézie a prózy. Hlavné motívy, ktoré ju inšpirujú, sú problémy obyčajného človeka, planéty, ale sú to aj jej osobné zážitky. Je to napríklad ťažko znášaná otázka vysídlenia z rodiska, strata najdrahšej osoby matky a nakoniec i strata práce ktorú ľúbila. Aktívne sa venuje aj spoločenskému životu. Vykonávala funkciu predsednícky Okresnej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku v Snine. V súčasnosti je na čele Okresnej organizácie rusínskeho kultúrneho spolku Alexandra Duchnoviča v Snine. Tieto, ale aj ďalšie témy a životné cesty Márie Girovej, sú zobrazené v jej básnickom debute rusínskej národnej poézie pod názvom „Rodné hniezdo", ktorá vyšla práve teraz v auguste. O vydanie zbierky sa zaslúžilo občianske združenie Rusín a Ľudové noviny v Prešove. Aký je odkaz autorkinej knihy? Autorka ju adresuje hlavne obyčajnému človeku, svojim rodákom z Ruského i celej Starinskej doliny, tam, kde žijú dobrí, pracovití ľudia so širokým srdcom a kedysi s prázdnymi peňaženkami. Kraj niekedy zabudnutý Bohom i ľuďmi, jej rodné hniezdo, je podľa Márie Maľcovskej, zostavovateľky knihy, rusínstvo, ako fenomén znovuzrodeného, zabudnutého i utláčaného národa. Poézia prvej vydanej zbierky Márie Girovej - Vaskovej spája ľudí veriacich v dobro.
(jk)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Ja svojomu Vasyľovi nyč dva raz ne opakuju... Povim raz a kiď nyč - tak zrobľu sama...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať