Jubilujúca Mária Girová-Vasková

GIROVÁ, Mária, *11.09.1943, Ruské (vysídlená obec), okr. Snina, kultúrna dejateľka, národná poétka, speváčka a aktívna dopisovateľka do rusínskej periodickej tlače a rádia. Jej poézia vyšla v zborníkoch "Trňová ruža" (2002), Rodné hniezdo (2008) a Spomienky srdca (2022).

*******
Archív (2008)

Tvár, ale hlavne hlas Márie Girovej - Vaskovej (1943), rodáčky z Ruského, obce od 80-tych rokov zaradenej k ďalším šiestim vysídleným kvôli Starinskej priehrade, sa za svojho života pohybovali v oblasti kultúry. Nielen v samotnej Snine, kde po vysídlení našla nové bydlisko, ale i v celom tunajšom regióne. Celý svoj zrelý život pracovala ako aktívna profesionálna kultúrno-osvetová pracovníčka až do roku 1993, kedy odišla do predčasného dôchodku.

Naskytla sa jej takto príležitosť byt' v kontakte s deťmi, mládežou i dospelými v oblasti záujmovo-umeleckej tvorivosti. Zakladala a viedla ľudové spevácke kolektívy, v ktorých aj sama účinkovala. Rada spomína na kolektívy Stakčínčanka, Starinčanka, Sninčanka, Dúbravka a Javorina. Neraz sa s nimi prezentovala nielen doma, ale aj v zahraničí, v susednom Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Pre propagáciu osvety zo svojho prostredia rada spolupracovala so Slovenským rozhlasom a jeho Národnostno - etnickým vysielaním, prispievala do regionálnych národnostných novín, ba vlastne stále je v tejto oblasti aktívna o čom svedčia Ľudové noviny, časopis Rusín, Inforusín, Rusínsky národný kalendár či Rusínsky literárny almanach. Za túto svoju prospešnú činnosť dostala v 80-tych rokoch minulého storočia ocenenie od Slovenského zväzu novinárov a Slovenského úradu pre tlač a informácie v Bratislave. Popritom sa M. Girová venuje písaniu vlastnej poézie a prózy. Hlavné motívy, ktoré ju inšpirujú, sú problémy obyčajného človeka, planéty, ale sú to aj jej osobné zážitky. Je to napríklad ťažko znášaná otázka vysídlenia z rodiska, strata najdrahšej osoby matky a nakoniec i strata práce ktorú ľúbila. Aktívne sa venuje aj spoločenskému životu. Vykonávala funkciu predsednícky Okresnej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku v Snine. V súčasnosti je na čele Okresnej organizácie rusínskeho kultúrneho spolku Alexandra Duchnoviča v Snine. Tieto, ale aj ďalšie témy a životné cesty Márie Girovej, sú zobrazené v jej básnickom debute rusínskej národnej poézie pod názvom „Rodné hniezdo", ktorá vyšla práve teraz v auguste. O vydanie zbierky sa zaslúžilo občianske združenie Rusín a Ľudové noviny v Prešove. Aký je odkaz autorkinej knihy? Autorka ju adresuje hlavne obyčajnému človeku, svojim rodákom z Ruského i celej Starinskej doliny, tam, kde žijú dobrí, pracovití ľudia so širokým srdcom a kedysi s prázdnymi peňaženkami. Kraj niekedy zabudnutý Bohom i ľuďmi, jej rodné hniezdo, je podľa Márie Maľcovskej, zostavovateľky knihy, rusínstvo, ako fenomén znovuzrodeného, zabudnutého i utláčaného národa. Poézia prvej vydanej zbierky Márie Girovej - Vaskovej spája ľudí veriacich v dobro.

(jk)