Judita Hrubyová a Martin Laca, finálový pár vo voľnej disciplíne, na Miss Universe 2006.
Martin, kto dal podnet pre to, aby ste Ty a Judita Hrubyová boli tanečným párom pre finálový večer Miss Universe 2006, ako ste sa vlastne spoznali?
Koncom januára tohto roku som ako po iné dni trénoval na parkete v Tanečnej škole Kesel, keď ma oslovila majiteľka Tanečnej školy Kesel Bardejov, pani Eva Keselicová a zároveň mi povedala: „Martin, dovoľ, aby som Ti predstavila možno budúcu Miss Universe 2006 Juditu Hrubyovou...”. Potom už nasledovala samotná konverzácia nás troch, pri ktorej ma oboznámili so svojím plánom. Na otázku, či by som vzal ponuku, zatancovať si s Juditou voľnú disciplínu na finálovom večere Miss Universe 2006, bola moja odpoveď viac - menej jasná. Problém som spočiatku videl možno len v tom, že sa mi mohol kryť termín súťaže Miss Universe 2006 spolu s termínom, ktorý bol a je dôležitý pre mňa. Myslím tým tanečnú súťaž Majstrovstiev SR v 10-tich tancoch. Našťastie, termíny oboch pre nás dôležitých súťaží boli rozdielne a tak sme začali trénovať.
Prečo práve tanec Mambo?
Na túto otázku neviem odpovedať presne. Myslím, že ho vybrala pani Keselicová s Juditou. Každopádne to bola dobrá voľba, lebo voľná disciplína sa taktiež podpísala pod výsledok, ktorý by mal tešiť každého Bardejovčana.
Koľko času ste strávili na parkete, odhliadnuc od toho, že Ty aj Judita ste mali, okrem nácviku spoločného tanca, aj iné povinnosti, ktoré zaberali váš čas?
Judita absolvovala mnoho sústredení a mala, takpovediac, dosť iných povinností, preto bola v tomto prípade veľmi dôležitá efektívnosť tréningu. Keď sme napríklad vedeli, že odchádza na sústredenie do Egypta, ten týždeň sme „makali” akoby za dva týždne... Niektoré kroky si tanečník musí jednoducho odtancovať, aby sa stali plynulé a mali požadovaný efekt. Na všetko dozerala pani Keselicová, ktorá viedla Juditu takým smerom, aby konečný výsledok bol čo najlepší. Čo dodať, podarilo sa jej to, podarilo sa to nám...
Kedy bola prvá skúška finálového večera, ako to prebehlo?
Prvú skúšku som s Juditou v Bratislave absolvoval koncom februára, kde režisér Jirko Adamec, Silvia Lakatošová - Chovancová a mnoho ďalších významných osobností hodnotili výber voľnej disciplíny každej jednej finalistky. Poviem vám, nebolo to zamerané len na chválu a akýsi odklep. U nás bol výber tanca, čo sa týka žánru, schválený. Upraviť sa musela choreografia, aby celý tanec viac smeroval k divákom. My sme, v podstate, na tom boli dobre. Našli sa tam aj finalistky, ktoré boli nútené meniť všetko od základu. To je už stres, ktorý neskôr divák nevníma. Je si ho vedomá len daná finalistka, ktorej disciplína tým pádom nemusí byť tak uležaná, lebo všetko je o obmedzenosti času. O dva týždne sme museli opäť dôjsť a ukázať zlepšenie. Nič sa tam neponechávalo náhode.
Ako vyzerala generálka a v čom sa líšila, čo sa týka napätia, keď sa už išlo, takpovediac, „na ostro” pred divákmi Slovenska?
Generálka sa vždy robí akože „naozaj”. Pred finálovým večerom sa samotný program prešiel dvakrát. Kompletne v kostýmoch a s parádou, ktorá k tomu patrí. Mne sa veľmi páčila uvoľnená reakcia Judity, keď sa skúšalo vyhlásenie výsledkov. V samotný finálový večer bolo už známe, že Judita získala titul „Miss Media”. Neskôr, keď skúšali, ako si asi finalistky preberú iné ocenenia, vraveli čísla finalistiek len tak, aby niekoho povedali. Tak padlo aj meno Judity. Prišla si vziať ocenenie a „akože” sa rozplakala. To režiséra Jirku Adamca rozosmialo, lebo Judita dojatie hrala naozaj veľmi dobre. Potom, keď naozaj získala tituly, pôsobila ako šťastná a vyrovnaná žena. Generálka je stále o tom „akože”. Ak však príde realita, tam už človek nehrá. Aj my sme sa pri tanci „naživo” snažili dať do toho maximum, ukázať radosť z toho, čo sme spoločne nacvičili. Asi pol hodinu pred začiatkom finálového večera nás prišli pozrieť a povzbudiť manželia Keselicoví. Prišlo nám to veľmi vhod. Vidieť známe tváre, ktoré stoja za nami a držia nám palce. Čo sa však týka ľudí v zákulisí, všetci sme tam boli ako jedná veľká rodina. Človek si tam uvedomil, že aj Lucie Bílá, či Dara Rolinc, sú len ľudia. Síce hviezdy, ale z mäsa a kostí. Najviac mi boli sympatickí Michal Hudák a Braňo Ondruš. Normálni chlapi. Mišo v Bratislave nezabudol ani na rusínske piesne. Treba však povedať, že keď bola atmosféra uvoľnená, tak to bola zábava. Keď však išlo do tuhého, srandy šli bokom.
Ako to vyzeralo po vyhlásení výsledkov?
(úsmev) No, kričal som „yes” a bol som na Juditu hrdý. Dúfam, že aj každý Bardejovčan, lebo opäť to aspoň trošku pomôže zviditeľniť východ i samotný Bardejov. K Judite sa vrhli fotografi, reportéri... . Fotenie, rozhovory... tento večer bol právom jej a o nej. Našiel sa však moment, kedy som jej aj ja mohol podať ruku a zablahoželať. V zákulisí bol menší chaos. Potom už nasledovala party, ale to je už o inom. Som rád, že som mohol tancovať s finalistkou Miss Universe 2006, na čosi také sa nezabúda. Zároveň chcem poďakovať majiteľke Tanečnej školy Kesel, pani Eve Keselicovej a Judite Hrubyovej za dôveru, ktorú do mňa vložili.
Miroslava Lacová - Hupcej
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ varuje paribkiv pered žeňiňom...
-Ťamte soj žyvot afryčana Nelsona Mandelu... 27 rokiv seďiv u vjaznyci, holodnyj, špinavyj, ponyžuvanyj i bytyj... Po 6 misjacoch na sloboďi sja rozviv...
"Piv roka stačilo, ne dasť sja vecej taky muky terpity..." poviv na suďi Mandela.