Juraj Gavula *1942 †2026
Vo veku 83 rokov nás opustil významný slovenský sochár, absolvent a bývalý pedagóg našej školy,
doc. akad. sochár Juraj Gavula, (13. 4. 1942, Vyšné Čabiny, dnes Čabiny, okr. Medzilaborce – 13. 2. 2026, Bratislava).
V rokoch 1959 – 1963 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave na oddelení kameňosochárstva. V štúdiu ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr v sochárskom ateliéri a neskôr v ateliéri Sklo v architektúre u doc. Václava Cíglera. V rokoch 1970 – 1990 pôsobil ako pedagóg na Škole umeleckého priemyslu na študijnom odbore kameňosochárstvo, ktoré dlhé roky viedol. V rokoch 1990 – 2007 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako vedúci ateliéru skla. Zanechal po sebe bohatú sochársku tvorbu a vyškolil generácie výtvarníkov.
S úctou a vďakou spomíname...
Škola umeleckého priemyslu Josefa Vydru
zdroj:
https://supkaba.sk/aktuality/juraj-gavula
********
Sochár Juraj Gavula zomrel vo veku 83 rokov. Jeho diela sú po celom Slovensku, venoval sa najmä monumentálnej tvorbe vo verejnom priestore. Jeho plastiky či reliéfy zdobia napríklad budovu ružinovskej polikliniky.
Základné odborné vzdelanie získal v rokoch 1959 – 1963 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde študoval kamenosochárstvo. Následne pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave, najskôr v ateliéri sochárstva a potom prestúpil na novozaložené oddelenie skla v architektúre pod vedením Václava Ciglera.
Po štúdiu sa Gavula venoval predovšetkým monumentálnej tvorbe a realizáciám sochy pre architektúru, ktoré vznikali prevažne v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Jeho práce sú rozmiestnené v rôznych verejných priestoroch po celom Slovensku – od plastík a reliéfov v zdravotníckych zariadeniach až po komplexné architektonicky začlenené objekty v mestských prostrediach, napríklad v Bratislave (poliklinika Ružinov, Zichyho palác), Poprade, Trenčíne či Dunajskej Strede.
Gavulova tvorba je charakteristická citlivým prepojením abstraktných, organických a geometrických foriem s architektonickým kontextom. Diela často odrážajú vzťah medzi materiálom a priestorom, pričom využívali tradičné kamenárske zručnosti i nové experimentálne postupy s materiálmi ako sklo či betón.
Počas svojej pedagogickej kariéry pôsobil najskôr ako vedúci kamenosochárskeho oddelenia na Strednej škole umeleckého priemyslu a neskôr, od roku 1990 do roku 2007, ako vedúci oddelenia sklárskeho výtvarníctva na VŠVU. V roku 2003 bol vymenovaný za docenta pre architektúru a sklo a viedol katedru úžitkového výtvarníctva, čím významne ovplyvnil viaceré generácie mladých výtvarníkov.
V posledných rokoch sa Gavulova pozornosť dostala aj k starostlivo zaznamenanému archívu jeho diel, ktorý spolu so synom Matejom Gavulom podnietil výskum, publikácie a výstavné projekty mapujúce jeho celoživotnú tvorbu.
Významným medzníkom bola monografická výstava Vitálne formy, ktorú v roku 2021 usporiadala Galéria mesta Bratislavy v priestoroch Mirbachovho paláca. Výstava predstavila komplexne jeho sochársku cestu od začiatkov až po komorné i monumentálne realizácie, dokumentovanú dielami, kresbami a fotografiami. Kurátorsky na nej spolupracoval jeho syn Matej Gavula a historička umenia Vladimíra Büngerová.
Okrem retrospektívnej výstavy v Bratislave mal jeho výskum odozvu aj v iných priestoroch, napríklad v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, kde sa výstava reprízovala.
Jeho tvorbu mapuje aj monografia Liečba sochami, ktorú vydalo združenie Čierne diery.
zdroj:
https://dennikn.sk/minuta/5142786
foto: Juraj Gavula sa narodil 13. apríla 1942 vo Vyšných Čabinách na severovýchode Slovenska.
autor: Foto N – Tomáš Benedikovič
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
09.04.2026
Rusíni riešia spor o múzeum. Chýba riaditeľ aj opravená budova, sťahovanie vyvolalo vlnu nevôle
Návrh je kontraproduktívny, tvrdí Milan Pilip.
Jana Otriová
redaktorka
Iniciatíva Rady rusínskych regiónov Slovenska presťahovať Múzeum rusínskej kultúry z Prešova do Medzilaboriec vyvolala širokú diskusiu. Okrúhly stôl Rusínov Slovenska …
08.04.2026
Navštívili sme skúseného mäsiarskeho majstra Jána Božíka v Kurimke
Klobásky, šunka či slanina. Veľká noc je tu a domáci majstri finišujú s údením. My sme sa minulý týždeň vybrali za jedným z nich. Do Kurimky sme prišli za Jánom Božíkom, ktorý je v celom našom regióne veľmi známy hentéš, teda mäsiarsky majster.
…
07.04.2026
Etnologička: Veľkonočné zvyky vníma slovenská spoločnosť protichodne
Niekto ich zaznáva, iný víta.
Jana Hambálková
reportérka denníka SME
Oslavujete veľkonočné sviatky s rodinou, tradičnými jedlami a pondelkovým šibaním alebo oblievaním ženského príbuzenstva, či kamarátok?
Alebo patríte k tým, ktorí…
27.03.2026
Nejsme etnická skupina, jsme národ!
Preklad textu - ukrajinský jazyk / українськa мовa
S rusínským historikem, vydavatelem, spisovatelem a pedagogem Valerijem Padjakem mluvíme o Rusínech a jejich postavení v rámci současné Ukrajiny. Padjak žije přímo v centru pravlasti…
26.03.2026
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej zahviezdila ako Katka vo filme Potopa
„Veľmi som sa tešila, že môžem pozdvihnúť svoju rodnú reč,“ hovorí mladá talentovaná herečka.
text po rusínsky
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej je absolventkou Základnej školy na Komenského ulici vo Svidníku a aktuálne študentkou K…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Zaučať staryj pracovnyk labirskoj svaďbjanoj agentury molodoho:
-Na rusnacki svaďbi ňikda ne skladaj stoly do tvaru П ...
-Ta čom ňi...?
-Bo po osmi borovički, to už pro nych labirint...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať