JURAJ KUKURA PRECESTOVAL TAKMER CELÝ SVET

Nakrúcal v päťdesiatich krajinách sveta - Grónskom počnúc a Novým Zélandom, Fidži a Mexikom končiac. Hral vo veľkých divadelných domoch v Nemecku, Rakúsku či Švajčiarsku. V súčasnosti šéfuje komerčne úspešnému divadlu Aréna v Bratislave. Žije striedavo v Hamburgu, Bratislave a Prahe. Juraj Kukura hovorí, že celý jeho život je postavený na náhode. Nedávna návšteva Habury však nebola vôbec náhodná.

„Mám niekoľko kamarátov, ktorí pre mňa veľa znamenajú, ako je Radomír Bžán a Dušan Zavacký. Veľmi dlho ich poznám, často sa stretávame. Ten to rok prišiel za mnou aj Imrich Béreš, čestný občan Habury, a poprosili ma, či by som neprišiel na Dni Habury. Považujem to za veľkú česť, pretože viem, aký vzťah majú títo ľudia k tejto obci. Vládne tu hrdosť na rodákov, na to, čo obec v minulosti prežila, čo do siahla. Dni Habury sú výsledkom zdravého patriotizmu. Som rád, že tu môžem byť. Znamená to, že ma tu radi vidia,“ vyznal sa populárny herec.

Obrovský dojem naňho urobila príroda a starostlivosť ľudí o svoje domy, záhrady a okolie. „Mám už tzv. senilný útek z postele. Bolo pre mňa úžasným zážitkom pozerať sa ráno do nádhernej prírody. Na rannej prechádzke som videl, aká je obec upravená, aké má čisté záhrady, ako sa každý majiteľ stará o svoj dom, pred každým je smetný kôš. Keď prechádzate Slovenskom, vidíte, aký vzťah majú ľudia k regiónu.“ Juraj Kukura si myslí, že Haburčania sa určite stretávajú aj so závisťou.

„Závisť je najprirodzenejším ľudským prejavom uznania,“ hovorí. Pobyt v Habure využil aj na návštevu Múzea Andy Warhola v Medzilaborciach. „Mám silný vzťah k výtvarnému umeniu. Už na Vysokej škole múzických umení som zbieral pekné obrazy. Robím to celý život. Dnes som vo ve ku, keď už s módou nemusím zápasiť a zjem toho málo, aby som si udržal váhu. A tak kupujem obrazy,“ konštatuje s úsmevom. Priznáva, že človek nie je taký starý, ako sa cíti, ale je taký starý, aký je. Metabolizmus už funguje inak. „Niekedy som celú noc preflámoval a schudol som dve kilá. Dnes celú noc nepreflámujem, lebo nevydržím, a keď sa pokúsim, tak priberiem dve kilá.“ Špeciality haburskej kuchyne hercovi chutili, zvlášť ocenil polievku z baranej hlavy a tatarčané pirohy. Z alkoholických nápojov pije pivo a červené víno, ktoré ho naučil piť pred staviteľ slávneho náčelníka Winnetoua Pierre Brice. Juraja Kukuru sprevádzala v Habure manželka Táňa. Aj keď žijú v manželstve vyše tridsať rokov, stále si vykajú. Keď spolu chodili, nechceli, aby okolie o tom vedelo. Aby sa na verejnosti nepreriekli, vykali si aj v súkromí. Trvalo to dlho a zostali pri tom dodnes. Ináč vraj žijú ako bežná rodina. Dospelý syn Filip ich volá po mene a týka im.

Juraj Kukura precestoval takmer celý svet. Videl aj veľkú chudobu a biedu – v Brazílii, na Filipínach... Európania, aj tí chudobnejší, žijú podľa jeho slov na slnečnej strane tohto sveta. Preto nikdy neodhodí kúsok chleba. Preto má adoptívne dievča na Srí Lanke, ktoré finančne podporuje, aby mohlo chodiť do školy. Do Habury pricestoval Juraj Kukura z Hamburgu, kde má v strede mesta pri jazere rodinný dom. „Keď som odchádzal z Hamburgu, cítil som sa ako Hamburčan a teraz mám pocit, že som Haburčan. Som presvedčený, že tu nie som poslednýkrát,“ povedal.

-lop-


Juraj Kukura, sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Vyštudoval na Vy so kej škole múzických umení odbor herectvo. Hereckú kariéru odštartoval v roku 1966, keď ho režisér Ivan Balada obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Tri gaštanové kone. Začínal v Di vad le na Korze, od roku 1971 sa stal čle nom divadelného súboru Novej scény a v roku 1976 prešiel do umeleckého súboru činohry Slovenského národného divadla. Zahraničnú ka rié ru začal za veľmi neobvyklých okol ností.. Keď v roku 1984 legálne v Mníchove natáčal film Via Mala a komunisti mu nepredĺžili víza, rozhodol sa zostať v cudzine. Okrem majetkov mu vzali aj titul zaslúžilý umelec, ktorý získal už ako 35-ročný. Od roku 1984 účinkoval v rôznych za hra ničných divadlách v Nemecku, Švaj čiarsku a v ČR. Okrem divadla v rokoch 1966-2008 účinkoval v 30 ce lo večerných filmoch, 130 televíznych fil moch a inscenáciách a v 37 televíz nych seriáloch. Od roku 2003 je riaditeľom bratislavského Divadla Aré na. Hrá tam v hrách Koza alebo Kto je Sylvia?, Rodinná slávnosť a Komunizmus. Za postavu Martina v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia? získal v roku 2004 cenu Literárneho fondu a cenu Dosky za najlepší mužský herecký výkon. Je ženatý, má syna Filipa, ktorý je vyštudovaný chemik.