Juraj Lažo, rusínsky politik

Juraj Lažo, rusínsky politik

3. 5. 1867 sa narodil vo Vyšnom Svidníku Juraj Lažo, politik a kultúrny pracovník Rusínov, v rokoch 1920 – 1924 za prvej ČSR senátor Národného zhromaždenia za Košickú župu a Podkarpatskú Rus’. Pred 1. svetovou vojnou pracoval v USA. Skúsenosti získané prácou v Spojených štátoch využil po návrate do Svidníka, kde založil stavebnú firmu zamestnávajúcu ľudí z okolia. Zároveň vstúpil do politiky ako člen Československej sociálnodemokratickej robotníckej strany. Propagoval rusínsku orientáciu a tradície v súlade s pravoslávnym náboženským presvedčením. V roku 1924 založil tlačiareň vo Svidníku Tipografia J. Lažo, v ktorej vyšla publikácia Rus’komu narodu na Slovensku, kritizujúca slovakizáciu regiónu. V roku 1927 venoval tlačiareň ladomírovskému monastieru. Počas svojho vystupovania v senáte Národného zhromaždenia presadzoval právo Rusínov na autonómiu a obnovu zničených miest a obcí východného Slovenska v 1. svetovej vojne. Za svoje protimaďarské vystupovanie a rezolútnu kritiku postupu štátnych orgánov voči chudobnému ľudu ho šikanovali a dokonca ho na dva mesiace odsúdili do väzenia. Nesmierna bieda na východe republiky a zneužívanie chudobných ľudí úžerníkmi ho viedli k tomu, že sa vo Svidníku zaslúžil o založenie spotrebného družstva Svätá trojica. Založenie malo za cieľ poskytovaním pôžičiek pomôcť chudobným zlepšiť ich životnú situáciu. Popri politických a ekonomických aktivitách bol aj pri založení svidníckeho futbalu, speváckeho a divadelného súboru. Zaslúžil sa o postavenie pamätníka na počesť 10. výročia vzniku ČSR. V najrôznejších oblastiach organizoval spolkový život. Zomrel 28. 5. 1929 vo Svidníku.