Juraj Venelin Huca (1802-2022)

Rusín - otec bulharskej gramatiky

Narodil sa 22.aprila 1802 v Tibave, ktorá je dnes súčasťou Ukrajiny, do rodiny pravoslávneho kňaza s rusínsko-rumunskými koreňmi. To bol vhodný základ pre jeho ďalšie vzdelávanie i kariéru. Venelin študoval na Filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity a neskôr odišiel do Besarábie, kde sa venoval jazyku a kultúre miestnych Bulharov. Potom odišiel do Moskvy, kde vyštudoval lekárstvo, láska k slavistike ho však nikdy neopustila.

Aj preto pravidelne podnikal poznávacie cesty do Bulharska. Táto krajina bola vtedy súčasťou Osmanskej ríše a úplne zabudnutá európskymi vedeckými kruhmi. V rokoch 1830 až 1831 podnikol do regiónu dlho očakávanú cestu, ktorej cieľom bolo zmapovať podľa možnosti všetky knihy a rukopisy v slovanských jazykoch a jazyku moldavskom či gréckom, ktoré sú uložené v kláštoroch a knižniciach. Venelin sa na istý čas usadil aj v Odese, kde sa v dôsledku nedávnej vojny, zdržiavala veľká bulharská kolónia. Napriek prekážkam a podozrievaniu zo strany Turkov, výsledkom jeho expedície boli historické state, komentáre, slovník i zápisky bulharského folklóru.

Prvá gramatika
Po návrate do Ruska vydal prvú prácu z dejín, literatúry a folklóru Bulharska (Drevnije i nynějšnije bolhare v političeskom, narodopisnom i religioznom ich otnošenii k rossijanam). Tá vyvolala širokú diskusiu v ruských vedeckých kruhoch.

Venelin bol veľmi aktívny, vydával publikácie a vedecké články o slavistike. Mnohé diela boli publikované až po jeho smrti, napríklad aj vôbec prvá gramatika bulharského jazyka. Tvrdá práca a nepravidelný dôchodok mu totiž podlomili zdravie a jeho náhla smrť, zomrel 7. apríla 1839 v Moskve, vyvolala početné reakcie aj v Bulharsku. Na jeho hrobe bolo napísané: „On prvý pripomenul svetu zabudnutý, ale kedysi slávny a mocný kmeň Bulharov a vrúcne si želal jeho oživenie. Pane, vyslyš modlitbu svojho služobníka.“ Náhrobný kameň bol však zničený v časoch Sovietskeho zväzu. Venelinovi jeho rusínsky pôvod a znalosť rusínskej kultúry veľmi pomohlo v dokonalom poznaní slovanských jazykov a prostredia. Venelín hoci bol Rusín, je považovaný za spoluzakladateľa slavistiky v Rusku a významnú osobnosť bulharského národného obrodenia.

Táňa Rundesová