Jurkovičove cintoríny

S menom slovenského architekta Dušana Jurkoviča sa spája najmä Štefánikova mohyla na Bradle. Známy je tým, že vo svojom diele využíval prvky ľudovej architektúry.

 

Prejavilo sa to hlavne pri stavbe cintorínov počas 1. svetovej vojny. Vojnové udalosti ho zaviali do poľskej Haliče, ktorá vtedy bola súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Po Gorlickej bitke v máji 1915 Rusi ustúpili na celom fronte. Tak nastali podmienky na výstavbu cintorínov, aby padlí vojaci mali dôstojné miesto večného odpočinku. Územie Haliče bolo rozdelené na 11 obvodov. Jurkovič sa stal architektom a staviteľom 1. obvodu s centrom v Zmigróde. Pri projektovaní cintorínov využil materiál prírody Karpát, kameň a drevo. Do konca 1. svetovej vojny postavil 31 cintorínov. Na centrálnom cintoríne obvodu č. 4 v Lužnej navrhol len kaplnku. Jurkovičove cintoríny patria medzi najkrajšie v Haliči. Nie náhodou Poľsko-slovenský dom v Gorliciach nesie jeho meno.

 

Vzhľadom na blízkosť hranice je možnosť si pozrieť Jurkovičove dielo na vlastné oči. Stačí k tomu dobrá obuv a pekné počasie. Na cintorín v Blechiiarke sa dá prejsť zo Stebníckej Huty, časť Hutisko. V Regietówe sú dva cintoríny. Dostaneme sa k nim po turistickej značke z Regetovky. Prvý je na ľavej strane zaniknutej lemkovskej obce a druhý je napravo na vrchu Rotunda. Niekoľko sto metrov od hraničného priechodu Becherov priamo na štátnej hranici sa nachádza veľký cintorín. Tu pod karpatskými bukmi odpočíva 168 rakúsko-uhorských a 135 ruských vojakov. Oveľa menší cintorín je pri kostolíku v neďalekej obci Konieczna. Z Nižnej Polianky sa dostaneme do Grabu, tam sú 2 cintoríny.

 

Kto by chcel vidieť viac cintorínov na poľskej strane, stačí kliknúť na webovú stránku bardejovských turistov http://kstbardejov.wbl.sk. Od m. r. turisti z KST Slávia a D.O. Fénix priebežne organizujú akciu Jurkovičove cintoríny. Z celkového počtu ich zostalo navštíviť ešte niekoľko. 

 

Štefan Hanuščin