K 90-temu výročiu Ladomirovského Monastiera

 

Karpaty sú veľmi príťažlivé nielen pre domorodé obyvateľstvo, ale aj pre mnohých krajanov, čo dávno alebo neskôr z rôznych príčin opustili svoju vlasť, ktorú ale zachovali vo svojom srdci a často na ňu spomínajú v ďalekej cudzine...

 

Keď náhodou budete cestovať zo Svidníka smerom na Duklu, resp. do Poľska, v jednej z najväčších obcí nášho okresu, v Ladomirovej, po ľavej strane zbadáte prekrásnu budovu, vybudovanú v byzantskom štýle východného cirkevného obradu s pozlátenými nádhernými kupolami s trojramennými cirkevnými krížmi. Je to skvost architektúry, dielo umu a rúk umeleckých majstrov, ktorí začiatkom minulého storočia pracovali na výstavbe budovy pravoslávneho chrámu...

 

Tohto roku uplynie 90 rokov od výstavby a posviacky pravoslávneho chrámu v Ladomirovej. Je to obdobie veľkých zápasov, čas radosti a krušných chvíľ. Čas veľmi poučnej histórie. V Ladomirovej veriaci ľud ukázal, že si vie obhájiť svoju identitu, svoje duchovné dedičstvo, vieru svojich otcov a duchovnú silu žiť vo svätom pravoslávii.

 

Vznik pravoslávneho hnutia na východe Slovenska, zároveň aj v Ladomirovej, má svoje počiatky v historickej minulosti. Začiatkom minulého storočia sa sem nasťahovali pravoslávni mnísi, ktorí boli nútení odísť zo svojej vlasti - Ruska, prenasledovaní boľševikmi, zachraňujúc si svoje životy. S vervou a húževnatosťou pravoslávne bratstvo začalo s pomocou miestneho obyvateľstva s výstavbou cirkevného stánku a veľkého cirkevného areálu, ktorý by mal slúžiť širokej verejnosti.

 

S výstavbou Chrámu svätého archanjela Michala sa začalo 21.11.1923, kedy bola vykonaná i posviacka základného kameňa biskupom Veniaminom zo Srbska. Dokončenie chrámu bolo v roku 1924. Posviacku chrámu vykonal vtedajší pražský  arcibiskup Savvatij 21.11.1924.

 

Chrám bol súčasťou Monastiera prepodobného Jova Počajevského, ktorého bratstvo viedol archimandrita Vitalij Maximenko.

 

Bratstvo sa zaoberalo misionárskou a vydavateľskou činnosťou, prispelo k obnove pravoslávia na Slovensku po stáročiach jeho zákazu a prenasledovania. Literatúra, ktorá sa vydávala v kníhtlačiarni monastiera, sa rozposielala do všetkých kútov sveta, kde bývali pravoslávni ruskí ľudia.

 

Pre náš kraj je mimoriadne potešiteľné, že poslušníkom v tomto monastieri bol mladý Vasiľ Škurla, budúci Prvohierarcha Ruskej pravoslávnej Cirkvi v zahraničí, metropolita LAVR, ktorý spolu s patriarchom Alexijom II Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského Patriarchátu a prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom v roku 2007 spojil dve časti ruskej Cirkvi. Vyznačoval sa mimoriadnou skromnosťou, pokorou a modlitebným duchom, ktoré v ňom pretrvávali nehľadiac na vysoké postavenie, ktoré v cirkevnej hierarchii zaujal.

 

Vladyla Lavr oficiálne rád navštevoval sväté miesta v Jerusalime a svoju pastvu roztrúsenú po mnohých štátoch sveta. Vychádzajúc zo svojej viery vernosti svätootcovskej tradícii a lásky k nášmu národu, zodpovednosti za dobré meno pravoslávia vo svete, pokladal za potrebné, aby došlo ku kanonickej jednote s Ruskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu. V súvislosti s tým sa zúčastňoval mnohých zasadnutí, rokovaní vo vnútri svojej cirkvi i s predstaviteľmi Moskovského patriarchátu. Hľadal spôsob odstránenia príčiny kanonickej nejednoty s Ruskou pravoslávnou cirkvou a ostatnými pravoslávnymi cirkvami.

 

V máji 2004 oficiálne navštívil Alexija II., patriarchu moskovského a celej Rusi a ruského prezidenta V.V. Putina. Úprimná snaha oboch Cirkví a jej predstaviteľov bola úspešne ukončená tým, že 17. mája 2007, kde bol aj autor tohto článku, v Chráme Christa Spasiteľa v Moskve za účasti prezidenta Vladimíra Putina a za účasti tisícok veriacich bol podpísaný dokument o kanonickej jednote medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu a Ruskou pravoslávnou cirkvou v zahraničí. Dokument podpísali obaja najvyšší predstavitelia.

 

Tento akt je veľkým prínosom pre celosvetové pravoslávie, lebo takto pravoslávna Cirkev ukázala svoju schopnosť riešiť problémy, ktoré boli zapríčinené politickými a mocenskými záujmami vtedajších síl vo svete, a tie mali negatívny dopad na duchovný život veriacich.

 

Táto jednota má hlboký dopad na zbližovanie sa národov a spoločnosti, v ktorej žijú pravoslávni veriaci, ktorí kanonicky sú súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Pre Ladomirovčanov, ale aj pre všetkých nás, žijúcich na Slovensku, je veľmi potešujúce, že o zmierenie úspešne zápasil a aj dohodu podpísal, jeden z nás, rodák z Ladomirovej Jeho Vysokopreosvietenosť, Prvoijerarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí (USA) - odchovanec Pravoslávneho monastiera Jova Počajevského v Ladomirovej, vlastným menom Vasiľ Škurla, ako sme už spomínali, rodák z Ladomirovej.

 

Obracanie sa k dejinám monastiera v Ladomirovej nech povzbudí našu duchovnú myseľ, modlitbu, vďaku a horlivosť za našu svätú pravoslávnu vieru.

 

Nikolaj Škurla