K HUDOBNÉMU SRDCU MU PRIRÁSTLI AKORDEÓN I SPEV. IVAN MIHALIČ AUTOROM VARIÁCIÍ

HUMENNÉ/MEDZILABORCE. Hudobný nástroj akordeón sa v súčasnosti stáva veľmi obľúbeným a pomerne často žiadaným hudobným nástrojom na svadobných hostinách, narodeninových oslavách i pri rôznych kolektívnych stretnutiach. Okrem piesní zahráte na akordeóne aj technicky náročné skladby. Náš rodák IVAN MIHALIČ sa rozhodol napísať variácie na známe a obľúbené ukrajinské a rusínske piesne.

Zo života Ivana Mihaliča
Svetlo sveta uzrel 9. 8. 1944 v Medzilaborciach, počas II. svetovej vojny, kedy oslobodzovali ruské vojská pod vedením generála Vedenina našu republiku, smerom z Poľska cez prvú oslobodenú obec v ČSR - Kalinov. „Moja matka po pôrode ochorela a vo veku 25 rokov zomrela. Do mojich dvanástich rokov ma vychovávala babka. Počas vojny môj otec v partizánskej brigáde ochraňoval Lupkovský tunel, nemecké vojská chceli znemožiť železničnému prechodu medzi našim územím a Poľskom. Otec po vojne pracoval vo viacerých funkciách (ONV v Medzilaborciach, Okresná vojenská správa v Humennom, JRD a Domová správa v Medzilaborciach). Doma ma učil hrať na trúbke a už ako 10-ročný som začal hrať v dychovej hudbe v mojom rodnom meste,“ zasvätil nás do útleho detstva v tom čase začínajúci hudobník.

V roku 1956 založil pod Kamjanou hudobnú školu vynikajúci učiteľ, hudobný skladateľ a dirigent, Alexander Andrejevič Ljubimov. Stal sa jej riaditeľom a z jeho štyroch detí sa dve stali učiteľmi. „Hneď po otvorení školy ma môj otec prihlásil na akordeón. V prvom ročníku bol mojím učiteľom, nadaný Mikuláš Fecura, ktorý bol už po roku povinný narukovať na vojenčinu. Od druhého ročníka ma učil Vladimír Ljubimov, pri ktorom som hudobnú školu aj absolvoval. Hudobnej náuke a dejinám som sa učil u riaditeľa školy, Alexandra A. Ljubimova. Ten so mnou vycestoval aj na prijímacie skúšky na Konzervató-rium do Košíc. Nakoľko som bol z nástroja i teórie hudby dôsledne pripra vený, na konzervatórium som bol prijatý.

Okrem teoretických predmetov som študoval ako hlavný nástroj akordeón, povinný klavír a obligátny lesný roh. Hral som v akordeónovom orchestri, školskom symfonickom orchestri na lesný roh a na akordeóne som sprevádzal speváčky a študentov spevákov z konzervatória na rôznych vystúpeniach pri príležitosti štátnopolitických výročí a pamätných dní.“ V Medzilaborciach študoval na Jedenásťročnej strednej škole s vyučovacím jazykom ukrajinským. Počas týchto rokov sprevádzal Mihalič školský spevácky zbor pod vedením Andreja Micaja a tanečný kolektív známy choreograf Michal Lysak. Hrával aj v orchestri súboru Verchovina a zároveň sprevádzal aj sólistov - spevákov. Pravidelne nacvičoval s dychovou hudbou, účinkoval pri príležitostiach prvomájových osláv, na Medzilaboreckom folklórnom festivale a na posledných rozlúčkach so zomrelými obyvateľmi mesta.

Po úspešnom absolvovaní konzervatória narukoval na základnú vojenskú službu do divíznej vojenskej dychovej hudby ako hráč na trumpetu (trúbku). „Absolvoval som množstvo koncertov v Prešove aj mimo. Koncertovali sme v slovenských kúpeľných mestách, nahrávali napríklad aj v Košickom rozhlase. Popri vojenčine som vypomáhal pri nácvikoch tancov v súbore Karpaťanin, pri sprevádzaní spevákov na rôznych vystúpeniach. Po skončení ZVS som na neustále prosby vtedajšieho riaditeľa ĽŠU v Medzilaborciach, Michala Prokipčaka, stal pedagógom tejto školy. V roku 1969 som sa oženil a presťahoval s manželkou do Humenného. Tu som nastúpil ako učiteľ na Ľudovej škole umenia, vyučoval som hru na akordeóne, trúbke a saxofóne. Keď sa to dozvedel môj bývalý učiteľ M. Fecura (dirigent Speváckeho zboru humenských učiteľov), požiadal ma o pomoc pri nácvikoch mužskej zložky. Vyšiel som mu v ústrety, zároveň som s nimi spieval. Riaditeľ SZŠ, p. Uraz, ma požiadal, aby som viedol dievčenský spevácky zbor, ktorý chcel spievať iba ukrajinské a ruské piesne. Neskôr ma požiadal riaditeľ SOU chemického v Humennom, p. Mastiľak, aby som sprevádzal tanečnú skupinu a spevákov, ktorí sa pravidelne zúčastňovali celoslovenských súťaží pod názvom Slovchémia. Okresnému osvetovému stredisku v Humennom, s riaditeľom Ivanom Labom a zástupcom Jurkom Seňkom, som tiež vyšiel v ústrety pri folklórnom súbore v Stakčíne, najmä v jeho orchestri a pri sprevádzaní spevákov sólistov, s ktorými sme každoročne v rámci recipročných družobných vzťahov okresov Humenné a Perečín účinkovali na festivale v Perečíne a jeho okolí.“

V roku 1972 sa Ivan Mihalič spriatelil s humoristom Mikulášom Horňakom. „Môj návrh na vytvorenie speváckeho dua s humorným slovom padol na úrodnú pôdu a začali sme tvoriť piesňový repertoár, za krátku chvíľu sme účinkovali na rôznych vystúpeniach v Humennom i na obecných festivaloch. Účinkovali sme v Poľsku i na Ukrajine. V roku 1980 som sa rozhodol, že skončím s dvojhlasým spevom a prejdem na štylizovaný trojhlasý spev, v zmysle harmonických pravidiel vedenia hlasov. Presvedčil som skvelého speváka Mikuláša Petrašovského, aby sa k nám pridal. Bol to prvý štylizovaný trojhlasý spev na východe, možno aj na Slovensku. Upravoval som pekné piesne do trojhlasej podoby. Horňak spieval prvý hlas, Petrašovský druhý a ja tretí najťažší, zároveň som náš spev sprevádzal na akordeóne.“

Humenské spevácke trio sa stalo rýchlo populárnym a žiadaným na dedinských i mestských festivaloch. Trio úspešne účinkovalo na festivaloch doma i v zahraničí. „S humenským folklórnym súborom Kalina, v ktorom som viedol dievčenskú spevácku zložku, trio účinkovalo na festivaloch v Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine, v Srbsku a Holandsku. Samotné trio sa prezentovalo v anglickom Londýne, v Nórsku i v Moskve. Na slovenskej pôde sme predviedli svoje umenie vo Východnej, Svidníku a v Medzilaborciach. V televíznej relácii Slovensko má talent, sme sa dostali do semifinále, účinkovali sme na Primátorskom plese hlavného mesta.“

Posudok na pripravovaný Album variácií na ukrajinské a rusínske ľudové piesne pre akordeón
Hudobný nástroj AKORDEÓN sa v súčasnej dobe stáva veľmi obľúbeným a pomerne často žiadaným na svadobných hostinách, narodeninových oslavách či pri rôznych kolektívnych stretnutiach. Kvalitná hra na tomto nástroji dokáže pozdvihnúť náladu a rozveseliť spoločnosť. Už naši pradedovia hrávali na jednoduchých harmonikách - heligónkach. V súčasnosti výroba veľmi napreduje. Predajne hudobných nástrojov ponúkajú kvalitné akordeóny so širokým rozsahom kláves v pravej ruke, bohatou registráciou a vysokým počtom basov, i registráciou v ľavej ruke. Je možné zahrať okrem piesní aj technicky náročné skladby. Preto som sa rozhodol napísať variácie na známe a obľúbené ukrajinské a rusínske piesne, ktoré si radi spievajú najmä obyvatelia ukrajinskej a rusínskej národnosti na východe Slovenska. Je to zatiaľ prvý takýto album. Takmer v každej variovanej piesni na začiatku píšem predohru, po ktorej začína pieseň v terciách, sextách a v akordoch s melodickým basom. Po odznení polyfónie nasledujú variácie v osminových notách, potom v šestnástinových notách a nakoniec v triolách. Pripravovaný album by mal poslúžiť najmä žiakom akordeónových tried na základných umeleckých školách ako prednesová literatúra. Začiatky piesní sú napísané v ľahšom a nenáročnom štýle, preto ich môžu hrať aj žiaci nižších ročníkov a amatéri.

Veríme, že o vydanie a distribúciu tohto albumu bude očakávaný záujem nielen u žiakov ZUŠ, ale aj u interpretov – amatérov. Publikáciu je možné si zakúpiť v kníhkupectve Na korze v Humennom.

(red)

Foto
Najstarší a najrenomovanejší pedagóg Ivan Mihalič a jeho speváčka Volochová
Autor: J. Kammer