K návrhu presunúť sídlo SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove do Medzilaboriec
Ľuba Kráľová
text po rusínsky
Dňa 11. marca 2026 sa v Kolonici v okrese Snina uskutočnil VI. snem Rady rusínskych regiónov Slovenska (RRuRS). RRuRS združuje 55 starostov rusínskych obcí a 22 občianskych združení. Podľa tohto počtu by mala predstavovať výraznú silu a hlas Rusínov severovýchodného Slovenska. Je tomu skutočne tak? Kde a ako počuť ten hlas? Znie na prospech Rusínov alebo proti ich záujmom? Vyjadruje skutočné záujmy Rusínov alebo len záujmy úzkeho vedenia RRuRS?
K hlavným cieľom Rady podľa jej Stanov patrí okrem iného aj „zachovanie osobitej rusínskej kultúry a rusínskeho jazyka, ekonomická prosperita rusínskych regiónov a zastavenie vyľudňovania rusínskych obcí či odchodu obyvateľstva z rusínskych regiónov Prešovského, ale aj Košického kraja.“ Toľko citát z príslušných Stanov. O reálnom presadzovaní ekonomickej prosperity rusínskych obcí prostredníctvom RRuRS na severovýchodnom Slovensku teraz písať nebudem. Zaujalo ma, akým spôsobom sa RRuRS hodlá zachovať rusínsky jazyk, keď, okrem iného, svoju internetovú stránku prevádzkuje výlučne v slovenskom jazyku, a nie aj v rusínskom. Je pravdou, že podporuje rusínsky folklór predovšetkým prostredníctvom osoby svojho bývalého podpredsedu Miroslava Kerekaniča. Reprezentuje však rusínsku kultúru len rusínsky folklór?
Rusínsku kultúru reprezentuje práve aj rusínsky jazyk. Koľko starostov, členov RRuRS za svoje obce, založilo vo svojich dedinách rusínsku škôlku alebo školu? Ako inak chcú zachovať rusínsky jazyk vo svojich obciach, keď nebudujú a nepodporujú u seba rusínske školstvo? Poznám jedinú obec, ktorej starosta je jedným z 55 členov RRuRS, v ktorej rusínska škola existuje. A to nie z vôle starostu, ale vďaka iniciatíve riaditeľky ZŠ s MŠ v Klenovej, PhDr. Marcely Ruňaninovej. Starosta Klenovej rusínsku školu teraz podporuje. Je však jediným starostom z 55. Znamená to, že Stanovy RRuRS sú len prázdnou frázou vo vzťahu k dôležitej povinnosti — zachovaniu rusínskeho jazyka vo svojich regiónoch? Chápem aj to, že z dôvodu vyľudňovania našich obcí nie sú školy vo všetkých 55 obciach, ktorých starostovia sú členmi RRuRS. Avšak významní predstavitelia RRuRS mali v minulosti a majú aj v súčasnosti mnoho možností, ako starostovia obcí so základnou školou zmeniť ju na rusínsku alebo aspoň zaviesť rusínsky jazyk do povinného vyučovania na vidieckych školách, no doposiaľ tak neurobili. Myslím tým predovšetkým samotného predsedu RRuRS, pána Miroslava Bobera. V časoch jeho "starostovania" v Stakčíne som ho viackrát z pozície štatutárky OZ Kolŷsočka – Kolíska, ktorá viedla aj v stakčínskej škole večernú školu rusínskeho jazyka, žiadala, aby v stakčínskej škole zaviedli rusínsky jazyk aspoň ako nepovinný predmet, keď už nechce zmeniť ich základnú školu na rusínsku. Odpoveď pána starostu Miroslava Bobera bola vždy rovnaká: „My tu nepotrebujeme žiadny rusínsky jazyk v škole a žiadnu rusínsku školu!“ Ako predseda RRRS zmenil svoj názor? Keby teraz chcel tvrdiť, že nemám pravdu, lebo po rokoch možno zabudol, čo mi ako starosta Stakčína hovoril, jeden fakt je nevyvrátiteľný — v Stakčíne bola a stále je len slovenská základná škola a slovenská materská škola. No osem rokov sa na ZŠ v Stakčíne vyučoval rusínsky jazyk v rámci večernej školy rusínskeho jazyka OZ Колысочка – Kolíska. To znamená, že ani jeden stakčínsky starosta, vrátane súčasného predsedu RRuRS, nepodchytil záujem rodičov a detí o výučbu rusínskeho jazyka. Tak, ako ho nepodchytili ani všetci ostatní starostovia či primátori obcí a miest, kde fungovala naša večerná škola rusínskeho jazyka na ich obecných alebo mestských školách.
Vrátim sa k zasadnutiu VI. snemu Rady rusínskych regiónov Slovenska dňa 11. marca 2026 v Kolonici v okrese Snina. Podľa záznamu z daného snemu na webovej stránke Rady po predstavení hlavných dokumentov snemu nasledovala bohatá diskusia, na základe ktorej uznesenie snemu podporilo aj dva návrhy delegátov, a to: a) premenovanie SNM-Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku na SNM-Múzeum rusínskej kultúry, za čo im patrí veľká vďaka, a b) presunúť, citujem: „Rusínske múzeum z Prešova do Medzilaboriec“, keďže to patrí k hlavným pilierom kultúrnej politiky RRRS — „preniesť ... rusínske inštitúcie do regiónov, kde žijú Rusíni.“ Avšak v tomto prípade veľká vďaka Rade, z môjho pohľadu, nenáleží. Veď v Prešove nejde o nejaké Rusínske múzeum, ale o SNM-Múzeum rusínskej kultúry v Prešove. V Stakčíne akoby ukradli druhú časť názvu nášho prešovského múzea. А toľko iných rusínskych názvov mohlo mať múzeum v Stakčíne.
Podľa môjho názoru to, že sídlo nielen nášho múzea, ale všetkých štyroch profesionálnych rusínskych organizácií sa nachádza práve v Prešove, je veľmi dobré riešenie, pretože Prešov je v prvom rade ľahko a rovnako dostupný pre všetkých Rusínov z celého severovýchodného Slovenska. Aj pre Rusínov z Osturne v popradskom okrese, či z Kamiеnky v staroľubovnianskom okrese, aj pre Rusínov Podhorode zo sobraneckého okresu, rovnako pre Rusínov z Poráča v spišskonovoveskom okrese či z Olšavice v levočskom okrese. Medzilaborce sú blízko len pre Rusínov medzilaboreckého okresu. Pre všetkých ostatných Rusínov sú rovnako blízko či ďaleko, mnohokrát aj ďalej ako Prešov.
V druhom rade treba zdôrazniť, že Prešov sa stal kultúrnym centrom Rusínov už dávno — ešte v roku 1925, keď predstavitelia rusínskej inteligencie a cirkevní činitelia ako vtedajší rusínski „aktivisti“ kúpili práve v Prešove, a nie v Medzilaborciach alebo v Snine, či kdekoľvek inde, na Masarykovej ulici 62 (dnes na Hlavnej 62 v Prešove) Ruský dom na základe národnej finančnej zbierky s veľkou podporou amerických Rusínov. Nikto z Rusínov, ktorí posielali peniaze na kúpu Ruského domu v roku 1925, nepochyboval o Prešove ako kultúrnom centre Rusínov a sídle ich domu. A teraz, v tretej dekáde 21. storočia, sto rokov po tejto významnej zbierke, sa zrazu objavili akési „múdre hlavy“, ktoré spochybňujú Prešov ako sídlo nášho múzea. Prečo práve nášho múzea?
V treťom rade, v Prešove fungujú štyri profesionálne rusínske kultúrne organizácie, preto ho možno smelo vyhlásiť za kultúrne centrum Rusínov aj v súčasnosti, respektíve práve v súčasnosti. Prečo RRuRS spochybňuje Prešov ako sídlo len SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove? Prečo nikto z členov RRuRS nespochybňuje Prešov ako sídlo Divadla A. Duchnoviča (mohlo by byť v Topoli, rodisku A. Duchnoviča), Podduklianskeho umeleckého ľudového súboru (tomu by azda podľa názvu patrilo sídlo vo Svidníku) alebo dokonca Inštitútu rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite v Prešove? Len škoda, že univerzita chýba v Medzilaborciach.
V štvrtom rade, už vyše 30 rokov Rusíni žiadajú všetky doterajšie slovenské vlády, aby ministerstvo kultúry premenovalo SNM-Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku na SNM-Múzeum rusínskej kultúry, keďže všetky artefakty v tomto múzeu pochádzajú z rusínskych obcí celého severovýchodného Slovenska, a nie odkiaľsi z ukrajinskej Poltavy, Záporožia či Odesy. Doposiaľ žiadna vláda, vrátane tej súčasnej, na tieto oprávnené požiadavky slovenských Rusínov nijako nereagovala!
Po 17 rokoch od uznania Rusínov za samostatnú národnostnú menšinu Česko-Slovenska, a od 1. januára 1993 Slovenska, teda v roku 2007, sme sa konečne dočkali a získali vlastné priestory v Prešove na zriadenie nášho múzea. V roku 2012 sa múzeum presťahovalo do terajších priestorov. Teraz táto pre mňa nepochopiteľná iniciatíva RRuRS, ktorej členovia vo väčšine prípadov za 36 rokov demokracie, slobody a uznania Rusínov za osobitnú a samostatnú menšinu, a nie akúsi vetvu Ukrajincov, a za 31 rokov od kodifikácie rusínskeho jazyka ako spisovného jazyka Rusínov Slovenska neotvorili vo svojich obciach rusínsku školu ani škôlku, chce teraz tento výdobytok Rusínov celej strednej Európy, pretože v žiadnej inej krajine Rusíni svoje múzeum nemajú, narušiť alebo úplne zrušiť! Majú v Medzilaborciach Rusíni budovu na zriadenie svojho múzea takých rozmerov, ako je to v SNM-Múzeu rusínskej kultúry v Prešove? Namiesto toho, aby mnohí významní Rusíni, ktorí sa angažujú v lokálnej a národnej politike v SR, splnili mnoho sľubov mne ako bývalej riaditeľke SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove a pomohli presvedčiť hlavných predstaviteľov Ministerstva kultúry SR, pod ktoré naše múzeum patrí, aby vyčlenili pre múzeum finančné prostriedky na projektovú dokumentáciu rekonštrukcie celej budovy nášho múzea v Prešove, budeme teraz odvádzať pozornosť od hlavného problému, a to zrekonštruovania celej budovy nášho múzea za európske dotácie v miliónoch eur z výziev Slovensko alebo Plán obnovy a odolnosti SR a budeme vymýšľať nereálne plány len preto, aby sa z nášho múzea v Prešove nemohlo stať múzeum svetovej úrovne, keďže v podstate reprezentuje kultúru Rusínov celej strednej Európy. Aj pre Rusínov v Poľsku, na Podkarpatsku, v Maďarsku, Rumunsku a Rusnakov zo Srbska a Chorvátska, nielen pre Rusínov celého severovýchodného Slovenska, je Prešov ideálnym mestom pre sídlo SNM - Múzea rusínskej kultúry.
V piatom rade, na základe vyššie napísaného sa domnievam, že iniciatíva delegátov VI. snemu Rady rusínskych regiónov Slovenska poškodzuje záujmy Rusínov zachovať SNM-Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, podobne ako ich poškodzuje nepremenovanie SNM-Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku na SNM-Múzeum rusínskej kultúry. Odvádza totiž pozornosť od kľúčovej otázky — finančnej dotácie na rekonštrukciu celej budovy nášho múzea v Prešove, a tým aj jeho premeny na dôstojnú budovu prezentácie a reprezentácie kultúry a histórie Rusínov Slovenska, ale aj strednej Európy. Taktiež odvádza pozornosť od neistoty, či bude alebo nebude naše múzeum, nieto v Prešove, ale či bude SNM-Múzeum rusínskej kultúry v Prešove vôbec. Či ho ministerstvo kultúry nespojí so svidníckym múzeom.
**********
Ід пропозіції перенести резіденцію СНМ-Музея русиньской културы в Пряшові до Мерджілаборець
Люба Кралёва
Дня 11. марца 2026 ся в Колоніцї сниньского окресу одбыв VI. сейм Рады русиньскый реґіонів Словакії (РРуРС). РРуРС захоплює 55 старостів русиньскых сел і 22 обчаньскых здружінь. Подля той кількости бы мала представлёвати велику силу і голос Русинів северовыходной Словакії. Но є то так? Де і як чути тот голос? Звучіть тот голос на благо Русинів або лем в інтересах узкого кругу веджіня Рады РуРС?Ід главным цїлём Рады подля єй Уставу належить окрем іншого і „захованя окремой русиньской културы і русиньского языка, еконономічна просперіта русиньскых реґіонів і заставлїня вылюднёваня русиньскых сел ці одходу людей із русиньскых реґіонів Пряшівского, но і Кошыцького края.‟ Тілько цітат із даного Устава. О реалнім пересаджованю економічной просперіты русиньскых сел на СВ Словакії не буду теперь писати. Заінтересовало ня, якым способом ся РРуРС хоче намагати заховати русиньскый язык, кедь, окрем іншого, свою інтернетову сторінку, окрем іншого, веде лем в словацькім языку, а не і в русиньскім. Є правда, же підпорює русинськый фолклор передовшыткым через особу свого бывшого підпредседы, Мірослава Кереканіча. Но репрезентує русиньску културу лем русиньскый фолклор?
Русиньску културу репрезентує як раз і русиньскый язык. Кілько старостів, членів РРуРС за свої села, основало в своїх валалох русиньску школку або школу? Кілько жытелїв тых сел ся голосить ід Русинам? Яку кампань роблять старостове перед каждым списованаём, жебы їх люде собі писали русиньску народность і бісїдовали із своїма дїтми в русиньскых селах по русиньскы? Як інакше хотять заховати русиньскый язык в своїх селах, кедь не будують і не підпорюють у себе русиньксе школство? Я знам о єдинім селї із 55, котрого староста, член РРуРС, де русиньска школа екзістує. І то не з волї старосты, но вдяка ініціатіві директоркы ОШ з МШ в Кленовій, а то ПгДр. Марцелы Руняниновой. Но староста Кленовой теперь русиньску школу підпорює. Но є то єдиный староста із 55. Із 22 обчаньскых здружінь, членів РРуРС лем Лабірьскы Русины під веджінём Александра Грічка, Окресна орґранізація Русиньской оброды у Свіднику під веджінём Мілоша Стрончека і ОЗ тота аґнентура ся венують русиньскым дїтём. О остатных то не мож повісти. Значіть то, же Устав РРуРС є лем порожнёв фразов по одношіню ід важному обовязку, захованю русиньского языка в своїх реґіонах? Бо розумлю і тому, же з прічіны вылюднёваня нашых сел не суть школы у вшыткых 55 селах, котрых старостове суть членами РРуРС. Но вызначны представітелї РРуРС мали в минулости а мають і в сучасности велё можностей як старостове сел із основнов школов перемінити єй на русиньску школу або холем завести русиньскый язык до повинного навчаня на сільскій школї, но дотеперь так не зробили. Думам тым передовшыткым самого председу РРуРС, пана Мірослава Бобера. В часох ёго старостованя в Стащінї єм го веце раз з позіції штатутарькы ОЗ Колысочка – Kolíska, котра вела і в стащіньскій школї вечерню школу русиньского яызка, просила, жебы в стащіньскій школї завели русиньскый язык холем як неповинный предмет, кедь вже не хоче перемінити їх основну школу на русиньску школу. Одповідь пана старосты Мірослава Бобера была все єднака: „Нам ту не треба ниякый русиньскый язык на школї і нияку русиньску школу!‟ Як председа РРуРС змінив свій погляд? Кебы теперь хотїв твердити, же не мам правду, бо по роках може забыв, што мі як староста Стащіна гварив, єден факт є невывернутелный: в Стащінї была і все є лем словацька основна школа і словацька матерьска школа. Но вісем років ся на ОШ в Стащінї учів русиньскый язык в рамках вечернёй школы русиньского языка ОЗ Колысочка – Kolíska. То значіть, же ани єден стащіньскый староста, враховано пана Бобера, не підхопив інтерес родічів і дїтей о навчаня русиньского языка. Так як то не підхопили і вшыткы остатнї старостове сел, де фунґовала наша вечерня школа русиньского языка на їх сільскых або містьскых школах.
Верну ся ід засїданю VI. сейму Рады русиньскый реґіонів Словакії дня 11. марца 2026 в Колоніцї. Подля запису із даного сейму на сайтї Рады по представлїню главных документів сейму наслїдовала богата діскусія, на основі котрой в узнесіню сейм підпорив і дві пропозіції делеґатів, а то а) переменованя СНМ-Музея україньской културы у Свіднику на СНМ-Музей русиньской културы, за што їм патрить велике подякованя, і б) перенести, цїтую: „Русиньскый музей із Пряшова до Меджілаборець‟, бо то патрить із главным стовпам културной політікы РРРС – „перенести ... русиньскы інштітуції до реґіонів, де жыють Русины‟. Но а ту вже велике подякованя Радї, з мого погляду, не патрить. Єднак, в Пряшові не є лем даякый Русиньскый музей, а СНМ-Музей русиньской културу в Пряшові. В Стащінї теперь як кебы украли другу часть назвы нашого пряшівского музея.
Подля мене то, же резіденція нелем нашого музея, но вшыткых штирёх професіоналных русиньскых орґанізацій є як раз у Пряшові, є барз добрї, бо Пряшів є в першім рядї легко і рївнак доступный про вшыткх Русинів із цїлой северовыходной Словакії. І про Русинів із Остурнї попрадского окресу, ці Камюнкы старолюбновняньского окресу і про Русинів Підгородя із собранецьского окресу і про Русинів із Порача спішконововеського окресу ці із Вільшавіцї левочского окресу. Меджілабірцї суть близко лем про Русинів меджілабірьского окресу, про вшыткых остатных Русинів суть рівнак далеко або і дале як Пряшів.
В другім рядї, треба підкреслити, же Пряшів ся став културным центром Русинів уже давно, іщі в роцї 1925, кедь представітелї русиньской інтеліґенції і церьковны дїятеле як втогдышнї русиньскы „актівісты‟ купили як раз у Пряшові, а не в Меджілабірцях або у Снинї, або будь де інде, на Масариковій уліцї 62, днесь на Главній 62 у Пряшові, Руській дім на основі народной фінанчной збіркы за великой підпоры америцькых Русинів. Нихто із Русинів, котры посылали пінязї на куплю Руського дому в роцї 1925, не спохыбнёвав Пряшів як културный центр Русинів і резіденцію їх дому. А теперь, в третїй декадї 21. стороча, сто років по тій вызначній збірцї, ся одразу нашли якысь "мудры головы", кторы спохыбнюють Пряшів як резіденцію нашого музея. Чом як раз нашого музея?
В третїм рядї, в Пряшові фунґують штири професіоналны русиньскы културны орґанізації, зато го мож сміло выголосити за културный центр Русинів і в сучасности або передовшыткым в сучасности. Чом РРуРС спохыбнює Пряшів як резіденцю лем СНМ-Музея русиньской културы в Пряшові? Чом нихто із РРуРС не спохыбнює Пряшів як резіденцію Театру А. Духновіча, Піддукляньского умелецького народного ансамблю (тадь тому бы пасовала резіденція у Свіднику подля назвы веце як у Пряшові) або докінця Інштітуту русиньского языка і културы на Пряшівскій універзітї в Пряшові? Лем на жаль, в Лабірцю не є універзіта.
В четвертім рядї, уже выше 30 років Русины жадають вшыткы дотеперїшнї словацькы влады, жебы СНМ-Музей україньской културы у Свіднику міністерство културы переменовало на СНМ-Музей русиньской културы, бо вшыткы артефаткы в тім музею походять із русиньскых сел цїлой северовыходной Словакії, а не десь із україньской Полтавы або Запорожжа ці Одесы. Дотеперь ани єдна влада, враховано теперїшнёй, на тото оправнене жаданя словацькых Русинів нияк не реаґовала!
Пo 17 роках од признаня Русинів за самостатну народностну меншыну Чехо-Словакії а од 1.1.1993 Словакії, а то в роцї 2007, сьме ся наконець дочекали і дістали властны просторы у Пряшові на зряджіня нашого музея. В 2012. роцї ся музей перестяговав до теперїшнїх просторів вдяка першій директорцї музея, панї докторкы Ольґы Ґлосіковой, ДрСц. Теперь тота про мене незрозуміла ініціатіва РРуРС (котрой члены у векшынї припадїв за 36 років демокрації і слободы і признаня Русинів за окрему і самостатну меншыну і за 31 років од кодіфікації русиньского языка як літературного языка Русинів Словакії не отворили у своїх селах русиньску школу або школку) хоче теперь тоту выможеность Русинів цїлой середнёй Европы, бо в ниякій іншій країнї Русины свій музей не мають, нарушыти або цалком зрушыти! Мають в Меджілабірцях Русины будову на зряджіня свого музея в тых розмерах, як є то в СНМ-Музею русиньской културы в Пряшові? Намісто того, жебы многы вызначны Русины, котры ся анґажують в локалній і народній політіцї в СР, сповнили много обіцянь менї як бывшій директорцї СНМ-Музея русиньской културы в Пряшові і помогли пересвідчіти главных представітелїв Міністерства културы СР, під котре наш музей патрить, жебы вычленили про музей пінязі на проєктову документацію на реконштрукцію цїлой будовы нашого музея в Пряшові, будеме теперь одваджати позорность од главного проблему, а то зреконштруованя цїлой будовы нашого музея за европскы дотації в міліонах евр із вызев Словеньско або План обновы і одолности СР і будеме выдумовати нереалны планы, лем жебы ся з нашого музея у Пряшові не міг стати музей світого ранґу, кедь в подстатї представлює і репрезентує културу Русинів цїлой середнёй Европы. І про Русинів в Польщі, Підкарпатя, Мадярьска, Румуньска і про Руснаків із Сербії і Хорватії, нелем про Русинів цїлой северовыходной Словакії, є Пряшів ідеалне місто про резіденція СНМ-Музея русиньской културы.
В пятім рядї, на основі выше написаного, собі думам, же ініціатіва делеґатів VI. сейму Рады русиньскых реґіонів Словакії пошкоджує інтересы Русинів заховати СНМ-Музей русиньской културы в Пряшові рівнак як непеременованя СНМ-Музея україньской културы у Свіднику на СНМ-Музей русиньской културы. Бо одводжує позорность од главного, фінанчной дотації про зреконштруованя цїлой будовы нашого музея в Пряшові і тым ёго переміны на достойну будову презентації і репрезентації културы і історії Русинів Словакії, но і середнёй Европы. Таксамо, одваджать позорность од неістоты, ці буде або не буде наш музей нелем в Пряшові, а в общім, ці го наконець міністерство културы не споїть із свідницькым музеём.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
27.03.2026
Nejsme etnická skupina, jsme národ!
Preklad textu - ukrajinský jazyk / українськa мовa
S rusínským historikem, vydavatelem, spisovatelem a pedagogem Valerijem Padjakem mluvíme o Rusínech a jejich postavení v rámci současné Ukrajiny. Padjak žije přímo v centru pravlasti…
26.03.2026
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej zahviezdila ako Katka vo filme Potopa
„Veľmi som sa tešila, že môžem pozdvihnúť svoju rodnú reč,“ hovorí mladá talentovaná herečka.
text po rusínsky
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej je absolventkou Základnej školy na Komenského ulici vo Svidníku a aktuálne študentkou K…
25.03.2026
Je lemkovská opera *Holos-Hlas* mojím hlasom?
Anna Bukovská
Publicistická recenzia opery Hlas
lemkovská jazyková verzia
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Slovo má silu. Vyvoláva emócie, podnecuje k činu, buduje vzťahy a formuje naše myslenie. Sprostredkúva in…
24.03.2026
Divadlo A. Duchnoviča sa po 80 rokoch vracia k svojej prvej premiére
Prešov, 24. marca – Inscenácia Nešťastím o zem!, ktorej premiéru chystá činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove na piatok 27. marca t. r., je návratom k prvej premiére tejto umeleckej scény. Došlo k nej pred 80 rokmi – 2. ma…
23.03.2026
PEREJASLAV 1654: DOHODA, Z KTOREJ VYRÁSTLO DVOJO DEJÍN
DEJINY A PAMÄŤ
Bohdan Chmeľnyckyj nesiahol po Moskve v čase pokoja, ale v stave najvyššej núdze. Perejaslavská rada z januára 1654 nebola len rutinnou diplomatickou dohodou; stala sa bodom, z ktorého neskôr vyrástli dva protichodné hi…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Pčolkŷ ne traťať ćas z muchami, źeby im pojasňuvaty - mid lipše jak h***o.
I vŷ ne traťte daremňi svij čas z durakami, ľude moji...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať