K poloninských zubrom pribudol kamarát z Poľska

Roman ROKYTKA
Poloniny Skupina zubrov, ktoré v polovici decembra vypustili z aklimatizačného zverinca v zaniknutej obci Ruské, je zase početnejšia. K čriede piatich zvierat, pozostávajúcej z dvoch býkov a troch kráv, sa totiž nedávno pridal ešte jeden zubor z poľskej strany Karpát. V Poľsku je stabilná populácia zubrov, pokusom o ich prinavrátenie do voľnej prírody na slovenskom území je práve tento projekt v Národnom parku Poloniny v okrese Snina.
Podľa odborného pracovníka Správy národného parku Poloniny Miroslava Buraľa sa zubry hrivnaté aj mesiac po vypustení zdržujú v blízkosti ohrady, v ktorej sa aklimatizovali šesť mesiacov. "Nešli ďalej ako dva kilometre od obory, zrejme je to spôsobené dostatočným výskytom potravy," hovorí. Zatiaľ sa tak nenaplnili obavy, že tieto veľké cicavce prejdú do Poľska, kde sa pridajú k početným čriedám. Podľa Buraľa tu však toto riziko stále existuje. Pohyb zvierat je možné presne sledovať vďaka telemetrickým obojkom, ktoré im nasadili pred ich vypustením z ohrady.
Experiment obnovy zubrov v Poloninách je súčasťou medzinárodného projektu ohrozených živočíchov. Financovalo ho Holandské kráľovstvo a holandská ochranárska organizácia Large Herbivore Foundation. Podľa dostupných údajov zastrelili posledné zubry vo voľnej prírode na slovenskom území v 16. a 17. storočí. V Európe tento najväčší kontinentálny cicavec takmer vyhynul, prežilo iba 54 zvierat. Dvanásť z nich vytvorilo v neskoršom období základ pre umelý návrat zubra do voľnej prírody.
Zubry, vypustené v Poloninách, pochádzajú zo západoeurópskych zoologických záhrad. Keďže pochádzajú z chovu v zajatí, boli zvyknuté na ľudí a brali ich ako bežnú súčasť svojho života. Preto bude ešte nejaký čas trvať, kým nadobudnú prirodzenú ostražitosť pri stretnutí s "kráľom tvorstva".
Laikov prekvapuje, že po príchode do Polonín nedošlo medzi členmi stáda k "rožnej výmene názorov" na to, kto bude stáť na jeho čele. Nebezpečenstvo zo strany veľkých šeliem vraj zubrom nehrozí aj v tomto počte totiž majú dostatočnú silovú prevahu. "Miestne mäsožravce sa živia inou potravou a preto zubrom hrozí z ich strany iba minimálne nebezpečenstvo útoku. Omnoho väčším nebezpečím pre túto malú čriedu kráľov karpatských hôr môžu byť pytliaci," tvrdia odborníci.