Kalendárium: Komunisti zavraždili generála Píku, lebo vedel o gulagoch

Boli to časy, kedy v Československu po vojne takmer všetci ešte verili, že Sovietsky zväz môže byť náš vzor. Generál Píka však už vtedy vedel, aké pomery tam panujú. Veď ešte aj svojich katanov, ktorí ho neskôr poslali na šibenicu, dostal zo sovietskych gulagov práve on.

Šéf komunistickej rozviedky Bedřich Reicin ako aj prokurátor Karel Vaš boli väzňami sovietskych gulagov. Tak ako mnohí iní počas druhej svetovej vojny, aj oni podľa Idnes.cz vďačili za svoj život generálovi Heliodorovi Píkovi.

Ani to im však nezabránilo v tom, aby sa podieľali na prvej justičnej vražde komunistického režimu po „víťaznom februári“. Komunisti obesili generála Heliodora Píku 21.júna 1949 v Plzni. Údajne za vlastizradu.

V skutočnosti však za to, že mal mapu sovietskych gulagov a vedel, aké pomery tam panujú.
Poďme ale po poriadku.

Keď fašisti „zradili“ Stalina, boli mu dobrí aj Čechoslováci
Heliodor Píka sa podobne, ako množstvo iných československých vojakov po začiatku druhej svetovej vojny, rozhodne z republiky emigrovať. Nechce slúžiť fašistom, a tak ponúkne svoje služby Benešovej vláde v londýnskom exile.

Najprv pôsobí ako vojenský vyslanec v Bukurešti, v roku 1941 sa presúva do Moskvy. Tam navrhuje vytvorenie československej jednotky na území Sovietskeho zväzu, aby mohla bojovať proti fašistom. Stalin, ktorý je v zúfalej situácii po tom, ako jeho niekdajší spojenec Hitler zradil pakt Molotov-Ribbentrop a napadol Sovietsky zväz, súhlasí.

Píka však do vojenskej jednotky chce aj československých občanov, ktorí sú sovietskymi zajatcami.

Mnohí z nich sa v gulagoch ocitli, keď v Poľsku bojovali najprv proti fašistom a neskôr padli do rúk sovietskym vojskám. To potom, ako si hitlerovské Nemecko a Stalinovi komunisti krajinu nášho severného suseda tak „bratsky neslovansky“ rozdelili.

Ako sa žilo v sovietskom gulagu
Utrpenie našich zajtacov v Sovietskom zväze, o ktorom sa Píka dozvedá z ich listov, je neuveriteľné.

"Nacházíme se v Sorockém lágru, kde nás ještě v červnu bylo 360 lidí, teď už nás není ani jedna polovina, většina z nás zemřela... většinou jsme z Podkarpatské Rusi. Chceme umírat za svobodu Československa, ale neumírat od té hrůzy, bídy a hladu," písal mu jeden z väzňov, ktorý ho prosili o zaradenie do československej vojenskej jednotky.

Podľa idnes.cz šokovaný Píka zisťuje, že jeho nádejní budúci vojaci v sovietskych gulagoch neraz stratili 30-50 kíl svojej hmotnosti. Napriek tomu z nich zostavuje v roku 1942 pri Buzuluku úspešnú vojenskú jednotku, ktorá sa už o rok neskôr podieľa aj na oslobodení Kyjeva.

Čechoslováci, vďační Píkovi za to, že ich zachránil od istej smrti, bojujú statočne ako levy. Píkovi však ich vojenské víťazstvá a pobyt v Sovietskom zväze vo vojenskej kariére nepomohli. Skôr naopak.

Píkove spory s našimi komunistami v ZSSR
Píka bol totiž vojak a nie diplomat. Kým väčšina kariérnych československých komunistov na čele s Gottwaldom si v Sovietskom zväze váľala šunky chľastajúc hektolitre vodky, Píka makal. A dostával sa s nimi neraz do sporu.

Nevedel napríklad pochopiť, prečo náš československý veľvyslanec Zdeněk Fierlinger Červenému krížu neraportoval utrpenie československých zajtcov v sovietskych lágroch a netrval na zlepšení ich životných podmienok. Fierlingerovi, vtedy formálne ešte sociálnemu demokratovi, však priazeň Sovietov bola vždy prednejšia než osudy československých občanov. Vytušil, že to budú Sovieti, ktorí budú určovať povojnový osud Československa a teda aj jeho politickú kariéru...

Naopak, s Ludvíkom Svobodom vychádza Píka dobre, uznáva ho ako vojaka a chce dokonca, aby velil aj sovietskym vojskám pri oslobodzovaní Československa. To sa mu však u Stalina presadiť nepodarí.

S Gottwaldom, ktorého nepochopiteľne uznával najmä Beneš z londýnskeho exilu, musí Píka profesionálne vychádzať, a tak si s ním občas zahrá aj karty. Pri týchto „spoločenských udalostiach“ sa snaží zmierniť jeho odpor proti snahám o vybudovanie československej jednotky z väzňov v sovietskych gulagov. Keď si ju Píka nakoniec u Stalina presadí, Gottwald mu to nikdy neodpustí.

Podobne ako nezabudne ani na to, že Píka sa nezapája do moskovskej šmeliny našich súdruhov s potravinami, lebo sa mu z duše bridí.

Gottwald dobre vie, že naši komunisti majú v Píkovi veľmi nepohodlného svedka...

Pre Sovietov aj politický súper
Podobne ako aj Sovieti. Píka nielenže vie o gulagoch, ale sťa vojenský atašé nesúhlasí ani s ich politickými náznakmi, že Podkarpatská Rus, či nebodaj celé Československo by sa mali po vojne stať súčasťou Sovietskeho zväzu.

Prezidentovi Benešovi do londýnskeho exilu píše aj o spore, ktorý mal so Sovietmi, keď im tvrdil, že po vojne sa Československo samo rozhodne, či sa vydá na cestu socializmu. K nej sa staval skepticky, lebo sociálna situácia v Československu bola podľa Píku lepšia než v ZSSR a nevyžadovala boľševickú revolúciu. Týmito svojimi názormi sovietskych komunistov samozrejme nepotešil.

"Ptají se – jaképak hlasování lidu? Až bude Rudá armáda v Čechách, pak budou muset všichni hlasovat pro diktaturu proletariátu," opisuje Benešovi plány našich osloboditeľov, ktorí sa však už vtedy pripravovali aj na rolu „zachvátčikov“.

Píka musel zomrieť, lebo toho vedel na každého priveľa
Po vojne sa Píka vracia do Prahy a je menovaný náčelníkom generálneho štábu Československej armády a zároveň i povýšený do hodnosti divízneho generála. Už vtedy mu však komunisti v obrannom spravodajstve odpočúvajú telefón a hľadajú na neho „kompro“. 

Vedia, že Píka by mohol ich rozprávky o Sovietskom zväze, výstavnej skrini komunistov, kde pracujúci majú vraj všetkého nadostač, prerozprávať v súlade s bolestnou realitou.

A keby pridal niečo aj o pomeroch v gulagoch či šmelení československých súdruhov s potravinami v Moskve, mohol by zhatiť aj plány komunistov na úplné vyhladenie politickej opozície po Víťaznom februári. A tak radšej oni vyhladia jeho.

Z archívov nie je jasné, či na pokyn Sovietov, alebo iba s ich súhlasom – na fakte prvej justičnej vraždy vykonanej komunistami to však nič nemení.

Veril, že keď je nevinný, tak sa očistí. Komunisti ho obesili
Po prevrate Píka, vediac už, že je sledovaný, odchádza na dovolenku a odmieta návrhy svojho syna, aby emigroval. Namiesto toho sa rozhodne podstúpiť operáciu žlčníka, po ktorej sám žiada o rozhovor s Reicinovými vyšetrovateľmi, mysliac si, že predíde svojmu zatknutiu.

Verí, že keď nič zlé neurobil, tak sa očistí. Vyšetrovatelia prídu 5. mája 1948 do jeho nemocničnej izby, on im podpíše, že súhlasí s vyšetrovaním – a oni ho zoberú do väzenia rovno z nemocničnej izby nehľadiac na protesty lekárov. Proces dozoruje vojenský prokurátor Karel Vaš.

Po brutálnych výsluchoch v januári 1949 potom Píku odsúdia za vlastizradu, ktorá mala spočívať „vo vyzrádzaní tajných informácií počas vojny ako i po vojne v prospech tajnej služby Veľkej Británie.“

Ešte pred procesom však zasadá Vojenský komitét ÚV KSČ a rozhodne o rozsudku. Proti vyneseniu trestu smrti bol len generál Ludvík Svoboda. Gottwald mu milosť neudelí. Píka noc pred popravou syna prosí, aby jeho meno očistil, avšak aby sa za neho nikdy nemstil. Vinu však odmieta a svoje odsúdenia pomenuje ako „justičnú vraždu“.

Generála Heliodora Píku obesili 21. júna 1949 v plzeňskej väznici Bory. Úplnej rehabilitácie sa dočkal až po roku 1989.

Zolo Mikeš

Zdroj:
https://www.aktuality.sk/clanok/589758/nedavat-priprava-kalendarium-komunisti-zavrazdili-generala-piku-lebo-vedel-o-gulagoch/

Foto
Gen. Heliodor Píka