Kalendárium: Teória mostu medzi Východom a Západom nám nikdy nefungovala
Podpísanie zmluvy o priateľstve a spolupráci so Sovietskym zväzom z 12. decembra 1943 nás stálo 41 rokov slobody. Benešova teória Československa ako mostu medzi Východom a Západom bola zas prejavom jeho nesmierneho naivizmu. Z týchto osudových chýb by sme sa mali poučiť aj dnes.
„My budeme dělat politiku rovnováhy vlivu Západ i Východ, 50 - 50,“ konštatoval E. Beneš. Jeho teória Československa ako mostu medzi Východom a Západom však narazila. Pôvodne chcel Beneš uzavrieť tri zmluvy – so ZSSR, s Veľkou Britániou a s USA.
Problémom však bolo, že mu nakoniec z tejto trojice ostala iba zmluva so ZSSR.
Benešova megalománia
Briti totiž s našou zmluvou so ZSSR nesúhlasili a tento názor si osvojili aj USA. Beneš v tom videl „imperialistické sklony“ Veľkej Británie.
Mohla to byť dokonca aj pravda. Lenže Beneš, namiesto toho, aby uznal, že ako exilový prezident malého štátu nemôže diktovať svoje videnie sveta Veľkej Británii, on si tvrdohlavo išiel za svojím.
A tak 12. decembra 1943 náš veľvyslanec v Moskve Zdeňěk Fierlinger s podpisuje so sovietskym komisárom pre zahraničné veci Vjačeslavom Molotovom „Československo-sovětskou smlouvu o přátelství, vzájemné pomoci a poválečné spolupráci“. Celý akt dozorujú Beneš a Stalin.
Fierlinger bol človekom Stalina
Náš exilový prezident pritom tento podpis dozoroval dosť povrchne. Fierlinger bol totiž jeho priateľ a sused, takže mu bezvýhradne veril. A nevšimol si pritom, že bol aj agentom NKVD. On Stalinovi už pri príchode na svoj post do Moskvy nezabudol pripomenúť: „Som váš človek“.
Potvrdil to potom aj skutočnosťou, že tú zmluvu so Sovietskym zväzom predlžuje bez Benešovho vedomia z 5 na 20 rokov.
Týmto aktom beznádejne otočil kormidlo československej zahraničnej politiky na Východ.
Beneš prišiel na zradu neskoro
Odporcom východného smerovania našej politiky bol aj syn Tomáša G. Masaryka, Jan. Bohužiaľ, ani on nebol práve najdôslednejším kontrolórom Fierlingera.
Psychická labilita a drogová závislosť mu neumožňovali naplno plniť jeho politické úlohy.
Treba priznať, že Beneš v roku 1948 na Fierlinegrovu zradu prišiel. „Největší zrádce je Fierlinger, rozdupat ho jako hada! Ten musí viset na nejbližším stromě! Pamatujte si, že Fierlinger je svině,“ prehlásil v roku 1948 inak vždy diplomatický Beneš.
Sovieti zmluvu nikdy nedodržali
No a zbytok poznáme už z učebníc dejepisu. Zmluva nikdy nebola zo strany Moskvy dodržaná, naše hranice nikdy neboli vrátené do predvojnového stavu, východnú časť republiky nám ukradli dokonca práve Sovieti.
A ani z článku zmluvy číslo 4, ktorý mal zaručovať, že sa nebudú miešať do našej domácej politiky, si nikdy moc veľkú hlavu nerobili.
Beneš po komunistickom puči v roku 1948, ktorý sa minimálne ideovo opieral aj o podporu zo Sovietskeho zväzu, musel nakoniec abdikovať, prišli brutálne politické procesy, justičné vraždy nevinných. A my sme sa stali nedobrovoľne sovietskym satelitom.
Následne v roku 1963 bola zmluva formálne predĺžená. No a potom nasledoval vpád vojsk Varšavskej zmluvy na pokyn Moskvy v roku 1968 a vyše 20 rokov normalizácie.
Zaplatili sme draho
Z nej sme sa vymanili až vďaka USA a ich nátlaku na Sovietsky zväz. Reaganov plán Hviezdnych vojen už Moskva neustála. Sovietsky zväz už nemal ekonomickú silu vzdorovať demokratizačným procesom vo Východnej Európe z roku 1989.
Zmluva so Sovietmi, ktorá bola uzavretá v roku 1943 nás však dovtedy aj so svojimi dôsledkami stála tisíce mŕtvych, vyše štyridsať rokov slobody a zmarenie snov minimálne dvoch generácií.
Poučenie pre budúcnosť
Väčšina ľúdi, ktorí zažili oboje, si medzi životom pod sovietskou čižmou a obdobím po novembri 1989 vie vybrať. Sloboda a demokracia, ktorá hoc má svoje chyby, jednoznačne predčia dobu, keď sme do zahraničia mohli ísť len na výjazdné doložky a za politický vtip sedieť.
Bohužiaľ, aj dnes máme vo vedúcich funkciách štátu politikov, ktorí vo svojej naivite nepovažujú Moskvu za hrozbu a razia teóriu o Slovensku sťa moste medzi Východom a Západom. Tú, s ktorou kedysi tak narazil už Beneš.
Kontrolujme ich, či medzi nimi a ich posluhovačmi nie sú aj novodobí „fierlingerovci“, ktorí by sťa agenti Moskvy radi otočili kormidlo našich dejín znovu na Východ.
Lebo my patríme na Západ a nie na Východ. A medzi nimi nie je žiaden most. Len priepasť. A priepastný rozdiel.
Zolo Mikeš
Zdroj:
https://www.aktuality.sk/clanok/650024/kalendarium-teoria-mostu-medzi-vychodom-a-zapadom-nam-nikdy-nefungovala/bclid=IwAR2Pz_doPI3ZZC9UWfpurU6qHpwJ0po7lmfcLiId3mcjrX7p0HehNvUZvDU
Foto:
Archiv
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Čuv jem, že ťa Marča predstavyla rodyňi...
-Pravda... - No i jak sja ku tobi spravuvaly?
-Jak ku svojomu/pryjaly ňa za svojoho... Marčyn otec ňa i remiňom vypasav...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať